Hokejový tréning nie je len o zdokonaľovaní technických zručností a fyzickej kondície. Je to komplexný proces, ktorý by mal zahŕňať aj rozvoj sociálnych zručností, herného myslenia a mentálnej pripravenosti. V tomto článku sa pozrieme na to, ako hokejový tréning prispieva k rozvoju osobnosti mladých hokejistov, aké metódy a prístupy sú najefektívnejšie a ako môžu tréneri a rodičia spoločne podporovať komplexný rozvoj detí.
Význam hokejových kempov pre rozvoj zručností
Kempy ponúkajú ideálnu príležitosť na intenzívny tréning a osobný rozvoj. Hráči pracujú pod vedením profesionálnych trénerov, ktorí ich naučia nové techniky a taktiky. V Elite Kempoch sa zameriavame na komplexný rozvoj mladých hokejistov a ich individuálne potreby. Naši tréneri poskytujú odborné vedenie a intenzívny tréning, ktorý zahŕňa technické zručnosti, taktické myslenie a mentálnu pripravenosť.
On-ice tréning
Intenzívny on-ice tréning je zameraný na rýchlosť, prácu s pukom pod tlakom a riešenie herných situácií. Hráči majú možnosť získať cenné zápasové skúsenosti.
Off-ice tréning
Off-ice príprava je kľúčová pre rozvoj hráča. Zameriavame sa na dynamiku, silu a stabilitu. Hráči vykonávajú medicinbalové hody na výbušnosť, švihadlové drilly na koordináciu a stabilizačné cvičenia na balančných podložkách.
Zápasy 5 na 5
Zápasy 5 na 5 sú neoddeliteľnou súčasťou našich kempov, kde hráči získavajú cenné skúsenosti v reálnych herných podmienkach. Tento formát podporuje tímovú spoluprácu, rýchle rozhodovanie a herné stratégie.
Prečítajte si tiež: Vzájomné Zápasy Michalovce vs. Humenné
Vhodný vek pre nácvik herných činností
Táto veková kategória (10-11 rokov) je najvhodnejšia pre nácvik nových herných činností, postupné zdokonaľovanie korčuľovania a rozvoja ciru pre hru. Rozvoj herného myslenia, citu pre hru, tzv. Všestranne rozvíjať základné pohybové schopnosti so súčasným rešpektovaním senzitívnych období vývoja organizmu a neustále rozširovať pohybový fond (základ) vo všeobecnej príprave - dôraz na rýchlostné a koordinačné schopnosti. Odporúčané všeobecné objemové ukazovatele pre danú vekovú kategóriu v súťažnom období od cca 1. septembra do cca 30. špeciálnu prípravu na ľade začať najskôr 1. špeciálnu prípravu na ľade ukončiť najneskôr 31. dbať na efektivitu využívania tréningového času a priestoru ľadovej plochy- deti by mali byť v pohybe 50 minút počas tréningovej hodiny. „prednáškam“ na ľade- na to slúži kabína. Tréning je o deťoch, nie o tréneroch!
