Hokej, jeden z najpopulárnejších športov na svete, má bohatú históriu, ktorá sa začala písať už v 19. storočí. Od prvých hokejových zápasov, ktoré sa hrali pod holým nebom na zamrznutých jazerách a riekach, až po moderné multifunkčné arény, prešiel hokej dlhú cestu. Tento článok sa zameriava na históriu a vývoj zimných štadiónov, s dôrazom na slovenské a európske dejiny hokeja.
Začiatky hokeja pod holým nebom
Prvé hokejové zápasy sa hrali na prírodnom ľade, často pod holým nebom. Tieto začiatky boli živelné, neskôr sa zmenili na systematické a organizované. V Košiciach sa prvé majstrovstvá hrali v sezóne 1922/23 a sú považované za prvú oficiálnu hokejovú súťaž na území Slovenska. Víťazom majstrovstiev sa stalo domáce košické mužstvo I. ČsČK.
Prvé kryté štadióny a umelý ľad
S rozvojom technológií sa začali stavať prvé kryté štadióny. Prvé kryté hokejové klzisko bolo v Montreale už v roku 1875. Rozmery klziska boli rovnaké ako dnes. Pravdepodobne prvé otvorené klzisko s umelým ľadom otvorili v roku 1882 vo Frankfurte nad Mohanom, kde sa ako chladivo používal amoniak. Potom nasledovali prvé kryté zimáky s prírodným ľadom v Paríži (1892) a Bruseli (1893). Najstaršie zastrešené klzisko s umelým ľadom, ktoré sa stále používa je Matthews Arena v Bostone. Aréna bola otvorená v roku 1910. Bola pôvodným hokejovým domovom Boston Bruins, neskôr New England Whalers (dnes, Carolina Hurricanes).
Vývoj zimných štadiónov v Európe
Prvé zastrešené štadióny s prírodným ľadom sa začali stavať okolo roku 1910 vo veľkomestách Manchester, Paríž, Glasgow, Berlín, Londýn, Brusel. Prvú krytú ľadovú plochu s umelým ľadom v Európe mal od roku 1911 Londýn. Ale napríklad už v roku 1936 bolo v Európe 43 klzísk s umelým ľadom. Na Slovensku prvé klzisko s umelým ľadom otvorili v roku 1940 v Bratislave. Ľadová plocha nebola krytá a sektor pre divákov mal 300 miest. V rokoch 1948 až 1949 sa vybudovali okolo klziska betónové tribúny na státie pre 11 000 ľudí, ale prvému slovenskému zimnému štadiónu v Bratislave stále chýbala strecha. Zmenilo sa to v roku 1958, kedy pri príležitosti konania majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní štadión zastrešili. Druhý v poradí bol žilinský zimák, ktorý bol zastrešený v roku 1960.
Najprv sa však na starom kontinente stavali veľké štadióny, bez strechy, pre niekoľko tisíc divákov. Kapacita cez 10 000 divákov nebola ničím neobvyklým. Najväčším bol štadión v Antverpách, pre 21 tis. divákov. V lete slúžil ako cyklistický velodróm, v zime sa na ňom hral hokej. Medzi „mamutie“ však patril aj štadión v Katoviciach pre 15 000 divákov. Prekvapivo veľké štadióny boli aj v menších mestách ako v českom Kolíne (14 000 - dejisko MS 1958), vo Weisswasseri v bývalej NDR (12 000) alebo v poľskej Krynici (10 000).
