Manchester United, jeden z najznámejších a najúspešnejších futbalových klubov na svete, má bohatú a fascinujúcu históriu. Od skromných začiatkov ako železničiarsky tím až po dominantné postavenie v anglickom a európskom futbale, klub prešiel mnohými vzostupmi a pádmi. Tento článok sa zameriava na kľúčové momenty, legendárnych hráčov a trénerov, ktorí formovali identitu a úspechy tohto ikonického klubu.
Pôvod a skoré roky
História Manchestru United sa začala písať v roku 1878, keď bol založený pod názvom Newton Heath LYR (Lancashire and Yorkshire Railway) Football Club. Je zaujímavé, že v Anglicku vznikali kluby často pri továrňach, železniciach, uhoľných baniach alebo prístavoch. Podobne ako Liverpool FC, ktorý vznikol pri lodnej spoločnosti, aj Manchester United má svoje korene v železnici. Robotníci z vozovne v Newton Heath prejavovali svoju vášeň pre futbal organizovaním zápasov proti iným oddeleniam LYR alebo proti tímom iných železničných spoločností.
Hoci futbalová liga bola prvýkrát zformovaná už v roku 1888, Newton Heath nebol považovaný za dostatočne kvalitný na to, aby sa stal spoluzakladajúcim klubom. Do ligy vstúpili až v roku 1892. Na prelome storočí sa však klub ocitol vo vážnych finančných problémoch, ktoré ho takmer priviedli k zániku.
Záchrana a premenovanie
Klub bol zachránený vďaka lokálnemu majiteľovi pivovaru, Johnovi Henrymu Daviesovi. Legenda hovorí, že Davies sa dozvedel o zložitej situácii klubu, keď našiel psa, ktorý patril kapitánovi Newton Heath, Harrymu Staffordovi. Davies sa rozhodol investovať do klubu a získal právo na jeho čiastočné riadenie. Tieto udalosti viedli k zmene názvu klubu. Po zamietnutí viacerých alternatív, ako Manchester Central alebo Manchester Celtic, vznikol na prelome apríla a mája 1902 Manchester United FC.
Éra Ernesta Mangnalla
Ďalšou vplyvnou osobou v skorých rokoch Manchestru United bol Ernest Mangnall, ktorý bol v septembri 1903 zvolený za tajomníka a je považovaný za prvého manažéra klubu. Jeho tím, posilnený o nové tváre ako brankár Harry Moger a útočník Charlie Sagar, skončil v sezóne 1903/04 v Druhej divízii na treťom mieste. Rovnaký úspech zopakovali aj v nasledujúcej sezóne.
Prečítajte si tiež: Dianie vo Východoslovenskom futbalovom zväze
Sezóna 1905/06 bola jednou z najúspešnejších v prvých rokoch existencie klubu. Obrancovia Dick Duckworth, Alex Bell a kapitán Charlie Roberts boli kľúčovými hráčmi tímu, ktorý dosiahol štvrťfinále FA Cupu. Ešte dôležitejšie však bolo, že klub sa vďaka druhému miestu po dvanástich rokoch vrátil do Prvej divízie.
Mangnall naverboval Billyho Mereditha z miestneho rivala Manchester City. Meredith, prezývaný "Welšský čarodejník", figuroval v úplatkárskej afére a mal byť predaný v aukcii spolu so sedemnástimi ďalšími spoluhráčmi z City. Mangnall však získal Meredithov podpis včas. Príchod krídelníka sa ukázal ako rozhodujúci. Meredith pripravil nespočetné množstvo gólov pre Sandyho Turnbulla, najmä v sezóne 1907/08, keď United prvýkrát vyhrali Majstrovstvá Futbalovej Ligy.
V roku 1908, ako Majstri, United odohrali prvé stretnutie Charity Shield proti víťazom FA Cupu. Trofej vyhrali jednoznačne, keď porazili QPR 4-0 vďaka trom gólom Jimmyho Turnbulla. Tretia trofej, ktorá sa dostala do klubovej vitríny, bola trofej za víťazstvo v FA Cupe po ohromujúcej sérii víťazstiev v roku 1909. Vo finále porazili United Bristol City 1-0, gólom Sandyho Turnbulla.
