Futbal je celosvetový fenomén, ktorý presahuje rámec športu a stáva sa neoddeliteľnou súčasťou spoločenského života. Avšak, aj do futbalu sa prenášajú negatívne javy, ako je korupcia a násilie divákov. Tento článok sa zameriava na analýzu problematiky diváckeho násilia a neviazanosti, pričom vychádza z odborného príspevku a konzultačnej návštevy špecialistov UEFA.
O futbale všeobecne
Futbal je hra, ktorú možno vnímať rôzne - ako voľnočasovú aktivitu, dynamické divadlo, pracovnú príležitosť, obchodný artikel a pre mnohých aj životnú filozofiu. Denne mu venuje pozornosť obrovské množstvo ľudí. Futbal je však spojenou nádobou dobrého i zlého v ostatných oblastiach spoločenského života. Týždenne sa na futbalových stretnutiach aktívne zúčastňujú státisíce aktérov.
Korupcia a násilie sú najškodlivejšie javy, ktoré spôsobujú rozvrat futbalového prostredia a stratu dôvery. Korupcia sa prejavuje snahami o ovplyvňovanie zápasov a obsadenia funkcií. Násilie a neviazanosť divákov sú ďalším negatívnym javom, ktorému sa venuje tento príspevok.
Futbal potrebuje jasné pravidlá a efektívnu vymožiteľnosť práva, založené na princípoch odbornosti, slušnosti a primeranosti. Nejde len o športové pravidlá, ale aj o pravidlá upravujúce širokú škálu vzťahov v súvislosti s futbalom.
Je vo verejnom záujme, aby vo futbale nebola korupcia a na štadiónoch nebolo násilie. Na fenoméne násilia a neviazanosti divákov parazitujú aj extrémistické správania spojené s neznášanlivosťou a diskrimináciou.
Prečítajte si tiež: Hokej: Nórsko a USA - Kto zvíťazí?
Predpokladmi progresu sú uvedomelosť zodpovedných subjektov, definovanie pôsobností, dobrá komunikácia a efektívne riešenia. Subjekty, ktorým záleží na čistom a bezpečnom futbale, spolu komunikujú a snažia sa nájsť "najlepšiu prax".
Európska únia venuje problematike futbalu a športu stále väčšiu pozornosť. Lisabonská zmluva vymedzila šport ako jednu z oblastí, v ktorých má EÚ právomoc vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov. Z hľadiska témy tohto príspevku je dôležitým dokumentom Rozhodnutie Rady týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom.
Návšteva expertov UEFA na SFZ
Na Slovenskom futbalovom zväze sa uskutočnila konzultačná návšteva špecialistov UEFA pre oblasť bezpečnosti štadiónov a divákov. V rámci tejto návštevy SFZ zorganizoval seminár na tému "Komplexné riešenie problematiky bezpečnosti na futbalových štadiónoch", na ktorý boli pozvaní zástupcovia zainteresovaných organizácií.
Seminára sa zúčastnili zástupcovia SFZ, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Generálnej prokuratúry SR a Únie ligových klubov.
Násilie a neviazanosť divákov - definícia pojmu
Násilie a neviazanosť divákov (Spectator Violence and Misbehaviour) je pojem, ktorý bol použitý v Európskom dohovore o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch. Javí sa byť vhodné a účelné zvážiť použitie ustálenej terminológie používanej v rámci medzinárodného práva desiatky rokov vychádzajúcu z uvedeného Dohovoru použitú aj v ďalších právnych aktoch Rady Európy ako aj v právnych aktoch EÚ. Táto terminológia je/bude využívaná aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ. V prípade použitia obdobnej terminológie, budú rozhodnutia uvedených súdov pre ich analogické využitie na podmienky SR zrozumiteľnejšie a jednoznačnejšie.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať futbalové prenosy U20?
V Slovenskej republike sa na vymedzenie problematiky používa pojem divácke násilie, ktorý však sémanticky nevystihuje celú šírku protiprávnych konaní, ktoré sú predmetom záujmu. Pojem divácke násilie bol prvý krát právne definovaný v nariadení Ministerstva vnútra SR nasledovne: "Diváckym násilím sa rozumejú hromadné fyzické agresívne aktivity v súvislosti so spoločenským podujatím, ktoré spôsobujú fyzickú ujmu na zdraví osôb, škodu na majetku alebo narušujú verejný poriadok."
