Futbal je celosvetovo najpopulárnejší šport a jeho história je bohatá na pamätné momenty a zápasy. Tento článok sa zameriava na futbalovú históriu, konkrétne na zápasy medzi Brazíliou a Slovenskom, pričom sa dotýka aj širšieho kontextu československého a slovenského futbalu.
Úvod do histórie priateľských zápasov
V ére pred vznikom Ligy národov UEFA boli priateľské zápasy významnou súčasťou medzinárodného futbalu. Hoci v 30. až 60. rokoch 20. storočia mali prestížny status, s rastúcou kvalitou európskych tímov ustúpili do úzadia a nahradili ich kvalifikačné zápasy o postup na svetové a európske šampionáty. Napriek tomu sa niektoré priateľské stretnutia nezmazateľne zapísali do histórie československého a slovenského futbalu.
Pamätné zápasy Československa s Brazíliou
História zaznamenala niekoľko priateľských stretnutí, ktoré sa stali legendárnymi. Medzi ne patrí víťazstvo Československa na Maracanã pred 130-tisícovou kulisou. Anton Moravčík, jediný Slovák v základnej zostave trénerov Rýgra a Kolského, prekonal brankára Gilmara a strelil jeden z najslávnejších gólov svojej kariéry.
Ďalším pamätným zápasom bol duel proti Anglicku v máji 1963 na Tehelnom poli. Hoci Schrojf, Popluhár a Kvašňák ťahali za kratší koniec (2:4), na súboj s neskoršími majstrami sveta sa nezabúda.
Azda najpamätnejším priateľským zápasom zostáva bratislavský duel proti Brazílii v júni 1966, a to vďaka hetriku Jozefa Adamca.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
Za zmienku stojí aj víťazstvo 3:0 v novembri 1978 nad Talianskom na čele s neskoršími majstrami sveta Zoffom, Rossim, Tardellim a spol.
Zápasy Československa s Brazíliou v kocke:
- 1956, Maracana: ČSR - Brazília 1:0 (Gól: A. Moravčík)
- 1966, Bratislava: ČSSR - Brazília 3:2 (Góly: Adamec 3 - Natal, Pelé)
História samostatného Slovenska a zápasy s Brazíliou
Po rozdelení Československa v roku 1993 začala písať svoju históriu aj samostatná slovenská futbalová reprezentácia. Hoci Slovensko a Brazília nezohrali veľa zápasov, každý z nich mal svoj vlastný príbeh.
V ére samostatného Slovenska kraľujú dve cenné víťazstvá proti Nemecku. Cenný skalp sme získali v septembri 2005 doma na Tehelnom poli (2:0) a v tom čase úradujúceho majstra sveta sme zdolali aj pred odchodom na Euro 2016 - v máji minulého roka 3:1 v Augsburgu. Doslova senzáciu spôsobil tím trénera Galisa v marci 2006, keď pred ním v Paríži museli skloniť hlavy hráči ako Zidane, Henry, Anelka, či Trezeguet. Náš tím zdolal na Stade de France Francúzov 2:1!
Cesta slovenskej reprezentácie na Majstrovstvách sveta v malom futbale 2019
Slovenská reprezentácia sa dokázala prebojovať medzi osem najlepších a zanechala za sebou pozitívny dojem. Majstrovstiev sa zúčastnilo 32 tímov z celého sveta, ktoré boli rozdelené do osem štvorčlenných skupín. Slovensko bolo losované z druhého výkonnostného koša a bolo vylosované do skupiny F. Našimi súpermi boli Japonsko, Kostarika a Tunisko. Prvou veľkou novinkou bolo, že si fanúšikovia po prvýkrát mohli vychutnať zápasy slovenskej reprezentácie v malom futbale naživo v televízii. Verejnoprávna RTVS odvysielala všetky vystúpenia našich na záverečnom šampionáte v Perthe.