Presťahovanie na Old Trafford
Slová Old Trafford sa prvý raz začali používať počas sezóny 1909/10. Pozemok, na ktorom bol štadión postavený, bol zakúpený pivovarníckou spoločnosťou Manchester Brewery Company (vlastník John Henry Davies) a prenajatý klubu. Davies hradil všetky stavebné práce, ktoré sa začali v roku 1908 pod vedením architekta Archibalda Leitcha. Klub sa presťahoval zo svojich starých priestorov na Bank Street na Old Trafford v roku 1910.
Prvý zápas na Old Trafford sa uskutočnil 19. februára 1910. Noví hostitelia v ňom prehrali s Liverpoolom 3-4, no tribúny štadióna úspešne pojali až 80 000 fanúšikov. Dva dni predtým boli staré drevené tribúny na Bank Street zničené silnou víchricou, čo bol ďalší dôkaz toho, že United potrebovali nový domovský stánok. United boli korunovaní za Ligových víťazov po druhýkrát na konci prvej sezóny, ktorú odohrali celú na Old Trafforde - 1910/11. Titul získali až v poslednom kole, keď doma porazili Sunderland 5-1, pričom Harold Halse zaznamenal dva z gólov. Halse nebol jediným skórujúcim hrdinom počas tejto víťaznej sezóny. Ďalším bol útočník Enoch "Knocker" West, ktorý počas tohto ročníka zaťažil konto súperov 19 zásahmi. United vyhrali aj Charity Shield výhrou nad Swindon Town 8-4, pričom Halse zaznamenal 6 gólov.
Prečítajte si tiež: Najvyšší brankári v slovenskom futbale
Napriek týmto vynikajúcim výkonom sa hráčom United nepodarilo preniesť víťaznú atmosféru aj do sezóny 1911/12, kedy obhajca titulu skončil až na trinástom mieste. Manažér Ernest Mangnall otrávený z neutíchajúcich kritických ohlasov podal demisiu a prestúpil do služieb lokálneho rivala, Manchesteru City.
Obdobie medzi vojnami
Hľadanie nástupcu manažéra Mangnalla sa skončilo pri JJ Bentleym, prezidentovi Futbalovej Ligy. Pod jeho vedením sa mužstvu podarilo v sezóne 1912/13 skončiť v lige na štvrtom mieste. Sezóna 1913/14 bola obdobím zmien, keď Alex Bell a Charlie Roberts boli predaní do Oldhamu, resp. Blackburnu. United ukončili sezónu na štrnástom mieste, no West sa stal najlepším kanonierom už v tretej sezóne v sérii.
V rokoch 1914/15 sa udiali najvýraznejšie zmeny na manažérskych postoch. V septembri 1914 sa po prvý raz rozdelili funkcie tajomníka a manažéra medzi dve osoby. Bentley sa stal tajomníkom a za manažéra bol vybraný John Robson. Robsonov tím bol však len tieňom mužstva, ktorému sa v predošlej dekáde tak darilo. Z futbalistov, ktorí v roku 1909 dvíhali nad hlavu trofej za výhru v FA Cupe, ostali v mužstve iba George Stacey, Billy Meredith, Sandy Turnbull a George Wall. Nebolo teda prekvapením, že klub bojoval o záchranu v lige, keď zostupu sa napokon vyhol iba o jediný bod. Ešte horšie bolo, že miestny rival City pod vedením Mangnalla skončil na piatom mieste, trinásť priečok nad tímom United.
Skôr než mohli predstavitelia United myslieť na zlepšenie situácie klubu, vypukla prvá svetová vojna a futbal sa tak dostal na okraj záujmu celej spoločnosti. Futbalová liga bola prerušená a kluby boli nútené hrať iba v lokálnych súťažiach. Počas nasledujúcich štyroch sezón hral klub v okresných súťažiach Lancashiru a v pridružených turnajoch, no nebolo to úspešné obdobie, keď bolo dvom hráčom dokázané branie úplatkov. Enoch West mal zakázanú činnosť, tak ako aj Sandy Turnbull, ktorý neskôr narukoval do Futbalového Bataliónu a zúčastnil sa bojov v kontinentálnej Európe.
