Slovenská atletika prešla od rozdelenia Československa v roku 1993 rôznymi obdobiami, od ekonomicky zložitých až po obdobia zlepšovania podmienok pre špičkových športovcov. Tento článok sa zameriava na vývoj slovenskej atletiky, jej úspechy a na príbeh prekážkarky Miriam Bobkovej, ktorá zanechala výraznú stopu v tomto športe.
História a úspechy slovenskej atletiky
V minulosti, v rámci Československa, dominovali najmä českí atléti, no aj slovenskí športovci dosiahli významné úspechy. Medzi ne patrí olympijské zlato Jozefa Pribilinca v Soule 1988 v chôdzi na 20 km, tituly majstrov Európy Pribilinca v Stuttgarte 1986 a Pavla Blažeka v Splite 1990, a tiež zlato Anny Chmelkovej-Blanárikovej na 400 m na ME 1966 v Budapešti.
Po roku 1993 sa situácia zmenila. Zlom nastal okolo roku 2012, kedy sa radikálne zmenil prístup štátu k financovaniu športu. Vedenie Slovenského atletického zväzu (SAZ) prevzal Peter Korčok s cieľom posunúť atletiku dopredu.
Zlepšenie podmienok a infraštruktúry
Zvýšenie finančných prostriedkov umožnilo realizovať viaceré projekty, ako napríklad Detskú atletiku, obnovenie mítingu P-T-S a zvýšenie finančnej podpory klubom a reprezentantom. Zlepšila sa aj infraštruktúra. Zatiaľ čo pred rokom 2012 bolo na Slovensku len 9 štadiónov so 400-metrovým umelohmotným oválom, v súčasnosti ich je takmer trikrát toľko. V rokoch 2021 - 2023 sa podarilo zrekonštruovať Národný atletický štadión VŠC Dukla a vybudovať alebo zrekonštruovať atletické štadióny v 19 lokalitách vďaka dotácii 5 miliónov eur z vládnych zdrojov.
Organizácia významných podujatí
SAZ je aktívny v organizovaní a podpore významných medzinárodných podujatí. Obnovil míting P-T-S, pripravil ME v krose v Šamoríne v roku 2017 a zimný Európsky pohár vo vrhoch v roku 2019. Vrcholom bolo organizovanie IV. ME atlétov do 18 rokov v Banskej Bystrici v júli 2024 s rekordnou účasťou.
Prečítajte si tiež: Analýza hokejových stávok
Úspechy slovenskej atletiky v ére samostatnosti
V ére samostatnosti od roku 1993 získala slovenská atletika na "dráhových" šampionátoch 79 medailí. Najúspešnejšie bolo na Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) so 17 medailami. Z jednotlivcov majú najviac medailí Ján Volko a Martina Hrašnová-Danišová. Zlato z olympiády a MS má len Matej Tóth, jediný majster Európy je Libor Charfreitag.
Miriam Bobková: Prekážkarka s rekordnými úspechmi
Miriam Bobková, neskôr známa ako Miriam Bobková-Cupáková, je slovenská atlétka, ktorá sa špecializovala na beh na 100 metrov cez prekážky. Počas svojej kariéry dosiahla viacero významných úspechov a prekonala niekoľko slovenských rekordov.
Zranenia a prekážky
Bobková sa počas svojej kariéry stretla s viacerými zraneniami, ktoré ovplyvnili jej prípravu a účasť na významných podujatiach. Napríklad, v júni 2008 ju zranenie päty vyradilo z účasti na mítingu Zlatá tretra v Ostrave a ohrozilo jej štart na olympijských hrách v Pekingu. Podobne, v júni 2009, narazila na problémy s ľavou pätou, čo ju obmedzovalo v tréningu.
Účasť na olympijských hrách v Pekingu 2008
Napriek zraneniu päty sa Miriam Bobková dostala na olympijské hry v Pekingu v roku 2008. Pred olympiádou absolvovala sústredenie v Koči, kde sa pripravovala pod vedením trénera Eugena Lacza. Aj keď si netrúfala odhadnúť svoj výkon, chcela sa čo najviac priblížiť k slovenskému rekordu.
Halová sezóna 2010
V halovej sezóne 2010 dosiahla Miriam Bobková-Cupáková niekoľko úspešných výsledkov. Zvíťazila na medzinárodnom halovom mítingu vo Viedni v behu na 60 m prekážok časom 8,29 sekundy. Na mítingu ju však rozhodila kolízia súperky, čo ju vyviedlo z rytmu.
Prečítajte si tiež: Športové podujatia Mladá Garda
Majstrovstvá Európy v Mníchove
Na Majstrovstvách Európy v Mníchove sa Miriam Bobková neprebojovala do semifinále behu na 100 m prekážok. S časom 13,71 sekundy skončila na 31. mieste.
Prečítajte si tiež: Úspechy mladých atlétov z Dubnice