Bolesť hlavy je jedným z najčastejších zdravotných problémov, s ktorým sa stretávame v každodennom živote. Môže mať rôzne príčiny, intenzitu aj lokalizáciu - niektoré bolesti sa sústreďujú v oblasti čela, iné zas v týlnych partiách či na spánkoch. Práve miesto, kde pociťujeme bolesť, nám môže pomôcť lepšie pochopiť jej príčinu a vybrať najvhodnejšiu liečbu. V tomto článku vám prinášame komplexný prehľad o tom, aké typy bolesti hlavy existujú podľa miesta ich výskytu a aké účinné spôsoby liečby a prevencie môžete vyskúšať. Či už zápasíte s napätím, migrénou alebo inými typmi bolesti, pomôžeme vám nájsť cestu k úľave.
Príčiny bolesti hlavy
Príčiny bolesti hlavy možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín: primárne (keď bolesť hlavy je samotným ochorením) a sekundárne (keď je príznakom iného zdravotného problému). Porozumenie týmto príčinám je kľúčom k účinnej liečbe aj prevencii.
Primárne bolesti hlavy
Primárne bolesti hlavy vznikajú bez iného identifikovateľného ochorenia. Patrí sem najmä tenzná bolesť hlavy, migréna a cluster headache. Tenzná bolesť hlavy je najčastejšia - býva tupá, tlaková, obojstranná a súvisí so stresom, únavou, napätím krčných a šijových svalov. Migréna je záchvatovitá, často jednostranná, pulzujúca, spojená s nevoľnosťou, zvracaním a citlivosťou na svetlo a hluk. Cluster headache sa vyznačuje extrémne silnou jednostrannou bolesťou v okolí oka, ktorá prichádza v sériách - často v noci - a býva spojená s autonómnymi príznakmi ako slzenie alebo upchatý nos.
Sekundárne bolesti hlavy
Sekundárne bolesti hlavy vznikajú ako dôsledok iného ochorenia. Môže ísť o infekcie (chrípka, covid, zápal dutín, meningitída), poranenia hlavy, problémy s chrbticou, vysoký alebo nízky krvný tlak, poruchy zraku (nesprávne okuliare, neodhalený astigmatizmus), problémy so zubami alebo čeľustným kĺbom, hormonálne zmeny (napr. počas menštruácie alebo tehotenstva), intoxikácie (alkohol, lieky) či dokonca nádory mozgu.
Bolesť hlavy môže byť tiež dôsledkom nedostatku spánku, dehydratácie, vynechania kofeínu alebo nadmerného užívania analgetík (tzv. rebound headache). V mnohých prípadoch vzniká bolesť hlavy ako kombinácia viacerých faktorov: fyzických, psychických aj environmentálnych. Preto je dôležité všímať si okolnosti jej výskytu, lokalizáciu, charakter, trvanie a to, čo ju zlepšuje alebo zhoršuje. Takýto profil pomáha lekárovi určiť správnu diagnózu a nastaviť vhodnú liečbu.
Prečítajte si tiež: Zranenia na MS v hokeji: Rozbité hlavy a iné
Typy bolesti hlavy
Typy bolesti hlavy možno rozdeliť podľa ich pôvodu, charakteru a lokalizácie. Niektoré sú časté a neškodné, iné si vyžadujú odbornú pozornosť. Tu je stručný a výstižný prehľad:
Primárne bolesti hlavy
Vznikajú samostatne, nie sú spôsobené inou chorobou.
Tenzná bolesť hlavy
Najčastejší typ bolesti hlavy.
- Charakter: tupá, tlaková bolesť - akoby ste mali na hlave stiahnutý pás.
- Lokalizácia: obojstranná - čelo, zátylok, temeno.
- Trvanie: od 30 minút do niekoľkých dní.
- Spúšťače: stres, psychická únava, zlé držanie tela, preťažené krčné svaly.
Migréna
Charakter: pulzujúca, stredne silná až veľmi silná bolesť, najčastejšie na jednej strane hlavy.
Sprievodné príznaky: nevoľnosť, vracanie, citlivosť na svetlo, hluk alebo pachy.
Prečítajte si tiež: Regenerácia tela športovca
Trvanie: 4 až 72 hodín.