Vplyv športu na rozvoj osobnosti dieťaťa
Spontánne a cielené športovanie vytvára pozitívny vzťah k aktívnemu spôsobu života. Táto veta v dobe počítačov a pohodlia vyznieva vtipne. Deti a šport je spojenie, ktoré sa dnes neberie ako samozrejmosť. Naopak je často brané okrajovo, čomu zodpovedá aj súčasná norma iba dvoch hodín telesnej výchovy týždenne na základných školách. ,,Niektorí učiteľa si na týchto hodinách chcú oddýchnuť, veľakrát sami nie sú schopní predviesť cvik, nedbajú na jeho správne vykonanie a správne dýchanie, nejdú príkladom pri telesnej výchove k pestovaniu vhodných hygienických návykov," opisuje krutú realitu detská psychologička Markéta Šauerová. Rodičia by sa tak nemali spoliehať na to, že sa v otázke pohybu o ich ratolesti niekto postará, ale mali by sa sami zasadiť o to, aby sa ich dieťa pravidelne a s radosťou hýbalo. Okrem zdravotného hľadiska a rovnomerného rozvoja pohybového aparátu je dôležitá aj spoločenská stránka. Experti pritom nemajú na mysli cielené športovanie a rannú špecializáciu, ktorá často vedie skôr k znechuteniu, strate motivácie a zdravotným problémom. Tieto atribúty možno u detí aplikovať od prvých krôčikov a ide o vhodnú prípravu na získanie obratnosti a šikovnosti pre ďalší život. Keď rodičia vyberajú, akému športu sa bude ich dieťa venovať, zásadne to ovplyvní ďalší vývoj ich osobnosti. Preto musia ísť príkladom. ,,Ak rodina trávi voľný čas aktívne, dieťa si vďaka športu môže osvojiť spôsob nazerania na svet, nájsť v ňom model, ako zvládať požiadavky bežného života aj náročných situácii. Popri tom sa utvára jeho hodnotový systém. Šport pri správnom vedení v deťoch pestuje fyzickú i duševnú hygienu, odolnosť, ochotu k aktívnemu prekonávaniu prekážok či trpezlivosť. A aká aktivita je teda pre deti najlepšia? Nedá sa to paušalizovať, ale aby ste u detí zobudili dostatočný záujem, ktorý vydrží, je nutné zaistiť pestrosť aktivít. Vhodná je vždy všestrannosť. Popri atletike sa stále viac osvedčuje napríklad golf alebo silové športy. Tie vďaka svojmu charakteru prispievajú k znižovaniu a usmerňovaniu agresivity. ,,Pre hyperaktívne dieťa je vhodná voľba fyzicky náročného športu. Treba však upozorniť rodičov na to, že hyperaktivita je viacnásobného typu, a tak sa môže stať, že snaha o vybitie energie môže mať na dieťa negatívny vplyv. Stretávame sa v praxi s deťmi, u ktorých je zvýšená hyperaktivita prejavom únavy. Voľba náročnej telesnej aktivity v takom prípade neprináša očakávaný efekt, naopak zvyšuje únavu dieťaťa, a v jej dôsledku aj neprimeranosť prejavov súvisiacich s hyperaktivitou. Pre deti samozrejme existujú aj nevhodné športy. Obozretnosť je podľa odborníkov na mieste pri hokeji. Z rodového hľadiska je naopak celkom jedno, či športuje dievča alebo chlapec. ,,Stále častejšie sa stretávame s voľbou rýdzo chlapčenských športov pri dievčatách, ako je dievčenský futbal, pozemný hokej alebo florbal," povedala Šauerová a dodala: ,,Jediným kritériom vhodnosti podľa pohlavia by mala byť prípadná záťaž pri dievčatách z hľadiska možného poklesu panvového dna. Tá hrozí pri prudkých otrasoch a doskokoch. Ak je dieťa so športom spokojné, spoznáte to ľahko. Odvetvie, z ktorého všetci čerpajú. Atletika je totiž športovou prípravou ku všetkým ostatným disciplínam. Opatrnosť je potrebná v oblasti skokov do výšky a do diaľky, najmä pri dievčatách môže dochádzať k preťaženiu panvového dna, čo neskôr môže mať nepriaznivý vplyv na tehotenstvo. Vhodný šport, ktorý u detí rozvíja postreh, nepredstavuje však natoľko jednostrannú záťaž a nevyžaduje toľko silovej aktivity ako tenis. Jeho výhodou je využívanie rôznych druhov pohybov a je vhodný vďaka komplexnému zaťaženiu tela. Plusom je aj neprašnosť prostredia, v ktorom prebieha. Krása zimnej prírody navyše v deťoch vyvoláva pozitívne emócie. Ide o vhodný šport pre deti a mládež, pretože rozvíja všestrannosť a má vysoké nároky na energetický metabolizmus. Pozitívnym vplyvom v cyklistike je taktiež poznávanie okolitej prírody. Z fyziologického hľadiska sa jedná o jeden z najzdravších športov pre deti a dospievajúcu mládež. Jeho výhodou je minimálne zaťaženie kĺbov, svalov, šliach a väzov. Veľkým plusom je tiež to, že sa dá začať s výcvikom už od najútlejšieho veku. Pohyb vo vode pomáha vyššiemu energetickému výdaju, čo je dané odvádzaním tepla. Golf prekvapivo spĺňa to, na čo je potrebné klásť u detí najväčší dôraz. Uprednostňuje hravosť a nenásilnú formu