Hoci zadaná téma článku priamo smeruje k pravidlám hry "Futbal s papučou", je dôležité ju kontextualizovať v rámci tvorby Daniela Heviera, autora rovnomennej knihy. Hevier je pozoruhodnou a univerzálnou osobnosťou slovenskej literatúry, predovšetkým pre deti, a jeho diela presahujú bežné žánrové zaradenie. Preto sa pozrieme na to, ako "Futbal s papučou" zapadá do jeho rozsiahleho diela a aké hodnoty a posolstvá táto kniha prináša. Následne, ak informácie budú dostupné, sa pokúsime rekonštruovať možné pravidlá tejto fiktívnej hry, vychádzajúc z Hevierovho štýlu a iných jeho diel.
Daniel Hevier: Rozprávkar s presahom
Daniel Hevier, narodený 6. decembra 1955 v Bratislave, je spisovateľ, vydavateľ a autor kníh pre deti, ktorý má na konte desiatky poetických, prozaických a rozprávkových kníh, esejí, textov piesní, divadelných a rozhlasových hier, libriet muzikálov, filmových aj divadelných scenárov. Jeho tvorba je rozsiahla a rôznorodá, čo potvrdzuje aj fakt, že okrem kníh pre deti píše aj poéziu pre dospelých. Ako básnik debutoval v roku 1974 zbierkou poézie Motýlí kolotoč. Odvtedy vydal množstvo úspešných kníh, viaceré z nich boli preložené do cudzích jazykov.
Hevier študoval estetickú výchovu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Počas štúdia začal pracovať ako redaktor v Československom rozhlase. Už pred novembrom 1989 si úspešne vyskúšal kariéru profesionálneho spisovateľa v slobodnom povolaní. Na "voľnej nohe" je takmer celý život. Krátky čas pôsobil vo vydavateľstve Mladé letá, po roku 1989 ako šéfredaktor. Od roku 1991 vedie vlastné vydavateľstvo HEVI.
Jeho prínos pre detskú literatúru je neoceniteľný. Knihami Nevyplazuj jazyk na leva (1982, 2003), Krajina Zázračno (1983), Futbal s papučou (1989), Padá padák z neba (1991) či Heviho ABC (1995) si natrvalo získal priazeň detských čitateľov. V rozprávkovom spektre obľúbeného autora možno nájsť rozprávky symbolické, andersenovského ladenia, rozprávky založené na vtipnej hre slov a predstáv i na poetickom nápade.
"Futbal s papučou" v kontexte Hevierovej tvorby
Kniha Futbal s papučou (1989) je typickým príkladom Hevierovho prístupu k detskej literatúre. Je plná hravosti, fantázie a nekonvenčných nápadov. Názov knihy evokuje niečo absurdné a zábavné - futbal sa predsa hrá s loptou, nie s papučou. Táto zdanlivá absurdita je však kľúčom k pochopeniu Hevierovho rozprávkového sveta.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať futbalové prenosy U20?
Hevier sa často pohráva so slovami a s predstavami, vytvára nové významy a spája nespojiteľné. V jeho knihách sa bežné veci menia na niečo magické a fantastické. Papuča sa tak môže stať futbalovou loptou, obyčajný deň dobrodružstvom a detská hra serióznym športom.
Rekonštrukcia pravidiel hry: "Futbal s papučou"
Keďže nie sú dostupné explicitné pravidlá hry "Futbal s papučou", môžeme sa ich pokúsiť rekonštruovať na základe Hevierovho štýlu a princípov, ktoré sa objavujú v jeho iných dielach.
Základné princípy:
- Hravosť a fantázia: Hlavným cieľom hry by mala byť zábava a rozvoj fantázie. Pravidlá by mali byť flexibilné a mali by umožňovať improvizáciu a tvorivosť.
- Absurdita a humor: Hra by mala byť plná prekvapivých a absurdných situácií, ktoré vyvolávajú smiech a radosť.
- Dôraz na spoluprácu: Hra by mala podporovať spoluprácu a tímového ducha, nie len súťaživosť.
- Použitie bežných predmetov v neobvyklom kontexte: Tak ako papuča nahrádza loptu, aj iné bežné predmety môžu zohrávať dôležitú úlohu v hre.