Typy:
- Migréna bez aury - bolesť prichádza náhle.
- Migréna s aurou - pred bolesťou sa objavujú zrakové alebo senzorické poruchy (napr. záblesky, tŕpnutie).
Klastrová (hromadná) bolesť hlavy
Menej častá, ale extrémne intenzívna.
- Charakter: ostrá, pálivá bolesť v okolí jedného oka.
- Trvanie: 15 minút až 3 hodiny, záchvaty sa môžu opakovať denne počas niekoľkých týždňov.
- Sprievodné znaky: slzenie oka, upchatý nos, potenie na čele - vždy na postihnutej strane.
Sekundárne bolesti hlavy
Sekundárne bolesti hlavy sú príznakom iného zdravotného problému - napríklad infekcie, úrazu, vysokého tlaku, zápalu dutín alebo nádoru. Ich charakter býva variabilný a dôležité je odhaliť ich príčinu čo najskôr.
Bolesť hlavy a jej lokalizácia
Bolesť hlavy na čele a v oblasti očí
Bolesť hlavy lokalizovaná na čele a v oblasti očí patrí medzi najčastejšie sťažnosti pacientov. Môže byť mierna, tupá a pretrvávajúca, alebo ostrá a záchvatovitá. Najčastejšie ide o dve hlavné príčiny: migrénu alebo zápal prínosových dutín (sinusitídu). Hoci môžu mať podobnú lokalizáciu, líšia sa v charaktere, sprievodných príznakoch aj v prístupe k liečbe.
Prečítajte si tiež: Majstrovstvá SR v mažoretkovom športe – pravidlá
Migréna sa často prejavuje ako pulzujúca, silná bolesť na jednej strane čela, niekedy aj za okom. Zvyčajne ju sprevádza nevoľnosť, vracanie, citlivosť na svetlo, hluk a pachy. U niektorých ľudí predchádza záchvatu tzv. aura - poruchy videnia alebo brnenie. Bolesť sa zhoršuje pohybom, hlukom alebo jasným svetlom, a chorý často potrebuje ticho, tmu a odpočinok. Spúšťačom migrény môže byť stres, vynechanie jedla, hormonálne zmeny, prudké pachy, niektoré potraviny či nedostatok spánku.
Naopak, pri sinusitíde ide o tupú, tlakovo nepríjemnú bolesť v oblasti čela, koreňa nosa alebo za očami, často obojstranne. Zhoršuje sa pri predklone, pri kašľaní alebo ráno po zobudení. Typickými príznakmi sú upchatý nos, hustý výtok (často žltý alebo zelený), tlak v tvári a niekedy zvýšená teplota. Bolesť je následkom zápalu a opuchu sliznice dutín, čo spôsobuje zvýšený tlak v uzavretom priestore.
Kým migréna si vyžaduje ticho, pokoj a často špecifickú medikáciu (triptány, analgetiká, antiemetiká), liečba sinusitídy sa zameriava na odstránenie zápalu - pomocou nosových sprejov, inhalácií, niekedy antibiotík a dostatočnej hydratácie. Pomáha aj preplachovanie nosa fyziologickým roztokom či para.
Rozlíšiť medzi týmito dvoma príčinami je kľúčové, pretože ich liečba je úplne odlišná. Dôležitý je priebeh, sprievodné príznaky a reakcia na lieky.
Pulzovanie a bolesť spánkov
Bolesť v oblasti spánkov môže mať rôzny charakter - od mierneho tlaku až po pulzujúcu, vyčerpávajúcu bolesť. Mnohí si ju automaticky spájajú s migrénou, no často ide o inú, menej známejší typ bolesti: chronickú tenznú bolesť hlavy. Práve jej rozpoznanie býva kľúčové pre zlepšenie kvality života a zvolenie správnej liečby.
Chronická tenzná bolesť hlavy patrí medzi najčastejšie typy bolestí, no mnohí ju mylne považujú za migrénu. Bolesť býva obojstranná, mierna až stredne silná, má tupý, tlakový charakter - ako by ste mali na hlave pevne stiahnutý pás. Na rozdiel od migrény však zvyčajne nie je sprevádzaná nevoľnosťou, zvracaním, ani výraznou citlivosťou na svetlo a zvuk. Môže však spôsobovať únavu, podráždenosť a celkový pokles výkonnosti.
