Časy, keď Česi a Slováci tvorili jeden štát, sú už dávno preč, no spomienka na spoločnú futbalovú ligu a reprezentáciu stále rezonuje v srdciach mnohých fanúšikov. Ako by vyzeral tím, ktorý by dnes spájal to najlepšie z oboch krajín? Pred viac ako tromi desaťročiami sme mali spoločnú hymnu, spoločnú ligu a jeden národný tím. Po rozdelení v roku 1993 sa futbalové cesty oboch krajín rozišli. Slovensko sa v súčasnosti nachádza na 52. mieste rebríčka FIFA, zatiaľ čo Česko je o jedenásť miest vyššie. Žiadna z týchto krajín však nepatrí medzi futbalové veľmoci.
Spomienka na časy Československa
Československá futbalová liga bola v časoch spoločného štátu Čechov a Slovákov prestížnou súťažou, ktorá prinášala množstvo kvalitných zápasov a talentovaných hráčov. Liga bola nielen platformou pre rozvoj futbalu, ale aj symbolom jednoty a spoločnej identity.
Úspechy československého futbalu
Medzi najväčšie úspechy československého futbalu patrí strieborná medaila z Majstrovstiev sveta v roku 1934, kde Československo prehralo vo finále s Talianskom po predĺžení 1:2. Ďalším významným úspechom bola strieborná medaila z MS 1962 v Čile, kde československý tím prehral vo finále s Brazíliou. Vrcholom bol triumf na Majstrovstvách Európy v roku 1976, kde Československo porazilo Západné Nemecko v pamätnom finále, ktoré rozhodla legendárna penalta Antonína Panenku. Okrem toho reprezentácia získala bronz na ME 1960 a 1980, striebro na OH 1964 a zlato na OH 1980 v Moskve.
MS 1990 v Taliansku: Posledný záblesk spoločnej slávy
Majstrovstvá sveta v Taliansku v roku 1990 boli posledným veľkým turnajom, na ktorom sa predstavila spoločná československá reprezentácia. Turnaj sa konal v čase politických zmien a eufórie po páde železnej opony. Československý tím pod vedením trénerov Jozefa Vengloša a Václava Ježka dosiahol úspech, keď sa prebojoval až do štvrťfinále, kde ho zastavilo Nemecko.
Cesta na šampionát a atmosféra v Taliansku
Na zrekonštruovaných talianskych štadiónoch sa hral prvý veľký turnaj od pádu železnej opony. Výber trénerov Jozefa Vengloša a Václava Ježka si tak mohol ako prvý československý tím po dlhom čase užívať podporu vlastných fanúšikov aj v zahraničí. Mnohí z nich v Taliansku nocovali v stanoch, lebo na lepšie ubytovanie nemali. "Spomínam si na prvý zápas vo Florencii, kam došli davy ľudí. To sme nikdy predtým nezažili," opisoval Jozef Chovanec, jedna z opôr reprezentácie. Doteraz kolujú historky o tom, ako mnohým Čechom a Slovákom na ceste do Talianska kolabovali škodovky.
Prečítajte si tiež: Tipsport Liga: Michalovce proti Budapešti
Zostava tímu ČSFR na MS 1990
V tíme ČSFR na MS 1990 nechýbali známe mená ako:
- Brankári: Jan Stejskal, Luděk Mikloško, Peter Palúch
- Obrancovia: Július Bielik, Miroslav Kadlec, Ján Kocian, František Straka, Peter Fieber, Vladimír Kinier
- Stredopoliari: Ivan Hašek, Michal Bílek, Jozef Chovanec, Luboš Kubík, Ľubomír Moravčík, Jiří Němec, Vladimír Weiss, Viliam Hýravý, Václav Němeček
- Útočníci: Tomáš Skuhravý, Ivo Knoflíček, Milan Luhový, Stanislav Griga
Priebeh turnaja a pamätné momenty
Vstup do turnaja vyšiel skvelo, Československo zmietlo USA 5:1. Triumf mohol byť ešte vyšší, ale Michal Bílek jednu z dvoch penált nepremenil. Na Stadio Comunale vo Florencii pred tisíckami fanúšikov z Čiech a Slovenska sa prvýkrát ukázal Tomáš Skuhravý, ktorý sa potom preslávil prezývkou "Bomber". Na prvý gól mu perfektne prihral Moravčík.
