Slovensko a Ostrava, región na pomedzí Česka, Slovenska a Poľska, majú k sebe historicky blízko. Dôkazom toho sú stovky slovenských fanúšikov, ktorí každoročne putujú do Ostravy povzbudiť našich hokejistov na svetovom šampionáte. No slovenčinu by v tomto meste bolo počuť aj bez nich. Slováci totiž v regióne žijú a pracujú už dlhé roky, čím vytvárajú zaujímavú kultúrnu a sociálnu mozaiku. Známy ostravský pesničkár Jaromír Nohavica to výstižne charakterizoval slovami: "Vždy to bolo samozrejmé, patrilo to k tomuto kraju."
Slováci v Ostravských baniach: Tvrdá práca a existenčná nevyhnutnosť
Jednou z tradičných oblastí, kde Slováci v Ostravsku nachádzali obživu, boli bane. Na bani Darkov, vzdialenej len kúsok od Ostravy, pracujú desiatky Slovákov, ktorí každodenne dochádzajú za prácou. Partia Mira Vráblika z Kysúc je toho príkladom. Každé ráno o štvrtej hodine nasadajú do autobusu a po šichte sa vracajú naspäť. Napriek náročnej práci a dlhému dochádzaniu sa im to oplatí. V prepočte tisíc eur je pre mnohých ľudí na chudobnejšom severe Slovenska silným motívom, aby fárali kilometer pod zem, aj keď to so sebou nesie riziká.
Práca v bani je nebezpečná a nehody sa stávajú. Minulý november v inej bani neďaleko Darkova zahynuli traja baníci pri otrase, medzi deviatimi zranenými boli aj dvaja Slováci. Napriek tomu Vráblik hovorí, že pri zostupe do bane strach nemá. Ostravsko-karvinské doly (OKD) dnes zamestnávajú asi 11-tisíc ľudí, pričom Slovákov je medzi nimi približne dvesto. Hovorca firmy Marek Síbrt priznáva paradoxnú situáciu: "Je to taký paradox, že i keď postupne utlmujeme ťažbu, máme problém nájsť ľudí, ktorí by na baniach chceli a vedeli robiť." Získať mladých ľudí pre prácu v bani je takmer nemožné.
Ostrava: Bermudský trojuholník a zmenšenina kraja
Podľa Nohavicu sú ostravské bane zmenšeninou celého kraja. "Keď partia sfára dole, môžu sa pohádať, môžu sa nenávidieť, alebo si liezť na nervy, no nakoniec sa musia dohovoriť." Táto metafora poukazuje na nutnosť spolupráce a súdržnosti, ktorá je pre život v tomto regióne typická. Nohavica má k Slovákom blízko a ukazuje to aj na hokejovom šampionáte, ktorému fandí.
Pieseň smutného hokejistu: Kontroverzný darček pre slovenských fanúšikov
Nohavica prekvapil a potešil slovenských fanúšikov, keď pre nich zložil Pieseň smutného hokejistu. Sám priznáva, že športových piesní napísal už možno dvadsať, no o hokeji je to prvá. Na otázku, prečo musí byť slovenský hokejista v piesni smutný, odpovedá: "Viete si predstaviť, že by som napísal pesničku o veselom hokejistovi? Aká by bola blbá? Pesnička musí mať tému, a téma radosti je prchavá."
Prečítajte si tiež: Najvyšší brankári v slovenskom futbale
Pieseň zarezonovala a vyvolala rôzne reakcie. Niektorí ju považujú za vtipnú a trefnú, iní za provokáciu. Nohavica však zdôrazňuje, že to bol darček pre slovenských fanúšikov a že im bude fandiť, najmä v zápase proti Rusku.
Ostrava sa mení: Od baníckeho mesta k modernému centru
Hoci je Ostrava stále vnímaná ako robotnícke a banícke mesto, postupne sa mení. Nové fabriky ponúkajú robotníkom málo a bane, v ktorých sa teraz ešte dá dobre zarobiť, zrejme do desiatich rokov s ťažbou postupne skončia. To znamená, že sa Slováci z Ostravy začnú postupne vytrácať?
Ekonómka Zuzana Ivanová, ktorá prišla do Ostravy z Považskej Bystrice, si myslí, že Ostrava je teraz už skôr IT a študentské mesto. Slovenčinu tak počuť na terasách krčiem aj za pultami v hypermarketoch, kde slovenskí študenti brigádujú. Peter Jevič, študent španielčiny z Košíc, hovorí, že Slováci sem chodia, lebo je tu lepšie. "Český diplom má väčšiu prestíž," vysvetľuje. "A potom je tu lacnejšie. Pivo tu stojí menej ako tridsať korún, lacnejšie sa tu aj býva."
Premenu Ostravy ilustrujú staré vysoké pece vo Vítkoviciach, ktoré boli prestavané na multifunkčnú aulu Gong, kde sa organizujú koncerty. "Kultúre sa v Ostrave darí, darí sa tu hudbe, divadlu, poézii," hovorí divadelný režisér a šéf činohry Peter Gábor, inak Slovák pôvodom z Nitry.
Slovenská komunita v Ostrave: Rozmanitá a neucelená
I keď môže v Ostrave žiť aj niekoľko tisíc ľudí, ktorí pochádzajú zo Slovenska, oni sami o nejakej ucelenej komunite nehovoria. "Neviem ani o tom, že by tu bola nejaká slovenská krčma, kde by sa čapovalo slovenské pivo," hovorí študent Peter Jevič.
Prečítajte si tiež: Majstrovstvá Sveta v curlingu: Pohľad do histórie
Ostrava sa postupne mení a pomaly stráca obraz typicky robotníckeho mesta, no aj tak zostáva miestom, ktoré Slováci majú radi. Baníkov a oceliarov postupne nahrádzajú študenti, IT-čkári a najnovšie aj lekári, no stále platí, že Ostrava je slovenská. "Keď to poviem pateticky, ja tu v Ostrave cítim taký ten newyorský kotlík," hovorí Nohavica. A podľa pesničkára je to dobre. "Buďme radi, že sme iní, lebo je to obohacujúce. To máš ako s pitím. A ako pije Slovák?"
Nohavica a Slovensko: Dlhodobý vzťah a úprimná náklonnosť
Jaromír Nohavica má k Slovensku dlhodobý a úprimný vzťah. Svedčia o tom jeho vypredané koncerty, piesne v slovenčine a sympatie k našim hokejistom. Jeho tvorba je na Slovensku obľúbená a jeho koncerty sú vždy zážitkom.
Nohavica sa nevyhýba ani kontroverzným témam a nebojí sa vyjadriť svoj názor. Jeho piesne sú často plné humoru, ale aj zamyslenia a kritiky. Práve preto si získal širokú fanúšikovskú základňu na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Kariérne míľniky Martina Dúbravku