Pri chronickej forme sa bolesť vyskytuje viac ako 15 dní v mesiaci po dobu aspoň troch mesiacov. Objavuje sa najmä popoludní alebo večer a postupne sa zintenzívňuje, často v súvislosti s dlhodobým stresom, napätím vo svaloch krku a ramien, nedostatkom spánku či jednostranným zaťažením (napr. sedením pri počítači).
Na rozdiel od migrény nie je pri tenznej bolesti fyzická aktivita zhoršujúcim faktorom, a práve to môže pomôcť pri odlíšení. Kým migrénik vyhľadáva ticho a tmu, človek s tenznou bolesťou často pokračuje v bežnej činnosti, aj keď s diskomfortom.
Liečba chronickej tenznej bolesti si vyžaduje komplexný prístup - úľavu môže priniesť úprava životného štýlu, pravidelný pohyb, kvalitný spánok, relaxačné techniky či fyzioterapia. Pri dlhodobejších ťažkostiach lekár zváži preventívnu liečbu, niekedy aj pomoc psychológa pri zvládaní stresu.
Bolesť hlavy na temene
Bolesť hlavy lokalizovaná na temene hlavy (medzi záhlavím a temenom, „vrch hlavy“) je pomerne častá, no zároveň rôznorodá v príčinách. Môže ísť o banálny prejav napätia, ale aj o signál vážnejšieho problému - rozlíšenie závisí od charakteru bolesti, jej trvania, frekvencie a sprievodných príznakov.
Najčastejšou príčinou je stres a svalové napätie, najmä v oblasti krčnej chrbtice a trapézových svalov. Tenzná bolesť hlavy sa často rozlieva smerom od šije nahor na temeno, je tupá, tlaková, nie pulzujúca. Pacient ju opisuje ako pocit ťažoby, tlaku alebo ako „helmu“ na hlave. Bolesť môže trvať hodiny až dni, nezhoršuje sa pohybom a nebýva sprevádzaná nevoľnosťou. Často vzniká po dlhom sedení, zlom držaní tela alebo psychickom napätí. Pomáha oddych, strečing šije, fyzioterapia, uvoľňovacie techniky a dostatok spánku.
Ďalším častým dôvodom je krčná chrbtica. Bolesť vychádzajúca z krčných svalov, kĺbov alebo stavcov sa môže šíriť do temena - ide o tzv. cervikogénnu bolesť hlavy. Je často jednostranná, spojená s obmedzenou pohyblivosťou krku a zhoršuje sa pri otočení hlavy, dlhom statickom sede alebo po prebudení. V tomto prípade je kľúčová úprava držania tela, cielený pohyb a liečba krčného úseku chrbtice.
V zriedkavejších prípadoch môže bolesť temena signalizovať vysoký krvný tlak - obzvlášť ak sa objavuje ráno, je pulzujúca, a pridružuje sa závrat alebo hučanie v ušiach. Rovnako môže ísť o známku zvýšeného vnútrolebečného tlaku, napríklad pri nádore, krvácaní alebo hydrocefale. Takáto bolesť je často silná, zhoršuje sa pri predklone, kašli alebo v ľahu, a sprevádza ju vracanie, poruchy videnia či vedomia.
Vzácne, ale vážne je aj okcipitálna neuralgia - dráždenie záhlavových nervov, ktoré môže spôsobovať ostrú, pálivú bolesť smerujúcu od záhlavia k temenu a spánku. Vyskytuje sa často jednostranne a býva provokovaná dotykom alebo pohybom krku.
Ak sa bolesť na temene vyskytuje náhle, je nezvyčajne silná, sprevádzaná neurologickými príznakmi, poruchami videnia, rovnováhy či vedomia, je nevyhnutné okamžité vyšetrenie. Rovnako, ak pretrváva dlhodobo, zhoršuje sa alebo nereaguje na bežné opatrenia.