Prvým súperom našej reprezentácie boli zástupca z Ázie - Japonsko. Naši reprezentanti boli aktívnejší na lopte a hru kontrolovali. Japonské útoky končili na dobre organizovanej slovenskej obrane. Do vedenia sme sa dostali v deviatej minúte, keď precíznu časovanú prihrávku na zadnej žrdi do brány umiestňoval Jaroslav Repa. Už o tri minúty bola naše vedenie dvojgólové, keď sa podarilo potrestať Pavlovi Geremu chybu v rozohrávke Japoncov. V trinástej minúte sme viedli už rozdielom triedy. Najkrajšiu akciu našich na jeden dotyk strelou pod brvno zakončil Martin Ďuráči. Slovenským súperom číslo dva na svetom šampionáte v Perthe mala byť Kostarika. Lepší vstup do stretnutia mala naša reprezentácia, ktorá na ihrisku dominovala a dostávala sa do vyložených šancí. Už v prvej minúte stretnutia sme sa mohli radovať z vedenia, brankára Tuniska však zachránila tyčka. V ôsmej minúte sme sa však už tešili z gólu, keď peknú kombinačnú akciu zakončil Martin Ďuráči.
Prečítajte si tiež: Slovenská reprezentácia U18
Len deň po remíze s Tuniskom čakala na našu reprezentáciu dôležitá bitka o postup do play-ff. Odloženom zápase proti Kostarike dostal premiérovú šancu v bráne Stanislav Pella. Slovensko na ihrisku dominovalo od úvodu stretnutia. Už v štvrtej minúte sme sa po peknej prihrávke Filipa Deketa a zakončení Pavla Gereho dostali do vedenia. V dvadsiatej štvrtej minúte sme viedli už rozdielom triedy, keď Kostarika zahrávala rohový kop, ktorý zachytil Rudolf Beliš a strelou cez celé ihrisko prekonal brankára Kostariky, ktorý sa pri dobiehaní lopty nešťastne zranil a zápas už nedohral.
V boji o postup medzi kvarteto najlepších čelilo Slovensko Brazílii. V úvode zápasu preveril nášho brankára jeden z brazílskych útočníkov, no Martin Kapráľ náš tím podržal. Slováci boli v prvej polovici prvého polčasu aktívnejším mužstvom. V pätnástej minúte však už išli Brazílčania do vedenia, keď strieľanú prihrávku pred bránu náš brankár vyrazil na hranicu pokutového územia, kde stál osamotený Luan Silva, ktorý dopravil lopty do brány. V štyridsiatej prvej minúte sme sa dočkali aj vyrovnanie, keď sme dostali loptu do brány priamo po rohu, rozhodcovia však regulárny gól pre údajný faul neuznali. V nadstavenom čase sme mali ešte príležitosť pokutového kopu, ktorý rozhodca odpískal po ruke Oliveira. Zodpovednosť na svoje ramená vzal Dušan Dzíbela, no pri realizácii sa smolne pošmykol a pokutový kop nepremenil. Pre Slovensko to bola premiérová účasť na majstrovstvách sveta v malom futbale.
MS vo futbale 1934 v Taliansku
Taliansko zvolili za hosťujúcu krajinu na stretnutí výkonného výboru 9. októbra 1932 v Štokholme. Na usporiadanie turnaja talianska vláda pridelila 3,5 milióna talianskych lír zo štátneho rozpočtu. Viacero politických komentátorov kritizovalo výber hosťujúcej krajiny. Podľa nich Taliansko pod vedením Benita Mussiliniho využilo šampionát na propagáciu vtedajšieho režimu - fašizmu.
MS vo futbale 1934 boli dodnes jediným šampionátom, na ktorom si musel organizátor vybojovať účasť cez kvalifikačné súboje. Až 32 krajín vstúpilo do kvalifikácie, pričom na záverečný turnaj mohla postúpiť len polovica z nich.
Do prvého kola vyraďovacej fázy, ktorou bolo osemfinále, bolo nasadených 8 tímov - Argentína, Brazília, Nemecko, Taliansko, Rakúsko, Československo a Maďarsko.
Prečítajte si tiež: Výsledok prípravného zápasu Petržalka - Besiktas
Finále medzi domácim Talianskom a Československom sa hralo dlho bez gólov. To narušil až v 71. minúte československý reprezentant Antonín Puč.
Taliani sa však dočkali odpovede presne o 10 minút neskôr, keď sa presadil Raimundo Orsi. V druhom polčase už ďalšie góly nepadlo, a tak sa za stavu 1:1 išlo do predĺženia. V ňom skórovali iba Taliani, keď sa v 95. minúte presadil Angelo Schiavio. Z prvého titulu majstrov sveta sa tak tešilo domáce Taliansko, ktoré nadviazalo na domáci triumf Uruguaja v roku 1930.