V druhom zápase proti Rakúsku už išlo o postup. Československo vyhralo 1:0 vďaka premenenej penalte Bílka.
V osemfinále tím aj vďaka trom gólom Skuhravého vyradil Kostariku a až v kontroverznom štvrťfinále ho zastavilo Nemecko.
Kontroverzné štvrťfinále s Nemeckom
Väčšina jeho spoluhráčov však dodnes cíti krivdu, že reprezentáciu poškodil rakúsky rozhodca Helmut Kohl, menovec vtedajšieho nemeckého spolkového kancelára.
Prečítajte si tiež: Všetko o 4. Lige Juh: výsledky, tabuľka, novinky
O pamätnej akcii Moravčíka sa aj dnes diskutuje. Slovákovi v šestnástke Nemec Pierre Littbarski prišliapol nohu tak, že sa mu uvoľnila kopačka. Rozhodca však penaltu neodpískal. Nazlostený Slovák reklamoval faul a vykopol vyzutú kopačku do vzduchu. A dostal červenú kartu. Československo napokon prehralo 0:1.
Ohlasy a spomienky na MS 1990
MS 1990 v Taliansku sa stali pre "čechoslovákov" odrazovým mostíkom. Päť zápasov, desať strelených gólov a konečná vo štvrťfinále. Ale aj ponovembrová eufória, Šípov a Uhlířov song Víno, pizza, makaróny, Bomberova kanonáda, otvorené dvere do „západných“ klubov, vykopnutá Moravčíkova kopačka a pocit krivdy od rozhodcu.
Osudy hráčov po MS 1990
Väčšina hrdinov po šampionáte prestúpila do zahraničných klubov. Moravčík zamieril do Saint-Étienne. Najväčší rozruch bol okolo Skuhravého. Po každom zo svojich piatich gólov na šampionáte víťazne vztýčil oba ukazováky. Majstrovstvá sveta 1990 mu zmenili život. Stal sa slávnym a nesmierne bohatým. Ešte počas turnaja prestúpil zo Sparty do FC Janov.
Siene slávy slovenského futbalu: Legendy, ktoré tvorili históriu
Medzi legendy slovenského futbalu, ktoré boli uvedené do Siene slávy slovenského futbalu, patria Milan Dolinský, Ján Geleta, Ján Kocian, Dušan Radolský a Viktor Tegelhoff (in memoriam). Tieto osobnosti sa významne zaslúžili o rozvoj a úspechy slovenského futbalu.
Milan Dolinský
Rodák z Brunoviec pôsobil v kluboch Lokomotíva Košice, Slovan Bratislava, Tankista Praha, no najvýraznejšiu stopu zanechal v ČH Bratislava, kde v sezóne 1958/59 prispel k zisku majstrovského titulu. V reprezentácii debutoval v máji 1959 v Bratislave v zápase Pohára národov proti Írsku a v prvých 6 zápasoch zaznamenal v drese Československa 5 gólov.
Prečítajte si tiež: Vrchol slovenského ženského futbalu
Ján Geleta
Rodák z Partizánske strávil celú kariéru, celkovo 13 prvoligových sezón, v pražskej Dukle, kde získal dva majstrovské tituly v sezónach 1963/64 a 1965/66. V reprezentácii debutoval už ako 20-ročný vo Florencii v prípravnom zápase proti Taliansku. Najvýraznejší úspech dosiahol na Olympijských hrách 1964 v Tokiu, kde pod vedením trénera Rudolfa Vytlačila už ako 21-ročný mladík patril k pilierom tímu, ktorý vybojoval strieborné medaily.
Ján Kocian
Rodák zo Zlatých Moraviec pôsobil na domácich trávnikoch 9 rokov v banskobystrickej Dukle, od roku 1988 obliekal 5 sezón dres nemeckého FC St. Pauli. Vrcholom jeho hráčskej kariéry bola účasť na MS 1990 v Taliansku, kde odohral štyri stretnutia, vrátane štvrťfinále v Miláne proti Nemecku. V pozícii trénera asistoval trénerovi Venglošovi pri zrode slovenskej futbalovej reprezentácie v roku 1993 a o trinásť rokov neskôr sa stal jej hlavným trénerom.