Bolesť hlavy v zátylku a šije
Bolesť v oblasti zátylku a šije patrí medzi najčastejšie formy bolesti hlavy, najmä u ľudí so sedavým zamestnaním, zvýšeným stresom alebo chronickým napätím svalov. Táto bolesť má často pôvod v krčnej chrbtici, svalovom preťažení alebo posturálnych návykoch, no môže byť aj súčasťou komplexnejších diagnóz, ako je cervikogénna bolesť hlavy.
Typickým príznakom je tupá, ťahavá alebo tlaková bolesť, ktorá začína v šiji a vystreľuje smerom do zátylku, niekedy až na temeno hlavy, ramená alebo medzi lopatky. Môže byť jednostranná aj obojstranná. Najčastejšou príčinou je svalové napätie - často v dôsledku dlhodobého statického sedenia, nesprávneho držania tela, stresu alebo zníženej pohyblivosti krčnej chrbtice.
K najčastejším diagnózam patrí cervikogénna bolesť hlavy, ktorá vzniká z dysfunkcie krčnej chrbtice - zablokované medzistavcové kĺby, degeneratívne zmeny, svalová dysbalancia alebo dráždenie nervov. Táto bolesť sa zvyčajne zhoršuje pri pohybe hlavou, predklone, dlhom sede alebo po spánku v nevhodnej polohe.
Efektívna liečba spočíva predovšetkým v komplexnom prístupe. Základom je fyzioterapia, ktorá zahŕňa mobilizáciu krčnej chrbtice, uvoľňovanie svalových spazmov a korekciu držania tela. Pomáha aj kinesiotaping, suchá ihla alebo mäkké techniky zamerané na trapézy a paravertebrálne svaly. Vhodné je doplniť terapiu o každodenný strečing, pohybovú aktivitu (napríklad pilates, joga, nordic walking) a posilňovanie hlbokých stabilizačných svalov.
Dôležitá je aj ergonomická úprava pracovného prostredia - správna výška monitora, podpora bedier a pravidelné prestávky. Spánok by mal prebiehať na anatomickom vankúši, ideálne v polohe na boku alebo chrbte.
V akútnom štádiu môžu pomôcť aj lieky proti bolesti, najčastejšie paracetamol alebo ibuprofén, prípadne svalové relaxanciá. No kľúčové je neriešiť len príznaky, ale odstrániť príčinu - najmä chronické napätie, slabé hlboké svaly a nesprávne pohybové stereotypy.
Jednostranná bolesť hlavy
Jednostranná bolesť hlavy patrí medzi typické príznaky niektorých špecifických neurologických ochorení. Hoci bolesť na jednej strane hlavy často evokuje migrénu, v praxi prichádzajú do úvahy aj iné diagnózy - najmä cluster headache (zhluková bolesť hlavy) a trigeminálna neuralgia. Každá z nich má iný mechanizmus, prejavy a prístup k liečbe.
Cluster headache je jednou z najintenzívnejších známych bolestí hlavy. Bolesť je ostrá, pálivá, lokalizovaná hlboko za okom alebo v spánkovej oblasti a vždy na jednej strane. Objavuje sa v záchvatoch - typicky trvá 15 až 180 minút a vyskytuje sa niekoľkokrát denne, často v noci. Bolesť sa zjavuje v tzv. klastroch - sériách, ktoré môžu trvať týždne až mesiace, s následnými obdobiami bez príznakov. Typickými sprievodnými znakmi sú slzenie oka, upchatý nos, poklesnuté viečko alebo zúženie zrenice - vždy na postihnutej strane. Postihuje častejšie mužov vo veku 20-50 rokov. Liečba zahŕňa kyslík v 100 % koncentrácii, špeciálne lieky ako triptány (napr. sumatriptán), a pri prevencii sa využívajú verapamil, lítium alebo kortikoidy.
Trigeminálna neuralgia sa prejavuje ako veľmi krátke, no extrémne intenzívne záchvaty bolesti - podobnej elektrickému výboju - v oblasti tváre, najmä líc, čeľuste alebo okolo oka. Bolesť je striktne jednostranná a spúšťa ju aj nevinný podnet: dotyk tváre, holenie, vietor, rozprávanie či žuvanie. Záchvaty trvajú niekoľko sekúnd až minút, ale môžu sa opakovať viackrát denne. Najčastejšie postihuje ženy vo vyššom veku. Liečba je neurologická a spočíva v podávaní antiepileptík (napr. karbamazepín, oxkarbazepín). V ťažkých prípadoch prichádza do úvahy aj mikrochirurgický zákrok - tzv. dekompresia nervu.