rozvoja detí. Jednostranné preťaženie pri správnom vedení nehrozí, pretože súčasťou prípravy je atletická abeceda (beh, skok, hod, pohyb) a abeceda cvičenia (pohyblivosť, rovnováha, koordinácia, rýchlosť). Tréneri sa zameriavajú na utuženie telesnej odolnosti, predovšetkým dolných končatín. Popri tom deťom vštepujú dôležitosť stability. Stolný tenis je pre deti veľmi vhodný šport, pretože nekladie vysoké nároky na rozvíjajúci sa organizmus. Dochádza pri ňom síce k jednostrannému zaťažovaniu dominantnej ruky, ale preťaženie nebýva vážneho charakteru a možno ho vhodným všestranným cvičením dobre kompenzovať. Stolný tenis kladie vyššie nároky na rýchlosť vnímanie a koncentráciu pozornosti. Výhodou je rýchly charakter hry, pri ktorom sa rozvíja všestranný pohyb. Športový šerm sa dá zaradiť medzi silové športy a je vhodné ho odporučiť z hľadiska všestranného pohybového rozvoja. Po dieťati však požaduje rozvinutejšiu koordináciu pohybov a presnosť vnímania, preto sa stretnete s nadstavbovým tréningom až okolo dvanásteho roka. To však dáva dostatok priestoru k predchádzajúcej všeobecnej pohybovej príprave. Výhodou športu je nízke zaťažovanie pohybového aparátu. Možno ho považovať za vhodnú aktivitu pre všeobecne rozvíjajúci charakter. Z fyziologického hľadiska sa však pri tenise nevhodne preťažuje ramenný pletenec dominantnej končatiny. Ak sa rozhodnete, že vaše dieťa bude hrať tento šport, je veľmi dôležité venovať pozornosť dobrému výberu oddielu a trénera, ktorý bude starostlivo dbať na to, aby predišiel preťaženiu a deformáciám. Rodičia by sa mali často s trénerom radiť o vhodných doplnkových aktivitách pre dieťa, aby zvolený druh ďalšieho pohybu pôsobil ako vhodná kompenzácia - napríklad formou plávania a cyklistiky. Loptové kolektívne hry rozvíjajú sociálne zručnosti detí s dôrazom na rozvoj tímovej spolupráce. Z tohto hľadiska možno ich výber považovať za vhodný v období, kedy sa rovesníci stávajú dôležitou súčasťou života dieťaťa. Dobré je si pri voľbe uvedomiť, že hráč počas zápasu nabehá asi 5 - 7 kilometrov, urobí približne 40 - 50 výskokov. Dochádza k podobným dôsledkom ako pri hokeji vplyvom nevhodného držania tela pri hre, odpadá záťaž z ťažkého výstroja (oproti hokeju). Ide síce o fenomén, ale aj tu je nutné brať do úvahy, že detský hráč môže nabehať 6-8 kilometrov za zápas. V rámci zápasu vykonajú hráči 75 - 170 výskokov. Výskok volejbalistov je najvyšší v porovnaní s ostatnými kolektívnymi športmi a pri doskokoch trpí chrbtica aj kĺby dolných končatín. Zároveň dochádza k preťažovaniu úderovej ruky a vzniká záťažová asymetria pri nedostatku kompenzačných cvičení. Negatívne je veľké zaťaženie organizmu v skorom veku dieťaťa. V súvislosti s nesprávnym sedením v škole a preťažovaním pohybového aparátu váhou výstroja vedie veľmi často k chybnému držaniu tela a vážnym zdravotným komplikáciám. Všetko korunuje spôsob postavenia tela pri hre, kedy je zaklonená hlava, fixovaný hrudník, väčšie ohnutie hrudnej chrbtice, vysadenie sedacej časti, pokrčenie dolných končatín a preťaženie dominantnej strany. V praxi je však hokej veľmi častá voľba rodičov, ktorí chcú zvýšiť svoju prestíž skrz očakávané úspechy dieťaťa, ktoré je drobné a ktorého telesná stavba nezodpovedá nárokom tohto športu. Patrí medzi aktivity, ktoré z hľadiska fyziológie záťaže nemožno pre deti odporučiť. Ide o silovo-vytrvalostný šport, ktorý kladie vysoké nároky na zaťaženie pohybového aparátu. Ďalšími rizikami pri kanoistike sú časté ochorenia horných dýchacích ciest, zápaly močových ciest a prípadne gynekologické ťažkosti u dievčat. Ide o aktivity, kedy sa často kladie dôraz na rannú špecializáciu, ďalej sú to športy ako napríklad potápanie, vzpieranie, motorizmus alebo horolezectvo. Nežiaduce sú aj športy, pri ktorých môže často dochádzať k zraneniam, k veľkým otrasom pohybového aparátu a k jednostrannému preťažovaniu. Ak deti nemajú záujem rozvíjať pohybovú aktivitu, musia ísť viac ako v ostatných prípadoch príkladom rodičia. ,,Pomôže aj ich pasívny záujem o športové dianie alebo napríklad náhodný šport na dovolenke," opisuje detská psychologička Markéta Šauerová. Vhodnými činnosťami k prirodzenému rozvoju dieťaťa sú outdoorové aktivity - rodinné výlety a akcie spojené s prežívaním dobrodružstva, spoločne trávený čas v lanovom centre, na bobovej dráhe, počas lyžovania, korčuľovania alebo cyklistického výletu. Plusom je, ak výlety obohatíte didaktickým nábojom.