Viktor Tegelhoff (in memoriam)
Rodák z Ružomberka reprezentoval Slovensko 3 krát v medzivojnovom období v rokoch 1943-1944, o dva roky neskôr debutoval ako prvý povojnový Slovák v drese Československa v prípravnom stretnutí v Paríži po boku legendárneho Josefa Bicana. Po príchode na Tehelné pole v roku 1943 odohral v belasom drese rovných 14 sezón a je klubovým rekordérom v počte strelených gólov, keď v ligovom zápase proti Zvolenu zaznamenal pri výhre 12:0 až 7 gólov.
Dušan Radolský
Bývalý hráč Trnavy, banskobystrickej Dukly, Tábora a Kroměříža sa vo futbalovom svete presadil ako tréner. Počas tridsaťročnej aktívnej kariéry pôsobil v trnavskom Spartaku, Dunajskej Strede, Chebe, Olomouci, v Hradci Královom, v 1. FC Košice, viedol tiež Žilinu, Bardejov, FC Synot, bratislavský Slovan, či banskobystrickú Duklu. Stal sa jediným slovenským trénerom v histórii, ktorý počas jedného dňa koučoval dva slovenské reprezentačné tímy.
Futbalové kluby a ich história: Príbeh MŠK Žilina a AC Sparta Považská Bystrica
História futbalu na Slovensku je bohatá a pestrá, s množstvom klubov, ktoré zanechali výraznú stopu v československej lige. Medzi ne patria aj MŠK Žilina a AC Sparta Považská Bystrica, ktoré prešli zaujímavým vývojom a dosiahli pozoruhodné úspechy.
MŠK Žilina: Od ZsTK po súčasnosť
Futbal v Žiline má dlhú tradíciu, ktorá siaha až do roku 1908, keď bol založený Krúžok žilinských športovcov (ZsTK). Prvé zápasy hrávali dve futbalové mužstvá zložené výhradne len zo Žilinčanov. Po založení ďalších mužstiev v roku 1913 športový ruch ožíva a medzi mužstvami vzniká veľká rivalita o primát mesta.
Obdobie ŠK Žilina (1919-1939)
V období od roku 1918 - 1938 znova po prvej svetovej vojne ožil futbalový oddiel už pod menom ŠK Žilina. V roku 1925 získava štadión prvú tribúnu. V roku 1928 a 1929 dokonca dvakrát za sebou dobýva ŠK Žilina aj Slovensko.
Úspechy a premenovania klubu po 2. svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne sa klub premenoval na Sokol Slovena Žilina a neskôr na Iskra Slovena Žilina. V roku 1953 musela Žilina s novým názvom Iskra prepustiť svoje miesto v I. lige Iskre Gottwaldov. V roku 1956 sa zlúčili dve najväčšie telovýchovné jednoty v Žiline - Iskra a Dynamo, no paradoxne to však žilinskému futbalu nepomohlo.
Návrat do najvyššej súťaže a súčasnosť
V ročníku 1957/1958 a pôsobenie Dynama v II. lige poznačili znova veľmi nevyrovnané výkony, k čomu sa pri vypadnutí z I. ligy podpísali aj odchody niekoľkých hráčov.
AC Sparta Považská Bystrica: Od prvých zápasov po zánik
Prvý futbalový klub bol založený roku 1920 ako ŠK Považská Bystrica. Prvý zápas odohrali Považskobystričania v marci 1921 na domácej pôde a vyhrali nad Trenčínom 3:1. V roku 1939 už pod názvom AC Sparta Považská Bystrica sa futbalisti od Váhu dokonca stali víťazmi Slovenského pohára a vyhlásili ich za neoficiálnych majstrov Slovenska.
Účinkovanie v československej lige a ďalšie úspechy
V ročníku 1939/1940 štartovala Považská Bystrica v 1. Slovenskej lige po boku takých výborných tímov, ako boli v tej dobe ŠK Bratislava, Žilina, Trenčín a Banská Bystrica. V ročníku 1945/1946 štartoval klub z Považia v 1. Československej lige a jeho súpermi boli také nesmierne kvalitné tímy ako Slávia Praha, Viktória Plzeň alebo ŠK Bratislava.
Kríza a zánik klubu
Na začiatku 90. rokov však Strojárne skrachovali a od tej doby nastala kríza. Klub zostúpil až do najnižšej triedy. Po odstúpení hlavného sponzora, firmy Raven, bol nútený ukončiť pôsobenie v 4. lige. Klub a štadión prevzalo pod svoje ruky mesto a v roku 2014 začal klub pôsobiť pod názvom MŠK Považská Bystrica.