Najproduktívnejším hráčom svetového šampionátu sa stal československý reprezentant Oldřich Nejedlý. Presadiť sa dokázal v úvodnom zápase s Rumunskom, vo štvrťfinálovom stretnutí so Švajčiarskom a v semifinále proti Nemecku pridal hetrik.
Za svoje pôsobenie na MS 1934 získal aj ocenenie Bronzová lopta ako tretí najlepší hráč na šampionáte. V československom drese odohral aj MS 1938, na ktorých sa mu podarilo streliť dva góly proti Holandsku a Brazílii.
MS vo futbale 1938 vo Francúzsku
Francúzsko zvolili za organizátora MS na zasadnutí FIFA 13. augusta 1936 v Berlíne. K organizácii sa prihlásili aj Argentína a Nemecko.
Práve pre tento kontroverzný krok mnoho zámorských krajín nakoniec upustilo od účasti na turnaji na čele s Argentínou. Tá by pravdepodobne podujatie organizovala, keby sa konal v Južnej Amerike.
Na šampionáte 1938 sa po prvýkrát uplatnila automatická kvalifikácia na turnaji pre organizátora, ktorým bolo Francúzsko. Automatickú účasť získal aj víťaz predchádzajúceho turnaja z roku 1934 - Taliansko. Zvyšných 14 miesteniek rozdelili medzi Európu a Ameriku v pomere 11:2, jedno miesto bolo vyhradené pre zástupcu Ázie.
MS 1938 sú posledným záverečným turnajom v histórii MS, v ktorom boli tímy rovno nasadené do play-off.
XXVII. Medzinárodné saleziánske športové hry PGSI 2016
Slovenskí organizátori predstavujú logo, motto a vizuál budúcoročných XXVII. Medzinárodných saleziánskych športových hier PGSI 2016, ktoré sa uskutočnia v termíne 4.- 8. máj 2016 v Bratislave a vo Viedni. Vždy veríme až do konca! To je motto XXVII. Tri dynamické postavičky symbolizujú tri hlavné ciele, ktoré organizátori pri hrách sledujú - športový, duchovný a organizačný zážitok. Súčasne však postavičky pripomínajú saleziánsku rodinu, kde uprostred mladých stojí salezián a vedie ich k spáse - aj cez šport a zážitky. PGS je skratka talianskeho názvu: “Polisportive Giovanili Salesiane”, čo v preklade znamená Saleziánske športové hry. Písmeno I, podľa anglického slova “International”, doplňuje, že tieto športové hry sú medzinárodné. História PGSI siaha približne do roku 1967. Medzinárodné saleziánske športové hry majú tak už dlhoročnú tradíciu. Účastníkmi hier sú chlapci aj dievčatá vo veku do 18 rokov. Popri športovom zápolení, spravidla vo futbale, futsale, volejbale, basketbale a stolnom tenise bude pripravený aj bohatý sprievodný a duchovný program, na ktorom budú vypomáhať dobrovoľníci z celého Slovenska.
Kokteil štátnych útvarov slovenského futbalu
Slovenský futbal je vlastne unikátny kokteil. Formoval sa totiž (do prelomu tretieho tisícročia) v piatich štátnych útvaroch: Rakúsko-Uhorská monarchia, Československo, Slovenský štát, Česko-Slovensko, Slovenská republika. Keďže futbal prišiel na kontinent v 19. storočí z Anglicka cez Holandsko - a vzápätí Viedeň, Budapešť a Prahu - aj na územie dnešného Slovenska, mali sme hneď v jeho začiatkoch vynikajúcich učiteľov, ktorí namiešali prvý slastný nápoj lopty pre našich predkov. Pomáhali nám, ale aj ignorovali, podceňovali, ba aj ukracovali slabšieho suseda. Trvalo dlhé roky kým sa slovenský futbal zaradil po ich boku ako rovnocenný partner. Musel sa postaviť celkom na vlastné nohy a v zložitých ekonomických podmienkach prežiť.
Je veľmi pravdepodobné, že práve v Bratislave (vtedajšom Prešporku), na petržalskom brehu Dunaja, sa objavila prvá lopta u nás - z Viedne. V meste valčíkov totiž 22. augusta 1894 založili v hostinci Hohe Warte prvý klub - First Vienna Football club - a fascinujúca hra sa rozletela do našich končín.