Suchozemské korytnačky sú krásne a zábavné stvorenia s nezvyčajne dobre vyvinutou osobnosťou medzi plazmi. Na svete je známych viac ako 100 druhov suchozemských korytnačiek, z ktorých je väčšina ohrozená. Niektoré dorastajú len do pár cm, no niektoré korytnačky sú skutoční obri, ako napríklad najväčšia žijúca korytnačka slonia, dorastajúca sa až do 1,3 m dĺžky a viac ako 1 m výšky.
Obľúbené druhy suchozemských korytnačiek chovaných v zajatí
Pri chove suchozemských korytnačiek sa snažíme čo najviac napodobniť prostredie, z ktorého pôvodne pochádzajú. U nás sú najbežnejšie chované druhy korytnačka zelenkastá, korytnačka žltohnedá a korytnačka stepná, ktoré sú najmenej náročné na starostlivosť. Nasledovné riadky ohľadne chovu suchozemských korytnačiek sa budú týkať práve týchto troch druhov, ktoré majú podobné nároky na podmienky chovu a starostlivosť.
- Korytnačka zelenkastá: Pochádza z južnej Európy a patrí medzi najčastejšie doma chované suchozemské korytnačky. Obľubuje teploty v rozpätí od 23 do 37°C. Korytnačka zelenkastá je obľúbená vďaka relatívne nenáročnému chovu no aj kvôli svojej inteligencii a schopnosti rozoznať a nadviazať vzťah so svojím majiteľom.
- Korytnačka žltohnedá: Jej pôvod môžeme hľadať na blízkom východe, severnej Afrike a sčasti aj v Juhovýchodnej Európe, Preferuje vyššie teploty od 26 do 32°C a v dospelosti dorastá len do dĺžky 18 cm.
- Korytnačka stepná: Vo voľnej prírode sa korytnačka stepná vyskytuje v juhozápadnom Rusku, Iráne, Afganistane a v Číne. To je aj dôvod prečo tento druh obľubuje suché podnebie a teploty od 24 do 29°C. V dospelosti dorastajú len do dĺžky 20 cm. Chovateľsky je veľmi obľúbená, keďže náročnosť starostlivosti o tento druh je nižšia.
- Korytnačka hviezdicová: Korytnačka hviezdicová sa vyskytuje najmä v Indii, Pakistane a na Srí Lanke. Sú to plaché korytnačky s krásnym vzorovaným pancierom. Dorastajú do max. 30 cm dĺžky.
- Korytnačka červenonohá: Pochádza z Južnej Ameriky a je veľmi ľahko rozoznateľná podľa červeného sfarbenia na nohách a na hlave. Vyhovujú jej teploty od 27 do 32°C, a vysoká vlhkosť vzduchu (80%). V dospelosti dosiahnu dĺžku 45 cm.
- Korytnačka leopardia: Korytnačka leopardia je pôvodom z južnej časti Afriky (Sudán), kde sa denné teploty pohybujú od 27 do 32°C.
- Korytnačka škárová: Korytnačka škárová pochádza z Afriky a je charakteristická typickým splošteným pancierom vhodným na život v skalistom teréne. Patrí medzi ohrozené druhy. Je to veľmi rýchla korytnačka a vynikajúci lezec, ktorý vie prekonať takmer každú prekážku.
Vytvorenie ideálneho životného priestoru
Terárium
Suchozemské korytnačky sa vo voľnej prírode presúvajú za potravou na veľké vzdialenosti. Terárium by malo byť preto dostatočne priestranné (min. 1m:1m:0,5m; d:š:v). Ako substrát môžeme použiť zmes piesku a záhradného substrátu (1:1) v hrúbke 5 až 10 cm podľa veľkosti korytnačky. Keďže suchozemské korytnačky radi lezú, v teráriu by nemali chýbať rôzne prekážky v podobe konárov a kameňov. Na úroveň substrátu môžeme umiestniť plytkú (max. 2 cm) misku s vodou.