Šport a hyperaktivita (ADHD)
Áno, šport a pohyb môžu významne pomôcť pri riadení hyperaktivity, najmä u detí s ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). Fyzická aktivita ponúka množstvo výhod, ktoré môžu pomôcť zlepšiť celkové správanie a znížiť príznaky hyperaktivity. Deti s hyperaktivitou často majú nadmerné množstvo energie, ktoré potrebujú uvoľniť. Fyzická aktivita stimuluje produkciu endorfínov, ktoré sú známe ako „hormóny šťastia“. Šport a fyzická aktivita môžu zlepšiť kognitívne funkcie, vrátane schopnosti sústrediť sa a pozornosti. Deti s ADHD často majú problémy so spánkom. Fyzická aktivita môže pomôcť regulovať spánkový cyklus, čo vedie k lepšiemu nočnému odpočinku. Športové aktivity často zahŕňajú spoluprácu a tímovú prácu, čo môže pomôcť deťom s ADHD rozvíjať sociálne zručnosti. Športy, ktoré vyžadujú pravidelný tréning a dodržiavanie pravidiel, môžu pomôcť deťom s ADHD rozvíjať sebadisciplínu a sebakontrolu. Nie všetky športy sú rovnako vhodné pre deti s ADHD. Šport a fyzická aktivita môžu byť účinným spôsobom, ako pomôcť deťom s ADHD zvládnuť hyperaktivitu a zlepšiť celkové správanie. Pravidelné cvičenie poskytuje fyzické a psychologické výhody, ktoré môžu podporiť lepšie sústredenie, náladu a sociálne interakcie. Športom a turistikou, pokiaľ ich správne riadite, prospejete ľuďom s ADHD i diabetom. Pravidelná fyzická aktivita môže pomôcť zlepšiť kontrolu hladiny cukru v krvi, zvýšiť fyzickú kondíciu a zlepšiť celkové zdravie a pohodu. Vždy však konzultujte svoje plány s lekárom.