Návrat do ligy a ťažké časy
Manchester United sa vrátil do Futbalovej Ligy 30. augusta 1919 po štvorročnej prestávke spôsobenej prvou svetovou vojnou. Na prvý zápas proti Derby County nastúpilo veľa nových tvárí. V skutočnosti sa na trávniku objavili len dvaja hráči, ktorí vo farbách United hrali ešte pred vojnou. Billy Meredith pôsobil stále na Old Trafford, ale jeho vynikajúca kariéra sa chýlila ku koncu. V sezóne 1919/20 nastúpil len v devätnástich stretnutiach a United ukončil sezónu v Prvej Divízii na dvanástom mieste. Nový hrdina tribún, Joe Spence, sa stal najlepším klubovým strelcom so štrnástimi gólmi na svojom konte. V nasledujúcej sezóne sa o prvé miesto delil, no dosiahol len polovicu oproti ročníku 1919/20 a tak sa klub umiestnil na konečnom nelichotivom trinástom mieste. Manažéra Johna Robsona tak nahradil John Chapman, ktorý vykonával zdvojenú funkciu tajomníka aj manažéra klubu tak, ako ju naposledy vykonával JJ Bentley.
Prečítajte si tiež: Šanghajský futbalový štadión
Medzitým sa bývalý manažér Ernest Mangnall staral o titulky lokálnych novín, keď sa miestny rival City sťahoval do nového stánku na Main Road. Mangnall taktiež získal do svojich služieb starnúceho Mereditha a bola to možno len zhoda okolností, že práve po prvej sezóne bez Mereditha United v roku 1922 opustili najvyššiu súťaž, keď zo 42 zápasov vyhral iba 8. Chapmanovo mužstvo hrajúce v druhej divízii sa bez výraznejších osobností nedokázalo prebojovať naspäť do najvyššej súťaže ani v ročníku 1922/23 ani o rok neskôr. Vodcovské schopnosti Franka Barsona na trávniku nakoniec priniesli požadované zlepšenie, čo viedlo k návratu do prvej divízie po sezóne 1924/25. United ukončili ročník na druhom mieste za Leicester City, pričom počas sezóny prehrali iba osem zápasov.
Manchester si upevnil miesto v prvej divízii po sezóne 1925/26, ktorú ukončil na deviatom mieste. Chapmanovmu tímu sa darilo aj v FA Cupe, keď jeho víťaznú sériu zastavili až v semifinále rivali zo City po prehre 0-3 na Bramall Lane. Po tomto zápase však City štastie opustilo, keď vo finále prehralo s Boltonom a dokonca aj vypadlo z najvyššej súťaže. Avšak ani fanúšikovia United nemali veľa príčin k oslavám.
Ďalšie zmeny a úpadok
Dva mesiace po zahájení ročníka 1926/27 začali problémy aj v tábore United po tom, čo Futbalová Asociácia odvolala s okamžitou platnosťou manažéra Johna Chapmana z dôvodov, ktoré neboli nikdy zverejnené. Stredopoliar Clerence Hilditch vzal na seba funkciu aktívneho trénera zaťiaľ čo sa klub rozhliadal po adekvátnejšej náhrade. Odvtedy však „Lal“ nastupoval len sporadicky a tým trpela hra celého mužstva.