Na rozdiel od migrény ani jedna z týchto diagnóz nie je spojená s nevoľnosťou, aurou či fotofóbiou. Kým migréna je zväčša pulzujúca a trvá dlhé hodiny, cluster headache je kratší, ale oveľa intenzívnejší, a trigeminálna bolesť je zase krátka a ostrá ako blesk. Rozlíšenie týchto stavov je kľúčové, pretože každá z týchto bolestí má iný mechanizmus a vyžaduje inú liečbu.
Difúzna celková bolesť hlavy
Difúzna bolesť hlavy, teda taká, ktorá zasahuje celú hlavu bez jasnej lokalizácie, patrí medzi najčastejšie typy bolestí. Býva opísaná ako tlak, ťažoba alebo pocit „zovretia lebky“ a často má mierny až stredne silný charakter. Jej príčiny bývajú rôzne - od celkom bežných až po tie, ktoré si vyžadujú pozornosť.
Najčastejšou príčinou je tenzná bolesť hlavy, ktorá vzniká v dôsledku dlhodobého psychického stresu, únavy, nedostatku spánku alebo svalového napätia v oblasti šije a ramien. Tento typ bolesti býva obojstranný, tlakový a nemá pulzujúci charakter. Zvyčajne nie je spojený s nevoľnosťou ani s precitlivenosťou na svetlo či hluk.
Difúzna bolesť sa môže objaviť aj pri dehydratácii, nízkej hladine cukru v krvi, abstinenčných príznakoch (napr. po vynechaní kávy u bežných konzumentov), alebo pri chronickej únave. Často ju sprevádza únava očí, psychická vyčerpanosť alebo fyzická nepohoda.
Bolesť hlavy pri športe
Beh patrí medzi najpopulárnejšie športy. Ak ste ho skúsili zaradiť do svojej tréningovej rutiny, s veľkou pravdepodobnosťou ste zažili krátkodobé pocity eufórie a relaxácie. Neplatí to však pre všetkých. "Bolesti hlavy spojené s cvičením alebo námahou vedci prvýkrát opísali v roku 1968. Objavovali sa počas alebo po vykonávaní namáhavej fyzickej aktivity," vysvetľuje v texte na portáli The Conversation Adam Taylor, riaditeľ Centra pre výučbu klinickej anatómie na Lancaster University vo Veľkej Británii. Podľa odborníka k nim patrí nielen beh, ale aj zdvíhanie ťažkých predmetov, sex či kýchanie. "Bolesť hlavy pri námahe zvyčajne zahŕňa pulzujúci pocit na oboch stranách hlavy. Niektorí ľudia ho prirovnávajú k migréne. Môže trvať niekoľko minút, ale aj niekoľko dní. Najčastejšie sa objavujú v strednom veku. Nepríjemná bolesť hlavy počas alebo po cvičení trápi približne jedno až 26 percent dospelých a asi 30 percent dospievajúcich. Napriek tomu o nej existuje zatiaľ len málo vedeckých poznatkov.
Príčiny bolesti hlavy pri športe
Dehydratácia: Na dehydratáciu si bežci v lete dávajú väčší pozor, avšak v zime ju často podceňujú. Málokto si vezme so sebou vodu, hoci má naplánovaný aj dlhý beh. V zime sa pritom naobliekaní potíme rovnako ako v lete. Prijímať dostatočné množstvo tekutín treba celý deň rovnomerne a platí pravidlo, že to čo ste ráno zanedbali poobede už nedoženiete. Na hydratáciu treba myslieť deň pred ako aj deň po behu. Hodinu pred behom je potrebné vypiť aspoň pol litra vody.
Nedostatok elektrolytov: Ďalším faktorom, ktorý ľahko dokáže vyvolať bolesť hlavy je nedostatok elektrolytov. Bolesť sa môže dostaviť krátko po dobehnutí alebo aj niekoľko hodín po tréningu.