Násilie a neviazanosť divákov - riešiteľný celospoločenský problém
Násilie a neviazanosť divákov na slovenských futbalových štadiónoch je potrebné vnímať ako vážny spoločenský problém, ktorý je však riešiteľný. Stretnutie so špecialistami UEFA utvrdilo účastníkov v tom, že sa ponúkajú viaceré riešenia, ktoré boli efektívne aplikované v iných krajinách. Každá krajina si však musí vybrať svoje vlastné riešenie zohľadňujúce jej vlastnú situáciu a špecifiká.
Pri efektívnejšie fungujúcom systéme vylučovania agresívneho diváka zo štadiónov a zlepšení starostlivosti o divákov, by tých skutočne nenapraviteľne agresívnych divákov mohlo byť podstatne menej. Otázka však súvisí s komplexným riešením starostlivosti o bezpečnosť a komfort slušného diváka pri súčasnom nekompromisnom, ale zákonnom "vylúčení" zo štadiónov tých "osôb", ktorým nejde o šport.
Multidisciplinárny charakter problematiky násilia a neviazanosti divákov
Problematika násilia a neviazanosti divákov sa prelína viacerými právnymi odvetviami. Vzťah diváka a organizátora, či prípadné nároky zo zodpovednosti za spôsobenú škodu sú v rovine občiansko-právneho vzťahu. Povolenie športového podujatia, či postih za porušenie povinností zo strany organizátora je v režime správneho práva. Protiprávne konania divákov sú podľa závažnosti riešené v rovine priestupkového alebo trestného práva. Pri zásahu do základných ľudských práv sa dostávame do roviny ústavného práva, a ak máme na štadióne cudzincov môžeme sa posunúť až do roviny európskeho, resp. medzinárodného práva.
Možnosti Prokuratúry SR v „boji“ proti násiliu a neviazanosti divákov
Prokuratúra Slovenskej republiky má na základe pôsobnosti, ktorá jej bola zverená zákonom, možnosti pozitívneho vplyvu nielen v trestnej, ale aj v netrestnej oblasti. Môže prispieť k efektívnemu riešeniu problematiky na základe zhodnotenia vlastných poznatkov z vybavovania konkrétnych vecí v trestnej i netrestnej oblasti, či už cestou riadiacej a usmerňovacej činnosti orgánov prokuratúry, cestou legislatívnych podnetov generálneho prokurátora na vykonanie legislatívnych zmien predkladaných predsedovi Národnej …
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
Ladislav Koky - Bývalý profesionálny športovec
Ladislav Koky má 24 rokov a je bývalým profesionálnym športovcom, zápasníkom a bojovníkom zmiešaných bojových umení (MMA). Získal titul šampióna Pit Cage Fighting a taktiež post slovenskej dvojky vo svojej váhovej kategórii. Pochádza z Levoče, kde aj začal svoju cestu profesionálneho športovca.
Kokyho inšpiroval jeho otec, ktorý je profesionálny vojak, a írsky MMA zápasník Conor McGregor. Najväčším úspechom a výzvou bolo pre Kokyho získanie titulu šampióna Pit Cage Fighting. Na tento zápas musel schudnúť aj 15 kilogramov za mesiac a pol.
Koky je hrdý na to, že je Róm a myslí si, že Rómovia majú väčšiu predispozíciu na šport oproti nerómom. Vzdelávanie bolo pre jeho rodinu veľmi dôležité a rodičia ho podporovali v tom, čo ho bavilo.
Kokyho posolstvo je, že ak človek veľmi niečo chce, musí za tým ísť a nesmie sa vzdávať. Ak bude všetko po zdravotnej stránke v poriadku, má v pláne vrátiť sa k profesionálnemu športu.
Analýza subkultúry Ultras v slovenskom futbalovom prostredí
Cieľom predkladaného článku je prezentácia a analýza subkultúry ultras v slovenskom futbalovom prostredí. Zameriame sa na konkrétnu skupinu ultras podporujúcu Športový klub Slovan Bratislava. Zaoberať sa budeme najmä hodnotiacimi kritériami, na základe ktorých sme mohli dospieť k rôznym záverom. Venujeme sa tiež historickému vývoju, štruktúre, pravidlám a sankciám, medziskupinovým vzťahom a špecifickým symbolom skúmanej skupiny. Zároveň sa venujeme aj analýze správania sa skupiny pred, počas a po športovom podujatí, ktorým je v našom prípade majstrovský futbalový zápas. Na základe takejto analýzy môžeme bližšie určiť, či sa jedná o prejavy subkultúry alebo kontrakultúry, resp.