Trvalý nástupca Chapmana, Herbert Bamlett, prišiel na Old Trafford takmer na konci ročníka 1926/27. Bamlett bol už fanúškom United dôverne známi, keď ešte ako rozhodca viedol v sezóne 1909 štvrťfinálový zápas FA Cupu United proti Burnley. Za mrazivého počasia v snehovej búrke prehrávali United 1-0, no rozhodca tak prechladol, že sa zápas musel opakovať. V opakovanom zápase sa prejavil Charlie Roberts a United nakoniec v tejto sezóne FA Cup vyhrali. No ako manažér veľmi pozitívny vplyv na hru United Bamlett nemal. Tím pomaly klesal v tabuľke Prvej Divízie, ročník 1926/27 priniesol konečné pätnáste miesto, a nasledujúci ročník dokonca osemnáste. Menšie zlepšenie priniesla len sezóna 1928/29, keď sa Manchester prepracoval na dvanástu priečku.
Úpadok, ktorý sa začal v dvadsiatych rokoch, pokračoval aj na začiatku tretej dekády dvadsiateho storočia. Sezónu 1929/30 ukončil klub na 17 priečke, čo sa stretlo s nevôľou fanúšikov. Ich obavy sa naplnili už v nasledujúcom ročníku, keď United zaznamenali svoj najhorší štart do sezóny šnúrou dvanástich prehier v rade. Tucet porážok zahrňoval aj zahanbujúce prehry na Old Trafforde 0 - 6 s Huddersfield Townom a v nasledujúcom zápase 4 - 7 s Newcastlom United. Prvé body do tabuľky si tím Herberta Barmletta pripísal až v novembri po domácom víťazstve 2 - 0 nad Birmingham City. V sezóne 1930/31 nakoniec prehrali United 27 zo 42 ligových zápasov, pričom súperi prekonali brankárov MU celkom 115 krát. Vypadnutie viedlo k odvolaniu Bamletta, a ten bol nahradený sekretárom Walterom Crickmerom.
Hrozba bankrotu a záchrana
Avšak táto zmena neviedla k okamžitému zlepšeniu pretože do ďalšieho ročníka, už v Druhej divízii, vstúpil klub dvoma prehrami. Trpezlivosť fanúšikov bola veľmi tvrdo testovaná, a veľa z nich to nevydržalo - iba 3 507 si ich prišlo pozrieť otvárací zápas sezóny. Ako sezóna pokračovala, situácia sa vyostrila. V decembri už neexistovali žiadne prostriedky na vyplácanie miezd futbalistov. Bankrot sa stal reálnou hrozbou.
Záchrancom klubu sa nakoniec stal James Gibson, výrobca armádnych uniforiem. Do klubu investoval celkovo 30 000 libier, vyplatil meškajúce výplaty hráčov a tak stabilizoval podmienky v klube. Za manažéra vymenoval Scotta Duncana, ktorý dostal voľnú ruku pri nakladaní s peniazmi. Avšak Duncanovo neprofesionálne vedenie doviedlo v sezóne 1933/34 klub až k hrozbe vypadnutia až do tretej divízie. Táto hrozba visela nad klubom v jeho histórii po prvý raz.
Záchrana v druhej najvyššej súťaži bola zaistená až v poslednom kole, keď v zápase s Millwallom po góloch Toma Manleyho a Jacka Capea vyhral United 2 - 0, a takto poslal do tretej divízie práve družstvo z Millwallu. V tom istom týždni vyhralo Manchester City FA Cup, pričom farby City hájil aj muž menom Matt Busby.
Striedavé úspechy a príchod vojny
Ročník 1934/35 ukončil United na piatom mieste, o rok neskôr už získal klub svoju prvú trofej v tomto desaťročí. Neporazení počas posledných 19 ligových zápasov, United získal trofej za víťazstvo v druhej divízii po víťazstve 3 - 2 nad Bury na Gigg Lane po góloch Toma Manleyho a Jacka Capea. Koncosezónna forma v druhej divízii naznačovala, že by sa družstvu mohlo dariť aj v najvyššej súťaži, no v čase Vianoc mal tím na svojom konte iba štyri víťazstvá včetne jedného odohraného v prvý sviatok vianočný! Iba desať víťazstiev počas celej sezóny znamenalo zostup, zaťiaľ čo mestský rival City sa stali ligovým šampiónom. Členom zostupujúceho tímu bol aj Walter Winterbottom, ktorému bol neskôr udelený rytiersky titul po 16 ročnom vedení anglickej reprezentácie.