Prečítajte si tiež: Vzájomné Zápasy Michalovce vs. Humenné
Vývoj zimných štadiónov na Slovensku
Na Slovensku sa hokej začal hrať pod holým nebom, no postupne sa začali stavať prvé kryté štadióny. Nitriansky zimný štadión prešiel výraznou rekonštrukciou. Mesto dostalo dotáciu 500-tisíc eur z rozpočtovej rezervy predsedu vlády. "Plánujeme opraviť fasádu, vymeniť niektoré stavebné konštrukcie, vnútorné priečky, spraviť omietky najmä v detských šatniach a v rozcvičovni, vymeniť vnútorné rozvody, mantinely a plexisklo," informoval primátor Nitry Jozef Dvonč. Zrekonštruovať chcú nielen zimný štadión, ale aj vedľajšiu tréningovú halu. Peniaze môžu čerpať do konca júna 2015, mesto chce väčšinu prác stihnúť do začiatku sezóny. História zimného štadióna siaha do roku 1966, keď bola zastrešená ľadová plocha, na ktorej sa hral hokej pod holým nebom takmer tridsať rokov. Neskôr vedľa zimného štadióna vyrástla nekrytá tréningová hala, ktorá bola v roku 2001 prekrytá. V roku 2005 na zimnom štadióne pribudla nová tribúna určená na sedenie aj informačná kocka umiestnená nad stredom hracej plochy. Od roku 2007 má zimný štadión názov Nitra Aréna.
Košický hokej a jeho priaznivci oslavujú významné okrúhle výročie 100 rokov ľadového hokeja v meste Košice a 60 rokov hokejového klubu HC Košice. Začiatky košického ľadového hokeja siahajú až do roku 1921.
Zimné štadióny v súčasnosti
V súčasnosti je v Severnej Amerike rozmiestnených 32 hokejových hál, ktoré sú domovom tímov NHL . Najstaršou fungujúcou je hala New York Islanders (13 900, 1972), potom aréna Calgary Flames (19 200, 1983). Väčšina tímov NHL má štadióny, ktoré boli postavené v posledných tridsiatich rokoch. Najnovšie sú v Seattle - nový klub v NHL (17 400, 2021), Detroite (19 500, 2017) a Las Vegas (17 300, 2016) . Aréna Islanders je nielen najstaršou, ale aj najmenšou v NHL s kapacitou 13 900 divákov. Najväčšou je Bell Centre v Montreale, do ktorej sa vojde 21 300 divákov. V Kanade je viac ako 2 600 krytých hokejových hál, v Spojených štátoch takmer 2 000.
Najviac hokejových hál s umelým ľadom je na severe Európy, kde je navyše aj nespočetne veľa klzísk s prírodným ľadom. Na čele poradia sú podľa očakávania hokejové veľmoci. Prekvapivo vysoko v poradí je malé Švajčiarsko. V niektorých v minulosti vyspelých hokejových krajinách (Veľká Británia, Poľsko) sa výstavba „zimákov“ takmer zastavila . Naopak, v iných voľakedy hokejovo bezvýznamných rastú ako huby po daždi.
Hokejové arény a majstrovstvá sveta
Štokholm je spätý s históriou hokejových majstrovstiev sveta ako máloktoré iné mesto. Od prvého turnaja v roku 1949 až po dnešné zápasy v modernej Avicii Arene zažil množstvo dramatických duelov, nezabudnuteľných výkonov aj trpkých prehier. Štokholm prvýkrát hostil Majstrovstvá sveta IIHF v roku 1949 - a vtedy to bolo naozaj iné. Desať tímov bolo rozdelených do troch skupín po 3, 3 a 4 tímoch. Po skupinovej fáze systémom každý s každým boli štyri tímy zo spodných priečok zaradené do skupiny o umiestnenie, zatiaľ čo šesť najlepších postúpilo do boja o medaily.
Prečítajte si tiež: Tipsport Liga: Michalovce proti Budapešti
Napríklad v roku 1954 Švédsko dramaticky získalo bronzovú medailu, keď v posledný deň porazilo Československo 4:2 a vďaka tomu ho predbehlo v tabuľke. A to napriek tomu, že po prvej tretine prehrávalo 0:2. Ďalšie MS sa konali v roku 1963, keď sa všetky zápasy odohrali na štadióne Johanneshovs (často skrátene nazývanom Hovet). Švédsko získalo striebro za Sovietskym zväzom, no výsledok bol napriek tomu frustrujúci. Tre Kronor na začiatku turnaja porazili ZSSR 2:1 a v posledný deň im stačila remíza s Československom na zlato. Prehrali však 2:4 a museli sa uspokojiť s druhým miestom.