Slnečné žiarenie: V zime, pri behu vo vyšších nadmorských výškach v rozprávkovo bielej krajine nás niekedy oslepujú silné slnečné lúče, ktoré sa odražajú od snehu. Aj toto môže byť spúšťačom bolesti. V tomto prípade je riešenie jednoduché - pribaľte si i v zime slnečné bežecké okuliare.
Stiahnuté krčné svaly: Stiahnuté krčné svaly z dôvodu chladu ľahko prispejú k vzniku bolesti.
Ponámahová bolesť hlavy: Po vyššej telesnej námahe u inak zdravých ľudí, dochádza aj k tzv. ponámahovej bolesti hlavy, ktorou trpia näjma menej trénovaní bežci, ktorí precenia svoje možnosti. Bolesti môžu byť pomerne silné, na oboch stranách hlavy, často pulzujúce so sprievodnou nevoľnosťou, vracaním a precitlivelosťou na svetlo. Najčastejšie sa objavujú pri vrcholiacej námahe, neskôr sa postupne vytrácajú, môžu trvať od 5 minút až do 24 hodín.
Prevencia bolesti hlavy pri športe
- Hydratácia: Pite dostatok vody pred, počas aj po cvičení. Vyhýbajte sa spúšťačom, ak viete, že vás bolí hlava pri určitom type cvičenia.
- Dostatočná hydratácia pri cvičení: Pite vodu pravidelne počas dňa, nielen tesne pred tréningom. Približne 2-3 hodiny pred cvičením vypite 500-600 ml vody a počas cvičenia pite malé množstvá každých 15-20 minút. Po tréningu doplňte stratené tekutiny, ideálne s pridaním elektrolytov, ak bol tréning obzvlášť intenzívny alebo dlhý.
- Správna výživa: Uistite sa, že ste pred tréningom skonzumovali vyvážené jedlo bohaté na komplexné sacharidy (napr. celozrnné pečivo, ovocie, ovsené vločky), ktoré vám poskytnú stabilnú energiu. Vyhnite sa cvičeniu na prázdny žalúdok, najmä ak máte tendenciu k hypoglykémii. Po tréningu nezabudnite doplniť energiu a živiny pre optimálnu regeneráciu.
- Postupnosť: Ak ste nováčik vo cvičení alebo sa vraciate po dlhšej pauze, začnite s ľahšou intenzitou a postupne ju zvyšujte.
- Dôkladné zahriatie a ochladenie: Pred každým tréningom venujte 5-10 minút dynamickému zahriatiu, ktoré pripraví vaše svaly a kardiovaskulárny systém na záťaž. Po tréningu nezabudnite na statické strečingy a postupné ochladenie, ktoré pomôže telu vrátiť sa do normálneho stavu. Toto pomáha predchádzať náhlym zmenám v prietoku krvi a tlaku, ktoré môžu vyvolať bolesť hlavy po cvičení.
- Slnečné okuliare: Ak beháte v zime vo vyšších nadmorských výškach, nezabudnite na slnečné okuliare, ktoré ochránia vaše oči pred silným slnečným žiarením odrážajúcim sa od snehu.
- Oblečenie: V chladnom počasí sa dobre oblečte, aby ste predišli stiahnutiu krčných svalov.
Kedy vyhľadať lekára?
Hoci je väčšina prípadov bolesti hlavy po cvičení benígna a prechodná, existujú situácie, kedy je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Ignorovanie varovných signálov môže mať vážne následky, pretože námahová bolesť hlavy môže byť niekedy príznakom závažnejšieho základného ochorenia. Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, ak sa bolesť hlavy po cvičení objaví náhle a je extrémne silná ("najhoršia bolesť hlavy v živote"). Takáto "hromovládna" bolesť hlavy môže signalizovať krvácanie do mozgu (subarachnoidálne krvácanie) alebo iné akútne stavy.
Lekár vykoná dôkladné vyšetrenie, ktoré môže zahŕňať neurologické vyšetrenie, meranie krvného tlaku a v prípade potreby aj zobrazovacie vyšetrenia, ako je CT alebo MRI mozgu, aby sa vylúčili závažné príčiny.