Vzostupy a pády pokračovali aj v ďalšej sezóne keď United z druhého miesta, za Aston Villou, opäť postúpil do najvyššej súťaže. Avšak takýmito nestabilnými výkonmi si Scott Duncan veľký kredit nezískal, a tak v novembri 1937 opustil Old Trafford a stal sa manažérom Ipswich Town. Voľné miesto po Duncanovi obsadil Walter Crickmer. Najsvetlejším momentom počas obdobia manažovania Duncana a Crickmera v tejto sezóne bolo objavenie Johnyho Careyho, ktorý neskôr utkvel v pamäti fanúšikov ako jeden z najlepších čistokrvných obrancov v histórii futbalu. V 32 zápasoch v sezóne 1938/39 sa Johnymu podarilo šesť krát prekonať súperových brankárov a aj takto pomohol tímu v udržaní sa v najvyššej súťaži. Tím sa umiestil na 14 priečke, kým miestny rival City sa v lige neudržal a zostúpil!
Vypuknutie 2. svetovej vojny zatlačilo futbal v rokoch 1939-1946 do úplného úzadia ľudského vedomia.
Bombardovanie Old Traffordu a príchod Matta Busbyho
No aj napriek absencii ligového futbalu, bol Old Trafford stále centrom pozornosti. 11. marca 1941 bol štadión počas nemeckej leteckej invázie zbombardovaný. Útok zničil hlavnú plochu, šatne a kancelárie. Bol to zničujúci útok, no už o niekoľko rokov zavládol na slávnej starej pôde opäť optimizmus. Ten prišiel s mužom, ktorého meno je Matt Busby, ktorý sa dokázal stať pravdepodobne najdôležitejšou osobou v histórii Manchestru United.
Busby, bývalý hráč Manchestru City a Liverpoolu, slúžil v 9. batalióne Kráľovského liverpoolského regimentu. Tam sa naplno ukázali jeho vodcovské schopnosti, ktoré si nemohli v United nevšimnúť. Busby prišiel do United v roku 1945, kde podpísal 5-ročný kontrakt. Ani on sám asi nevedel, že bude klub viesť ešte štvrť storočia. Busby nestrácal žiadny čas, bez ostychov poprehadzoval pozície niekoľkých kľúčových hráčov. Taktiež založil „Slávnu päťku“, keď dal dokopy päť útočníkov. Boli to Jimmy Delaney, Stan Pearson, Jack Rowley, Charlie Mitten a Johnny Morris. Paradoxne, asi najdôležitejší podpis, ktorý Busby získal, bol na pozícii svojho asistenta. Bol to Jimmy Murphy, ktorého stretol Matt počas vojny a identifikoval v ňom svoju perfektnú pravú ruku. Vytvorili partnerstvo, ktoré malo doviesť United do silnej pozície v svetovom futbale.
Prvý krok, ktorý Busby a Murphy na ceste za slávou museli urobiť, bolo postaviť tím, ktorý by bol schopný bojovať v domácich súťažiach. Podarilo sa im skoro už na prvý pokus, keď v prvej sezóne po druhej svetovej vojne, 1946-47, obsadili druhé miesto za Liverpoolom. Bolo to najvyššie umiestnenie klubu za posledných 36 rokov a extra dôvod na optimizmus dával aj fakt, že v tom isto roku vyhrala Rezerva svoju (Centrálnu) ligovú súťaž. Busbyho mix mladých miestnych chlapcov a integrovaných hráčov získal ligové tituly v rokoch 1952, 1956 a 1957.
Busbyho deti a mníchovská tragédia
V 50. rokoch sa preslávili tzv. "Busbyho deti", čo bola skupina mladých a talentovaných hráčov, ktorých Busby priviedol do prvého tímu. Medzi najznámejších patrili Duncan Edwards, Bobby Charlton a Eddie Colman. V roku 1958 sa Manchester United stal prvým anglickým klubom, ktorý sa dostal do semifinále európskej súťaže.