Ciele napĺňame predovšetkým prostredníctvom zúčastneného pozorovania na futbalovom zápase a štandardizovaným rozhovorom s aktívnym a bývalým členom skúmanej skupiny ultras. V rámci získavania informácií sme využívali aj knižné či internetové zdroje. Poznatky z uvedených zdrojov sme na základe dôkladného štúdia mohli správne vyselektovať a následne interpretovať. Analýzou vykonaného pozorovania sme dokázali určiť jednotlivé prejavy správania.
Hodnotiace kritériá
V rámci predkladaného článku budeme hodnotiť prejavy správania ultras ŠK Slovan Bratislava pred, počas a po futbalových zápasoch. Rozlišovať budeme medzi pozitívnymi a negatívnymi prejavmi subkultúry a prejavmi kontrakultúry. Aby bolo možné takýto rozbor vykonať, je potrebné, aby sme vychádzali z vopred stanovených kritérií hodnotenia. Medzi nami vytvorené hodnotiace kritériá, patria teoretické východiská. Tie sa viažu predovšetkým na definíciu pojmov ako je kultúrny vzor a norma a sociálna kontrola.
Kultúrny vzor je všeobecne prijímaný systém hodnôt, noriem, spoločenských inštitúcií charakteristických pre danú spoločnosť a kultúru. Normy sú neoddeliteľnou súčasťou spoločenskej existencie a súčasne sú aj jej produktom. Zreteľne predpisujú správanie vyžadované spoločnosťou a predstavujú aj očakávania správania sa v spoločnosti. Riadime sa nimi počas života, preto ich Masaryk označuje aj ako pravidlá. Ich jedinečným a typickým znakom je, že pri ich nedodržiavaní vyvodzuje spoločnosť rôzne tresty - sankcie.
Norma je nepísaným pravidlom alebo úzusom, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná samoregulácia a kontinuita tradície. Môže mať formu príkazu, zákazu alebo odporúčania a z významového hľadiska má individuálnu, skupinovú alebo celospoločenskú platnosť.
Na základe týchto teoretických východísk budeme hodnotiť prejavy správania týkajúce sa nepísaných pravidiel v prostredí futbalových fanúšikov. Pozitívne prejavy správania sú také, ktoré vyjadrujú podporu či poďakovanie pre hráčov svojho klubu alebo poukazujú na identifikáciu sa ako skupiny, prejavy úcty alebo také, ktoré slušným spôsobom vyjadrujú nespokojnosť s futbalovým, ale aj spoločenským dianím. Negatívnymi prejavmi subkultúry je predovšetkým používanie hrubých vulgarizmov na adresu súperových hráčov, mesta súperovho klubu.
Ďalším, nemenej dôležitým, hodnotiacim kritériom je aj legislatíva Slovenskej republiky. Pre potreby tohto článku budeme využívať najmä znenie zákona 372/1990 §47 s názvom Priestupky proti verejnému poriadku. Ďalej sú pre potreby písania predkladaného článku dôležité nariadenia týkajúce sa organizačného a návštevného poriadku, ktorý spracoval a vydal Slovenský Futbalový Zväz, pričom využívame piaty a šiesty článok spomenutého dokumentu. V článku 5 sa píše o povinnostiach účastníka a článok 6 uvádza zákazy účastníka futbalového stretnutia.
Historický vývoj ultras ŠK Slovan Bratislava
Podľa zahraničných vzorov z Anglicka, Talianska či Nemecka sa v roku 1988 sformovala pronárodne orientovaná, rebelujúca mládež do zoskupenia ultras a odštartovalo prvé organizované povzbudzovanie ŠK Slovan Bratislava. Krátko na to začali vznikať prvé chorály, klubové suveníry či zástavy. V roku 1989 visela na, v súčasnosti už zbúranom, štadióne s názvom Tehelné Pole prvá významná vlajka, ktorá niesla názov Ultra Fans. V úvode deväťdesiatych rokov už vtedy fungujúca skupina prešla zmenou, prostredníctvom ktorej sa postupne radikalizovala. V roku 1993 bola na derby zápase proti Spartaku Trnava zavesená prvýkrát biela vlajka s nápisom Ultras Slovan Pressburg s dvomi runovými písmenami „s“ uprostred. Za vznikom tejto vlajky stáli ľudia prevažne z krajnej pravice, radikáli a športoví nadšenci. Skupina, ktorá funguje pod rovnakým názvom do dnešných dní, nesie skratku USP - Ultras Slovan Pressburg a jej záujem o mimo futbalové aktivity, ktoré sú známe pod pojmom tretí polčas, naďalej pretrváva. Členovia tejto skupiny pochádzali v drvivej väčšine z prostredia bratislavskej krajnej pravice. Medzi fanúšikov ultras ŠK Slovan Bratislava však vždy patrili aj menej radikálne osoby. Tie sa venovali a v súčasnosti venujú predovšetkým povzbudzovaniu, nácviku a prevedeniu rôznych choreografií a podobným fanúšikovským aktivitám. Týmito skupinami boli napríklad Belasí Fanatici alebo Belasá Šlachta.