Zábava a zdokonaľovanie herných činností
BRATISLAVA - Jednou z najdôležitejších úloh trénera v tréningovom procese je priniesť zábavu a súčasne zdokonaľovať herné činnosti. Prípravné hry na malom priestore sú jednoznačne najefektívnejším spôsobom (metodicko-organizačnou formou - MOF) ako tento cieľ dosiahnuť. Prípravné hry na malom priestore prinášajú radosť z hokeja. Hokej je najlepšia kolektívna hra a mala by prinášať radosť všetkým zúčastnením. Využívaním prípravných hier v tréningu zvýšite úroveň entuziazmu svojich hráčov a poskytnete im príčinu sa „tešiť“ na každý nasledujúci tréning. Toto pravidlo platí aj pre trénerov. Prípravné hry podporujú kreativitu hráčov. Príliš veľa cvičení (prípravných, ale aj herných), ktoré používame v súčasnosti je striktne daných a zahŕňajú v sebe vopred určený priebeh a výsledok hernej akcie. Prípravné cvičenia typu - 2-0, 3-0 alebo herné cvičenia 1-1 realizované v polovičnej rýchlosti, ale aj mnohé ďalšie cvičenia, ktoré bežne využívame v tréningovom procese sa ani zďaleka nepribližujú podmienkam samotnej hry. Realizáciou prípravných hier v tréningu eliminujeme zdĺhavý proces rozhodovania hráčov pri riešení jednotlivých herných situácií. Prípravné hry vytvárajú súťažné prostredie. Pravidelné využívanie prípravných hier eliminuje potrebu využitia tradičných kondičných cvičení. Hokej je hra založená na krátkych, ale explozívnych intervaloch zaťaženia. Veľa trénerov v tréningu stále využíva korčuliarske cvičenia „vytrvalostného“ charakteru. Z biomechanického hľadiska počas dlhodobej realizácie takýchto cvičení hráči postupne strácajú optimálny uhol v kolenom kĺbe a nadmerne ohýbajú chrbát, čím strácajú schopnosť využiť celý korčuliarsky odraz. Prípravné hry sú ideálnou formou tréningu, v ktorej sa dá využiť hokeju špecifický pomer zaťaženia a odpočinku. Tréneri, ktorí využívajú prípravne hry na malom priestore v tréningovom procese môžu potvrdiť, že hráči trénujú vo väčšom nasadení preto, že okrem kondičnej, technickej a taktickej stránky sa aj zabávajú a súťažia. Hráč sa takmer vždy opýta na ešte jedno striedanie predtým ako tréner hru ukončí. Prípravne hry zapájajú do činnosti väčšie množstvo hráčov. Mali ste už niekedy možnosť vidieť cvičenie, pri ktorom je zapojený len jeden hráč a 15 ďalších sa v rohu ihriska len a len prizerá? Aká je efektivita takéhoto cvičenia? Hokej nikdy nehrá len jeden hráč. Viac než to, hokejové zručnosti sa dajú získať len častým a správnym realizovaním hernej činnosti. Koľko opakovaní vykoná hráč v 12 minútovom cvičení, keď na zapísknutie trénera štartuje vždy len jeden? Prípravné hry zdokonaľujú nielen individuálne, ale aj kolektívne herné činnosti. Hráči si v nich môžu zdokonaliť každú hernú činnosť. Hráči sa naučia ako vynikať v zložitých herných situáciách. Moderný hokej sa hra na malom priestore v zložitých herných situáciách (napr. pri mantinely, za bránkovou čiarou a pod.) Ako hráči postupne dorastajú, stávajú sa silnejšími a rýchlejší, ihrisko sa postupne zmenšuje, čím majú menej miesta a času na riešenie herných situácií. Mladí hráči si zlepšia schopnosť riešiť herné situácie a získajú väčšie nadšenie do tréningu. Podstatou tohto tvrdenia je, že keď hráč „prežije“ predtým podobnú hernú situáciu tisíckrát, vie ako na ňu zareagovať. Nemôžeme od hráča vyžadovať niečo, s čím sa predtým nikdy nestretol, a to ani na tréningu. Pre niektorých hráčov to môže byť vrodená schopnosť, ale u väčšiny vzniká hokejový zmysel (cit pre hru) cez skúsenosť. V prípravných hrách na malom priestore sa zdokonaľujú hráči všetkých technických úrovní. Od trénerov často krát počujeme, že cvičenia nie sú efektívne pre veľké rozdiely v technicko - taktickej vyspelosti jednotlivých hráčov. A ako tréner môže zdokonaľovať všetky výkonnostné úrovne v jednom tréningu? Odpoveďou v tomto prípade sú opäť prípravné hry na malom priestore, a to jednoduchým rozdelením hráčov do výkonnostne vyrovnaných dvojíc, trojíc resp. štvoríc. Ale aj konfrontácia technicky vyspelých hráčov s hráčmi menej vyspelými je jednou z možností zdokonaľovania herných činností. Technicky vyspelý hráči sú neustále pod časovým a priestorovým tlakom a naopak menej vyspelí hráči sú častejšie zapojení do realizácie herných činností, ako napríklad pri hre na celé ihrisko.