Žiaľ, tento sľubný vývoj bol tragicky prerušený mníchovskou leteckou katastrofou 6. februára 1958. Pri návrate z Belehradu, kde United hrali zápas Európskeho pohára proti Crvenej Zvezde, sa lietadlo s tímom zrútilo pri štarte v Mníchove. O život prišlo osem hráčov (Geoff Bent, Roger Byrne, Eddie Colman, Duncan Edwards, Mark Jones, David Pegg, Tommy Taylor a Billy Whelan) a ďalší traja členovia klubu. Matt Busby bol vážne zranený, no prežil.
Obnova a európsky triumf
Napriek obrovskej strate a osobnej tragédii sa Busby nevzdal a začal klub prebudovávať. S pomocou Jimmyho Murphyho, ktorý nebol na palube lietadla, sa mu podarilo vytvoriť nový tím. Už v roku 1963 získal Manchester United FA Cup a v rokoch 1965 a 1967 ligové tituly.
Vrcholom Busbyho snahy bolo víťazstvo v Európskom pohári v roku 1968. Manchester United sa stal prvým anglickým klubom, ktorému sa to podarilo, keď vo finále porazil Benficu Lisabon. Tento triumf bol o to emotívnejší, že sa odohral len desať rokov po mníchovskej tragédii a bol venovaný pamiatke zosnulých hráčov.
Obdobie po Busbym
Matt Busby odstúpil z funkcie v roku 1969. Jeho nástupcom sa nepodarilo nadviazať na jeho úspechy a o päť rokov nato klub dokonca vypadol z ligy. Návrat do najvyššej súťaže sa im podaril hneď v nasledujúcej sezóne a v roku 1977 získali FA Cup. Ďalšie úspechy v FA Cupe prišli v rokoch 1983 a 1985.
Príchod Sira Alexa Fergusona a nová éra
Skutočný zlom nastal až s príchodom Alexa Fergusona v roku 1986. Ferguson, predtým úspešný tréner Aberdeenu, začal postupne budovať nový tím. Sústreďoval sa na prácu s mládežou a postupne do tímu začlenil odchovancov ako Ryan Giggs, Paul Scholes, David Beckham a Gary Neville. Toto víťazstvo zachránilo Alexa Fergusona pred stratou zamestnania a hneď v nasledujúcej sezóne získal víťazstvo v PVP.
Fergusonova éra sa stala najúspešnejšou v histórii klubu. Manchester United získal pod jeho vedením 13 ligových titulov, 5 FA Cupov, 4 Ligové poháre a 2 tituly v Lige majstrov. Ferguson vytvoril z Manchestru United dominantnú silu v anglickom a európskom futbale.
Ikonickí hráči a legendy
Manchester United má bohatú históriu ikonických hráčov, ktorí sa nezmazateľne zapísali do klubovej histórie. Okrem už spomínaných "Busbyho detí" a odchovancov z 90. rokov, medzi legendy klubu patria aj George Best, Eric Cantona, Roy Keane, Cristiano Ronaldo, Wayne Rooney a mnohí ďalší.
Rivalita s Liverpoolom
Jednou z najvýraznejších rivalít v svetovom futbale je rivalita medzi Manchesterom United a Liverpoolom FC. Tieto dva kluby sú najúspešnejšie v anglickej lige a ich vzájomné zápasy sú vždy plné emócií a napätia.
Finančná sila a globálna značka
Manchester United je jedným z najbohatších futbalových klubov na svete. Má silné finančné zázemie a jeho značka je široko rozpoznateľná. Klub je známy svojimi komerčnými dohodami a sponzorstvami, čo ho robí jedným z najväčších hráčov na trhu.
Súčasná situácia a budúcnosť
Po odchode Sira Alexa Fergusona v roku 2013 prechádza Manchester United náročným obdobím. Klub sa snaží nájsť novú identitu a vrátiť sa na popredné priečky v anglickom a európskom futbale. Aj napriek tomu zostáva Manchester United jedným z najsledovanejších a najobľúbenejších futbalových klubov na svete.
tags: #futbalovy #klub #manchester