Teplota a svetlo
Rozdiel medzi počasím u nás a v južnej Európe je zjavný. Počet slnečných hodín na Slovensku je 1 400 až 2 200 hodín ročne, zatiaľ čo v Južnej európe je to 2 500 až 3000 hodín ročne. Rozdiely v teplotách sú ešte výraznejšie. Tieto rozdiely je nutné kompenzovať vhodnými podmienkami v teráriu. Korytnačky majú tak ako všetky plazy premenlivú telesnú teplotu závislú od teploty okolia. Z tohto dôvodu musí byť terárium uspôsobené na to, aby si mohli korytnačky sami regulovať telesnú teplotu: V teráriu musí byť tepelný zdroj (väčšinou bodové svetlo 40W až 60W v dostatočnej blízkosti od substrátu 12 až 20 cm) no i zatienené miesto kde sa môže korytnačka ochladiť. UVB výbojka je náhradou za prirodzené slnečné svetlo ktoré je pre korytnačky zdrojom vitamínu D a je nevyhnutné pre zdravý vývoj a rast korytnačiek. Potrebujete svetlo na slnenie, ktoré bude svietiť na miesto, kde sa korytnačka môže vyhrievať UVB žiarovku, ktorá pomáha korytnačke získavať vitamín D3, aby ich telo vedelo produkovať vápnik. Výhrevná žiarovka a UVB svetlo by ste mali na noc vypnúť kvôli zachovaniu režimu dňa a noci (dá sa nastaviť aj pomocou časovaču). Cez noc sa môže zapnúť aj nočné svetlo, ktoré má modrý odtieň a evokuje v živočíchovi spánok, spomalenie organizmu.
Letný výbeh
Ako náhle to vonkajšie podmienky umožnia, umiestnite suchozemskú korytnačku do letného výbehu. Prirodzené slnko a čerstvá strava majú na ne priaznivý vplyv.
Prečítajte si tiež: Plávanie pre deti - recenzie
- výbeh by mal byť dostatočne veľký (min. 10 m2 na jednu korytnačku) a podľa možností by to nemala byť rovina.
- Vhodný úkryt korytnačkám pomôže prekonať aj prípadné chladnejšie noci. Ideálnym úkrytom v letnom výbehu je miniohrádka zhotovená z dosiek a s plexisklom navrchu, teda akýsi miniskleník, v ktorom bude vždy o pár stupňov naviac a korytnačka sa v ňom môže podľa potreby vyhrievať.
- Mláďatá suchozemských korytnačiek môžu ohroziť rôzny predátori vrátane líšok, psov, mačiek a väčších vtákov.
Strava
Aj pri potrave by sme sa mali čo najbližšie priblížiť tomu čo suchozemské korytnačky konzumujú vo voľnej prírode. Väčšina suchozemských korytnačiek je bylinožravá až na pár všežravých druhov, ktoré sa však v domácich podmienkach nechovajú. Základom potravy suchozemských korytnačiek by malo byť čo najpestrejšie spektrum rastlín (trávy, púpava, ďatelina, horčica, žerucha, … ) spolu s ich kvetmi a zelenina (listová zelenina, brokolica, tekvica, …). Tráviaci trakt suchozemských korytnačiek nie je prispôsobený na živočíšnu stravu plnú bielkovín, ktoré im spôsobujú tráviace ťažkosti no aj komplikujú ich zdravý vývin. Mäsu, vajciam a mliečnym výrobkom sa treba preto čo najviac vyhýbať, napriek tomu že korytnačkám chutia. Ak však dáte suchozemským korytnačkám kúsok vareného mäsa alebo vajíčka raz týždenne, prípadne si pochutnajú na dážďovke alebo slimákovi v letnom výbehu, neuškodí im to.