Stalo sa tak v rokoch 1969 a 1970. Prvý turnaj bol plánovaný, no druhý sa uskutočnil na poslednú chvíľu. Kanada mala byť pôvodne hostiteľom, no zo súťaže IIHF odstúpila na protest proti účasti profesionálnych hráčov zo Sovietskeho zväzu a kvôli vlastnej neschopnosti nominovať poloprofesionálov. V dôsledku toho zasiahol Štokholm. V roku 1969 urobili opak toho, čo sa im stalo v roku 1963. V posledný deň porazili Československo 1:0, čím sa posunuli na druhé miesto a odsunuli ČSR na bronz.
Turnaj sa vrátil do Štokholmu až v roku 1981. Domáci tím získal ďalšie striebro, no pozornosť sa delila aj s Göteborgom. V roku 1989 sa väčšina zápasov odohrala v novej Globen Aréne. Vďaka svojmu guľovitému tvaru sa stala ikonickou športovou halou mesta. Keď sa majstrovstvá v roku 1995 opäť vrátili do Štokholmu (spolu s Gävle), IIHF zaviedla nový formát play-off. Po obrovskej 16-ročnej prestávke sa MS v rokoch 2012 a 2013 vrátili do Štokholmu v historickej spolupráci s Fínskom. Po prvý raz dve krajiny usporiadali dve po sebe idúce podujatia spoločne. V roku 2012 sa finále odohralo v Helsinkách, v roku 2013 v Globene. A teraz - po ďalšej dlhej prestávke - sme späť v Štokholme, späť v Globene. Až na to, že po rozsiahlych rekonštrukciách a novom partnerstve nesie aréna nové meno - Avicii Arena.
Legendy československého hokeja
Tím trénovaný Mikom Bucknom, ktorého nazývali aj otcom československého hokeja, získal pred 70 rokmi titul majstra sveta. „Naučil nás hrať skutočný hokej,“ hovorí český hokejový historik.
V máji 1978 pri prechádzke Prahou obchádzal jeden 64-ročný Kanaďan stavenisko metra. Predavača sa spýtal, či pozná všetkých hráčov na fotografii. „Ste si istý, že naozaj poznáte všetkých?“ spýtal sa ešte raz. „Matej! Matej Buckna! Prvý zlatý československý tím z roku 1947. Vľavo hore líder Zábrodský, v strede v klobúku tréner Buckna, po jeho ľavici druhý Slovák Ladislav Troják. Trvalo dlhých 30 rokov, kým sa Mike „Matej“ Buckna mohol vrátiť tam, kde zanechal najväčší hokejový odkaz. Napriek času naňho nezabudli bežní fanúšikovia ani tí, čo sa starali o hokej v krajine. Odvtedy sa sem vracal často. Počas MS v roku 1985 v Prahe si ho na tréningu zavolal na ľad tréner reprezentácie Luděk Bukač, aby ho ukázal hráčom.
Prečítajte si tiež: Trendy v nemeckom hokejovom trénerstve
Mike Buckna, syn slovenských emigrantov z Oravy, hral a trénoval v Prahe v rokoch 1935 až 1939 a znova v rokoch 1947 a 1948. Zostal by aj dlhšie, keby nemusel utiecť pred nacistami, respektíve komunistami. Jeho vplyv na hokej v Československu bol obrovský. Bol november 1935, keď sa Mike Buckna sčista-jasna prihlásil na vrátnici pražského klubu LTC, ktorý bol vtedy jeden z najlepších v celej Európe. Podľa jednej prišiel na inzerát v krajanských novinách, ktorým skutočne pražský klub lákal Kanaďanov na angažmán. Iní vraveli, že 22-ročný Buckna odišiel za more s kamarátom Slovákom, ktorý sa vracal domov po manželku.