Štruktúra, pravidlá a sankcie, medziskupinové vzťahy
Tak, ako väčšina skupín či organizácií, aj ultras ŠK Slovan majú svoju štruktúru. Ich štruktúra je hierarchizovaná. Na čele ultras stojí hlavná skupina, ktorou je v súčasnosti Ultras Slovan Pressburg - USP. Členovia spomenutej skupiny sa sústreďujú na organizáciu ostatných členov pred, počas aj po futbalovom stretnutí. V rámci ultras fungujú rôzne ďalšie skupiny označované ako „divízie“. Rozdelené sú na základe regionálneho, respektíve mestského príslušenstva. Existujú tak divízie Martin, Prievidza, Ružomberok či divízia Považie. V rámci Bratislavy funguje mnoho ďalších skupín, z ktorých je potrebné spomenúť napríklad skupinu Dimitrovka Boys, Stará Garda, Belasí Fotri, Zverina a ďalšie. Jednotlivé skupiny majú na svojom čele hlavného organizátora, ktorý nie je volený. Je ním zvyčajne starší člen skupiny alebo človek s prirodzenými vodcovskými schopnosťami, ktorého ostatní členovia plne rešpektujú. Na futbalových zápasoch všetci členovia rešpektujú pokyny speakera, ktorý stojí v čele davu a s pomocou megafónu „rozkrikuje“ texty chorálov alebo pokrikov. Nemenej dôležitou súčasťou sú aj bubeníci, ktorí udržiavajú tempo chorálov. Podľa informátora celok ultras tvorí 10% bežných fanúšikov, 70% členov s ultras mentalitou a 20% s mentalitou hooligans.
Ultras Slovan Bratislava má, tak ako aj iné organizované skupiny, určené vlastné pravidlá fungovania. Na základe dosiahnutých informácií môžeme tieto pravidlá rozdeliť do dvoch skupín. Sú nimi pravidlá bežného fungovania a pravidlá správania sa počas zápasov, ktoré bližšie určuje kódex fanúšika.
Pravidlá, ako aj sankcie bežného fungovania sú veľmi podobné, ako pravidlá skupiny ultras MŠK Žilina. Najdôležitejším pravidlom je strážiť klubové suveníry, z pomedzi ktorých je najcennejšia vlajka. V prípade straty, alebo odcudzenia hrozia sankcie v podobe dohovoru, fyzického trestu alebo až vyhodenia zo skupiny. Pri určovaní trestu za porušenie tohto pravidla rozhoduje viacero faktorov. Sú nimi okolnosti straty-odcudzenia, ako napríklad strata pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok, napadnutie početnejšou nepriateľskou skupinou, veľmi záleží na konkrétnom stratenom klubovom suveníre. Ďalším pravidlom, ktoré sa dodržiava, je zákaz hovoriť s políciou, resp. s cudzími osobami o internom dianí v skupine. Za porušenie spomínaného pravidla hrozí fyzický trest a vylúčenie zo skupiny. Tretím pravidlom je zákaz používania zbraní pri strete s členmi nepriateľských ultras skupín. Ak niektorý z členov uvádzané pravidlo poruší, nadobúda v skupine status zbabelca, slabocha. Nemenej dôležitým pravidlom je zákaz požívania alkoholických nápojov na výjazdoch. V prípade, že sa nejaký člen dostaví na zraz pred odchodom pod značným vplyvom alkoholu, tak ho zodpovedná osoba nepustí do dopravného prostriedku, prípadne ho aj fyzicky potrestá. Ak sa stane, že niektorý z členov požije nadmerné množstvo alkoholu, pri preprave na „vonkajší zápas“, tak ho zodpovedná osoba nepustí na štadión.
