V histórii československého futbalu má výnimočné miesto olympijské víťazstvo z Moskvy 1980. Hoci od tohto triumfu uplynulo už viac ako štyri desaťročia, spomienky naň stále rezonujú v srdciach futbalových fanúšikov. Na ceste za zlatom sa podieľali aj dvaja Slováci, brankár Stanislav Seman a obranca František Kunzo, ktorí výrazne prispeli k historickému úspechu.
Cesta k olympijskému zlatu: Od Leningradu po Lužniky
Futbalový turnaj na Hrách XXII. olympiády v Moskve sa začal 20. júla 1980, deň po slávnostnom otvorení hier, a vyvrcholil 2. augusta. Základné skupiny sa hrali v Moskve, Leningrade, Kyjeve a Minsku, záverečné súboje hostila už len Moskva.
Československý tím pod vedením trénera Františka Havránka vstúpil do turnaja v Leningrade, kde v základnej skupine zdolal Kolumbiu 3:0, remizoval s Nigériou 1:1 a s Kuvajtom 0:0. Vo štvrťfinále si poradil s Kubou 3:0 a v semifinále na štadióne moskovského Dinama zdolal silnú Juhosláviu 2:0. Vo finále na štadióne Lužniki čakal na ČSSR obhajca zlata z NDR.
Finálový triumf a historický moment
Finálový zápas medzi ČSSR a NDR bol napínavý a vyrovnaný. Až v 77. minúte sa Jindřichovi Svobodovi podarilo streliť jediný gól stretnutia, ktorý rozhodol o víťazstve Československa 1:0. Týmto triumfom sa československí futbalisti zapísali do histórie ako jediný tím z bývalého Československa, ktorý získal olympijské zlato v kolektívnom športe.
Slovenský príspevok k triumfu: Seman a Kunzo
Na moskovskom olympijskom zlate má výraznú pečať Stanislav Seman, ktorý bol najlepším brankárom turnaja, a zreteľný podpis Františka Kunza, ktorý nastúpil v štyroch zo šiestich zápasov.
Prečítajte si tiež: Cesta k úspechu slovenského hokeja
Stanislav Seman: Košický rodák, brankár Lokomotívy Košice, patril k najväčším oporám zlatého tímu. Odchytal všetkých šesť zápasov bez striedania a počas 540 minút inkasoval len jeden gól. Jeho výkony v Moskve možno označiť za životné.
František Kunzo: Obranca banskobystrickej Dukly začínal ako útočník, ale na vojenčine z neho spravili ofenzívneho pravého obrancu. Vynikal spoľahlivosťou, rýchlosťou, tvrdosťou i bojovnosťou. Na OH 1980 nastúpil v štyroch zápasoch a podal spoľahlivé výkony.
Stanislav Seman: Spomienky na životný úspech
Stanislav Seman s radosťou spomína na olympiádu v Moskve. Po bronzových majstrovstvách Európy v Taliansku, kde odchytal len jeden zápas, sa tešil, že si na olympiáde vynahradí to, čo nemohol absolvovať na ME. Lekár Ján Michalko ho dal pred Moskvou perfektne dohromady a Seman sa cítil dobre a v pohode. Forma mu tam gradovala a keďže získali zlato, je to pre neho krásna spomienka.
Seman si spomína, že každý zápas bol ťažký, ale najviac mu dalo zabrať semifinále proti Juhoslávii. Vo finále to už nebolo až také ťažké, pretože už mali istotu minimálne striebra. Celá olympiáda bola na tú dobu veľkolepá a pre futbalistov niečo extra.
Seman odchytal v A-tíme ČSSR, vedenom slovenským trénerom Jozefom Venglošom, pätnásť medzištátnych zápasov. Okrem bronzových ME 1980 v Taliansku štartoval aj na majstrovstvách sveta 1982 v Španielsku. Je jediný slovenský futbalista, ktorý si zahral na majstrovstvách sveta, Európy i na olympijských hrách, a jediný, ktorý má medailu ME aj z OH.
Prečítajte si tiež: Športové medaily za plávanie
František Kunzo: Cesta na olympiádu a finálové sklamanie
František Kunzo začínal v detstve ako útočník, ale na vojenčine v Dukle Banská Bystrica z neho spravili ofenzívneho pravého obrancu. V januári 1979 ho na zájazde v Brazílii vyhlásili za najlepšieho hráča tímu. Už tam sa začala tvoriť skvelá partia, ktorá to spolu dotiahla až do Moskvy.
Od jesene 1979 laboroval so zranenou ľavou nohou. Bolo ťažké dostať sa po zranení znovu do tímu, pretože na OH mohlo ísť len 17 hráčov. Napokon ho však nominovali. Hral v štyroch zápasoch, ale vo finále nie. V každom zápase podal spoľahlivý výkon - ten najlepší podľa vlastných slov práve v semifinále, v ktorom dostal žltú kartu. Na moskovské finále proti obhajcom zlata z NDR ho však tréner už nepostavil.
Kunzo bol z toho veľmi prekvapený, aj viacerí spoluhráči. Na lavičke bol nervózny ako pes, oveľa viac, než keby hral. Ale dobre to dopadlo. Inak, Havránek bol dobrý tréner. Nesekíroval ich, skôr motivoval. Vedel mužstvo mentálne pripraviť na zápas.
Bojkot olympiády a jeho vplyv
Športovú hodnotu moskovského turnaja znižuje fakt, že tieto olympijské hry zažili výrazný bojkot zo strany Západu. Na OH 1980 hrali viacerí skvelí futbalisti medzinárodného mena - za ČSSR napríklad Vízek, Berger, Lička, Radimec, Štambacher, za NDR Rudwaleit, Terletzki, za ZSSR Dasajev, Čivadze, Chidiatulin, Bessonov, Čerenkov, Baltača, Oganesian, za Juhosláviu zase Pantelič, Gudelj, Ivkovič, Primorac, či bratia Vujovičovci. Tieto štyri tímy sa výkonnostne výrazne oddelili od ostatných. Medzi 16 účastníckymi krajinami bolo z vtedajších futbalovo silných krajín už len Španielsko.
Československé medaily v kolektívnych športoch: Futbalové zlato ako rarita
Bývalá Československá republika patrila na olympijských hrách v kolektívnych športoch k úspešným krajinám. Jej reprezentanti si na OH, resp. ZOH vybojovali spolu 14 medailí, z toho až osem hokejisti. Napriek tomu futbalové zlato z Moskvy 1980 bolo v celej dlhoročnej spoločnej histórii Čechov a Slovákov pod piatimi kruhmi ojedinelé.
Prečítajte si tiež: Vrchol slovenského ženského futbalu
Ďalšie úspechy československých športovcov
Okrem futbalového zlata z Moskvy 1980 sa československí športovci presadili aj v iných odvetviach. Ján Zachara získal zlato v boxe na OH v Helsinkách 1952, Anton Tkáč triumfoval v cyklistike na OH v Montreale 1976 a Jozef Pribilinec sa stal olympijským víťazom v chôdzi na 20 km na OH v Soule 1988.
tags: #československá #olympijská #medaila #futbal #Moskva #1980