Dôležitosť sebavedomia, charakteru a psychiky hráča
Za najlepšími svetovými veľmocami zaostávame nielen v úrovni technických zručností alebo v schopnosti všetko robiť v najvyššej rýchlosti, ale aj v miere zarytosti, chcenia niečo dokázať a tiež nižším sebavedomím. Kto nemá chuť vyhrávať, navyše tomu podriadiť úplne všetko, sa nemôže vo svete veľkého hokeja presadiť. Sebavedomie ovplyvňuje charakter hráča a opačne. Toto sú neodškriepiteľne spojené nádoby. Rovnako ako fakt, že miera dôvery vo vlastné schopnosti sa postupne zvyšuje s pribúdajúcimi hernými zručnosťami. Ale primárny základ problému je taký, že hráč musí mať túžbu byť najlepší, túžiť vyhrávať a ísť do každého zápasu naplno. Jedine tak sa môže presadiť.
Prečítajte si tiež: Tipsport Liga: Michalovce proti Budapešti
Toxická kritika
„ Toxická kritika „ ničomu neprospejeSo sebavedomím úzko súvisí všeobecne aj psychika hráča. A tu sa dostávame k pomerne chúlostivej téme miery kritiky. Na ňu totiž každý hráč môže reagovať úplne inak. V minulých dňoch sme sa stretávali s typom kritiky, ktorú nazývam ako "toxická". To znamená, že je buď nad rámec znesiteľného (ako sme sa z médií mohli v poslednom čase často dočítať) alebo zase príliš chabá, nad ktorou daný hráč môže napríklad len mávnuť rukou a ďalej si na ľade robiť, čo sám uzná za vhodné. A to je tiež zle. Ako tréner razím filozofiu, že je potreba kritizovanému hráčovi situáciu ukázať, rozobrať ju s ním a optimálne mu ju znázorniť priamo na ľade. Všeobecne by sa tréneri a rodičia mali vždy snažiť nájsť správnu hranicu toho, kedy by mal byť každý hráč pochválený a kedy naopak nie. V čase, keď som bol ešte aktívnym hráčom, tak som sa vždy tešil na to, až ma tréner pochváli v kabíne, na tréningu alebo pred nastúpeným tímom. U nás sa ale podobných vecí deje v poslednej dobe hrozne málo. Koľko krát dá hráč gól, sadne si na lavičku a také to pre nás skôr typické potľapkanie po prilbe alebo po zadku už prakticky neexistuje. A pritom sú to nenápadné veci, ktoré sebavedomie každého hráča môžu jedine posilniť.
Spolupráca trénerov s rodičmi
Už v predchádzajúcom odseku som načrtol jednu dôležitú vec. Tréneri musia v mládežníckych výberoch spolupracovať s rodičmi. To je úplne zásadná vec a cez to nejde vlak. Neexistuje situácia, kedy si nejaký tréner povie, že ich bude ignorovať. My tréneri vychovávame deti po športovej stránke. Ale rodičia hrajú nezastupiteľnú úlohu v ich bežnom živote. Budujú ich charakter, podieľajú sa na tvorbe ich zdravého sebavedomia, odolnosti a vytrvalosti. A ak chcem niektorému mladému hráčovi niečo zásadné vytknúť, čo až tak s hokejom nie je úzko späté, malo by sa to odohrávať zase spoločne s rodičmi tak, aby časom nedošlo ku skresleniu informácií a postupnej strate dôvery u rodičov samotných alebo hráčskych agentov. Či je dôležitejšie mať zdravé sebavedomie alebo výborný charakter, sa nedá presne povedať. Sú to dve veci neodmysliteľne tvoriace jeden celok. Na tréneroch potom je, aby tieto dve zložky dokázali správne vybalansovať. Kľúčovým vekom každého hráča je rozmedzie od 15 do 19 rokov. Presne v tomto veku sa totiž každý jedinec prejavuje najviac. Charakter budujeme tým, že zverencov staviame do určitých rolí na ľade alebo aj mimo ľadu. A na tom sa opäť podieľajú ako tréneri, tak rodičia. Český hokej teraz potrebuje mať hráčov v tomto veku dokonale psychicky a mentálne pripravených. Vďaka tomu sa potom môžu ľahšie premiestňovať do väčších miest, napríklad aj do spádových extraligových klubov, kde je lepšie zázemie, lepšie tréningové možnosti, dobrá škola a kde môžu všeobecne ideálne dospievať.