Počas domácich zápasov sa členovia skupiny správajú podľa pravidiel, ktoré určuje Kódex fanúšika. Spomínaný kódex obsahuje 10 pravidiel. Prvé hovorí, že každý divák, fanúšik, člen skupiny ultras či hooligans, ktorý sa počas zápasu nachádza v sektore C - sektor určený výhradne pre domácich priaznivcov - musí dodržiavať pravidlá skupiny ultras a riadiť sa pokynmi počas zápasu. Druhé pravidlo nariaďuje všetkým divákom v sektore C participáciu na povzbudzovaní domáceho mužstva. Tretí bod kódexu nariaďuje podporu svojho mužstva aj napriek nepriaznivému stavu. Štvrté pravidlo zakazuje pyrotechniku v sektore C a prípadnú vopred povolenú pyrotechniku používa iba skupina ultras. Ďalšie pravidlo hovorí o tom, že každá vyvesená vlajka musí byť umiestnená na vopred určenom mieste. Šiesty bod tohto súboru pravidiel zakazuje fotografovanie a natáčanie počas domácich futbalových zápasov takým osobám, ktoré na to neboli vopred určené. Zároveň zakazuje aj šírenie fotografií a videí na sociálnych sieťach osobám, ktoré na tento úkon neboli vopred určené. Siedme pravidlo hovorí, že rozkrikovanie kotla má na starosti výhradne speaker. Ďalšie pravidlo zakazuje konzumáciu tvrdého alkoholu všetkým, ktorí majú na sebe nejaké klubové suveníry a nachádzajú sa v sektore C. Nasledovné hovorí, že ak účastník futbalového zápasu nachádzajúci sa v sektore C požije nadmerné množstvo alkoholu má sa zdržať akýchkoľvek neprimeraných výkrikov narušujúcich povzbudzovanie. Posledný bod „tribúnového“ kódexu informuje, že každá osoba, pre ktorú sú platné uvedené pravidlá, zodpovedá za ich dodržiavanie sama za seba.
V prípade, že niektorý z účastníkov dané pravidlá porušuje, hrozia mu sankcie v podobe fyzického trestu, vyhodenia zo sektora C alebo v miernejších prípadoch dohovor.
Ultras ŠK Slovan Bratislava udržiava dlhodobo rôzne medzi-skupinové vzťahy. Tie sa členia na družby, priateľstvá a nepriateľstvá. V súčasnosti nemá ultras Slovan Bratislava žiadne oficiálne družby. Napriek tomu, udržiava pomerne vysoký počet priateľstiev. Zo susednej Českej republiky uchovávajú silné priateľské vzťahy s ultras skupinou Zbrojovka Brno aj napriek tomu, že s touto skupinou ukončili oficiálnu družbu, ktorá trvala 20 rokov. Pevné priateľstvo udržiavajú s rakúskou skupinou ultras Austria Wien. Najvyšší počet oficiálnych priateľstiev udržiavajú s poľskými skupinami ultras. Sú nimi Wisla Kraków, Ruch Chorzów, Widzew Lodž a Elana Toruń. Všetky ultras skupiny zo Slovenska považujú za oficiálnych nepriateľov. Zo zahraničných skupín sú známe nepriateľstvá s českým Baníkom Ostrava, Slaviou a Spartou Praha. Z Rakúska je to Rapid Wien, z Maďarska Ferencvaros Budapešť a z Poľska LKS Lodž, Cracovia Kraków, GKS Katowice a Górnik Zabrze. Za nepriateľské skupiny ultras pokladajú aj také skupiny, ktoré sú v nepriateľstve s oficiálnymi priateľmi ultras Slovan Bratislava.
Špecifické symboly
Ultras ŠK Slovan Bratislava má svoje špecifické symboly, medzi ktoré patria vlajky, šály, chorály, pokriky alebo nálepky. Jednotlivé vlajky alebo šály vznikajú na základe klubovej farby, ktorou je v tomto prípade modrá, resp. hlavne belasý odtieň. Doplnené sú o erb mesta Bratislava, respektíve logo jednotlivej skupiny, ktorá je členom ultras alebo klubový erb. Vlajka má najpodstatnejší až posvätný význam pre členov ultras. Nemenej dôležité sú aj ostatné klubové suveníry ako šál, dres, tričko či nálepky. Medzi špecifické symboly ultras ŠK Slovan Bratislava patria aj pokriky a chorály. Pokriky sa predávajú ústnou formou, vznikajú spontánne, často priamo počas futbalového zápasu. Samotné chorály vznikajú kvôli povzbudeniu hráčov klubu či zosmiešnenie súperovho klubu, ale aj, ako z textov vyplýva, na prejavenie svojej identity s danou skupinou ultras.
Uvádzame aj konkrétne príklady chorálov skupiny ultras ŠK Slovan Bratislava. Na internetovej stránke ultrasslovan.eu sú uvedené texty chorálov, ktoré skúmaná skupina používa počas zápasov, ale aj mimo nich. Neuvádzajú však názvy chorálov, z tohto dôvodu ich pre potreby predkladaného článku číslujeme v poradí, v akom sú uvedené. Z textu prvého uvedeného chorálu evidentne vyplýva dôvod jeho vzniku, respektíve používania. J…