Možné pravidlá:
- Hráči a tímy: Hra sa hrá s dvoma alebo viacerými tímami. Počet hráčov v tíme nie je pevne stanovený a môže sa meniť v závislosti od priestoru a počtu zúčastnených.
- Ihrisko: Ihrisko môže byť akékoľvek - záhrada, park, ulica, alebo dokonca aj interiér. Dôležité je, aby bolo bezpečné a aby umožňovalo pohyb hráčov.
- Papuča: Namiesto lopty sa používa papuča. Môže to byť akákoľvek papuča - domáca, letná, zimná, dôležité je, aby bola mäkká a bezpečná.
- Cieľ hry: Cieľom hry je dostať papuču do súperovej bránky. Bránka môže byť označená akýmkoľvek spôsobom - napríklad dvoma stromami, dvoma kameňmi, alebo dvoma stoličkami.
- Pohyb s papučou: Hráči sa pohybujú s papučou tak, že ju kopú nohou, prípadne ju môžu hádzať rukou. Je dôležité, aby sa vyhýbali príliš agresívnemu správaniu a aby rešpektovali ostatných hráčov.
- Špeciálne pravidlá:
- "Čarovná papuča": Počas hry môže byť vyhlásená "čarovná papuča". Hráč, ktorý má v tom momente papuču, má špeciálne schopnosti - napríklad môže bežať rýchlejšie, alebo môže strieľať góly z väčšej vzdialenosti.
- "Papučový tanec": Počas hry môže byť vyhlásený "papučový tanec". Hráči musia na chvíľu prestať hrať a zatancovať si s papučou v ruke.
- "Výmena papúč": Počas hry môže byť vyhlásená "výmena papúč". Hráči si musia vymeniť papuče s iným hráčom, čo môže viesť k zábavným a nečakaným situáciám.
- Fauly: Fauly sú zakázané. Ak sa hráč dopustí faulu, musí na chvíľu opustiť ihrisko a ísť sa zamyslieť nad svojím správaním.
- Víťazstvo: Vyhráva tím, ktorý strelí viac gólov. Dôležitejšie ako víťazstvo je však zábava a radosť z hry.
Tieto pravidlá sú len návrhom. Skutočné pravidlá hry "Futbal s papučou" by mali byť flexibilné a mali by sa prispôsobovať konkrétnym podmienkam a zúčastneným hráčom. Dôležité je, aby hra bola plná fantázie, humoru a radosti.
Hevierov odkaz: Čítanie ako dobrodružstvo
Daniel Hevier je presvedčený, že čítanie by malo byť pre deti dobrodružstvom, nie povinnosťou. "Nesúhlasím s názorom, že dnešné deti čítajú menej. Myslím si, že rodičia čítajú niekedy oveľa menej ako ich deti. Aj za našich čias bolo tak, že niektorí sme čítali, a niektorí nečítali vôbec, nechýbalo im to k životu a vyrástli z nich úspešní ľudia," myslí si spisovateľ. Preto sa snaží písať knihy, ktoré sú zábavné, pútavé a ktoré podnecujú detskú fantáziu. Verí, že ak si deti obľúbia čítanie, budú sa k nemu vracať po celý život.
Jeho tvorba je dôkazom toho, že detská literatúra môže byť nielen zábavná, ale aj poučná a podnetná. Hevierove knihy nás učia, ako sa pozerať na svet s otvorenou mysľou, ako hľadať krásu a humor v bežných veciach a ako si vážiť priateľstvo a spoluprácu.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
Ocenenia a uznania
Talentovaného literáta zapísali na čestnú listinu IBBY za rozprávku Kam chodia na zimu zmrzlinári (1984). V roku 1994 mu bola udelená cena Trojruže za celoživotné dielo pre deti. Prvé miesto získal v čitateľskej ankete o Najpopulárnejšieho spisovateľa za rok 1996. Hlavnú cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska mu odovzdali za román Kniha, ktorá sa stane (2010). V roku 2011 dostal cenu ministra kultúry SR. Hevier získal prvenstvo aj v súťaži pôvodných dramatických textov divadelných hier v slovenskom a českom jazyku Dráma 2013 za text Smrť si vás pridala do svojich kruhov. V roku 2014 sa stal prvým laureátom Ceny Márie Ďuríčkovej.
Prečítajte si tiež: Všetko o 4. Lige Juh: výsledky, tabuľka, novinky