Dôležitosť školy
Áno, už som to opäť načrtol vyššie. Škola. Ďalšia oblasť, kde by sme mohli urobiť veci smerom k lepšiemu. V našej akadémii máme svoj systém nastavený tak, že ak je nejaký mladý hokejista, ktorý má práve problémy so svojím prospechom alebo povinnou školskou dochádzkou, nemôžeme ho ako tréneri nasadiť do zápasu. Je skrátka potrebné byť dobrý nielen v hokeji, ale aj v prospechu. K obom cieľom vedie opäť tvrdá drina. Na druhej strane je ale potrebné si uvedomiť niekoľko dôležitých vecí. Napríklad hráč juniorského tímu má tréningy vždy spojené s fyzickou posilňovňou, vo svojom tíme v klube od pondelka do štvrtka. K tomu má ešte dopoludnia od pondelka do stredy hodinové tréningy zručností, kde sa snaží zlepšovať sa vo svojich individuálnych činnostiach, v korčuľovaní nevynímajúc. V piatok a v sobotu sa obvykle hrajú zápasy a nedeľa je pre neho voľná. Ale kde má vziať viac času na to, aby viac chodil do školy, dokázal sa na ňu svedomito pripraviť a ešte tomu odvádzal maximum na všetkých tréningových jednotkách? Mať individuálny školský plán nie je to isté ako prezenčne navštevovať školu a stretávať sa tu s kamarátmi, socializovať sa. Musíme sa zamyslieť nad tým, ako tento systém zdokonaliť.
Sebavedomie a túžba víťaziť
Veľa sa hovorí o tom, že hokejisti z iných krajín sveta sú ďaleko sebavedomejší. A k tomu môžem pridať aj svoj vlastný postreh. V roku 2016 som ako hlavný tréner českého mládežníckeho tímu, ČR U18, absolvoval Memoriál Ivana Hlinku v Břeclavi. V poslednom zápase základnej skupiny sme vyzvali Američanov. Postup do vyraďovacej fázy turnaja sme mali v tej dobe už istý a išli sme na dvadsaťminútové predzápasové rozkorčuľovanie. Kým sa naši hráči na ľade naťahovali, bolo vidieť, že druhá strana ľadu je až na pár pohádzaných pukov úplne prázdna. Ubehlo päť minút z dvadsaťminútového rozkorčuľovania a súper stále nikde. Z ničoho nič sa ale otvorili dvierka striedačky tímu USA a na ľad v korčuliach doslova "bežalo" dvadsať Američanov za sprievodu hurónského revu. Išli na ľad s obrovskou vervou a túžbou uspieť za každú cenu. Snažil som sa to porovnať s naším tímom. Videl som pohľady a reč tela svojich chalanov a cítil, ako si v duchu hovoria: veď oni sú tak veľkí, silní, rýchli, proti nim vôbec nemáme šancu! Pritom stačil jeden taký moment, aby v nás ten pocit vyvolali. To ma vtedy hrozne nadchlo. O fungovaní našej akadémie som hovoril v relácii Bez FrázíA tým sa plynulo dostávame k otázke zarytosti a túžby víťaziť. Českí hráči si podľa mňa dostatočne neveria. Prídu niekam na medzinárodný turnaj, dva alebo tri dni sledujú, ako ostatní trénujú, vidia ich úroveň individuálnych zručností a korčuľovania, hovoria si, že chcú byť ako ten alebo ten. V tej chvíli už daný hráč cíti, že na to, aby súpera porazil, zrejme nebude stačiť to čo má on sám. Dostávame sa tým pádom k hlavnému kameňu úrazu. Kde je ten problém? Prečo k nemu dochádza? Už som veľakrát povedal, že je v nastavení našich súťaží a nedostatočnou konkurenciou v nich. Samozrejme, vždy sa taktiež musí začať u seba samých, či ja tomu dávam ako hráč všetko …Ale nesmieme túto príležitosť premárniť! Ono sa povie, tak zúžime súťaže a bude hej. Ale to nestačí. Ako tréneri musíme aj po reorganizácii pracovať s hráčmi po individuálnej a po stránke zručnosti. Zúžené súťaže nám v tomto smere môžu pomôcť, ale bez tvrdej práce sa nikam nedostaneme. Bez kompletne zlepšeného prístupu k hráčom ich nebudeme posúvať a nebudeme z nich robiť odolných lídrov. Je potrebné pracovať viac, to sa musí, poctivo.
#
Prečítajte si tiež: Trendy v nemeckom hokejovom trénerstve