Hibernácia
Vyššie spomínané suchozemské korytnačky potrebujú pre správny vývin a dobrý zdravotný stav počas zimy hybernovať. Na hybernáciu korytnačiek je nevyhnutná stabilná teplota (4 - 8oC). Ak teplota klesne pod túto hranicu, môže dôjsť k trvalému poškodeniu zdravotného stavu korytnačiek. Aj pri hybernácii simulujeme prirodzené podmienky vo voľnej prírode. Najlepšie sú na hybernáciu pripravené suchozemské korytnačky, ktoré po väčšinu roka žijú v letnom výbehu. Vďaka chladnejším jesenným teplotám sa ich aktivita znižuje a prirodzene sa pripravujú na hybernáciu. V tomto prípade musíme dbať na vhodný úkryt s možnosťou uzavretia jeho vchodu ako ochranu pred nočnými mrazíkmi. V prípade korytnačiek chovaných len v teráriu simulujeme vonkajšie podmienky postupným znižovaním teploty a množstva svetla počas minimálne 1 mesiaca. Po postupnej príprave sa korytnačka vloží do hybernačného boxu (dobre odizolovaná krabica) a v teplotnom rozmedzí (4 - 8oC) môže hybernovať až 4 mesiace.
Rozmnožovanie
Suchozemské korytnačky sa môžu páriť kedykoľvek no väčšina z nich na párenie preferuje jar a leto. Samci môžu byť pred a počas obdobia párenia agresívnejšie ako zvyčajne a môžu spôsobiť samičkám menšie zranenia. Jedna samička kladie vajíčka počas roka 2 až 3 krát, pričom najčastejšie to býva v máji a júni. V jednej znáške môže byť až 12 vajec. Na kladenie vajec si samička väčšinou vyberá mierny svah s dobre priepustnou pôdou. V letnom výbehu jej môžeme vytvoriť malý (30 cm) kopček z hliny, aby sme jej uľahčili hľadanie. Takto budeme vedieť kam samička vajcia nakládla. Keď nastane ten správny čas, samička si vyhrabe zadnými nohami cca 10 cm jamku a nakladie doň vajcia. Aby sa z vajec vyliahli malé korytnačky, je ich potrebné uložiť do inkubátora a nastaviť teplotu na 26 až 31°C. Ako inkubátor môže slúžiť dobre odizolovaná krabica s pieskom do ktorého sa zahrabú vajcia. Ako tepelný zdroj môžeme použiť akvarijný ohrievač ponorený do fľaše s vodou, ktorá je v piesku spolu s vajcami. Umožní vám to udržiavať konštantnú teplotu, čo je pri vývoji vajec kľúčové. Úžasné na liahnutí korytnačiek je to, že môžete určiť pohlavie budúcich mláďat samotným nastavením teploty. Napríklad pri druhu korytnačka zelenkastá sa pri teplote okolo 26°C vyliahne viac samcov a pri teplote bližšie k 31°C zasa viac samičiek. Ak máte radi prekvapenia, nastavte teplotu niekde uprostred tohto rozpätia. Vyššia teplota tiež skracuje dobu inkubácie. Po 55 až 85 dňoch sa začnú liahnuť malé korytnačky. V žiadnom prípade im nijako nepomáhajte dostať sa z vajíčka. Pre zdravý vývoj mláďat je potrebné aby sa von dostali sami a niekedy im to môže trvať aj 3 dni. Mláďatá začínajú prijímať potravu až po 2 - 3 dňoch, pričom ich potrava môže byť rovnaká ako potrava dospelých korytnačiek.
Ochrana korytnačiek
Chov a predaj suchozemských korytnačiek sa riadi nariadeniami CITES (Convention of International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora ), t.j. dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín. Je to nevyhnutné, pretože suchozemské korytnačky sú vo voľnej prírode ohrozené a ich počty klesajú. Nikdy preto neberte voľne žijúce korytnačky do domáceho chovu a ani nikdy nekupujte korytnačku bez papierov, pretože by ste porušili zákon.
Zdravie korytnačiek
Správne chovaná korytnačka s dobre vybudovanou imunitou sa bude s väčšou pravdepodobnosťou vyhýbať chorobám. Vhodná strava s dostatkom vitamínov, vápnika, dostatok slnka a vhodné teplotné podmienky fungujú ako prevencia. S bežnými ochoreniami však musíte počítať i napriek tomu. Medzi najčastejšie ochorenia patrí začervenie. K nakazeniu dochádza najmä v letnom výbehu alebo od iných korytnačiek. U korytnačiek sa často vyskytuje stomatitída (zápalové ochorenie ústneho otvoru). Prejavuje sa bielou hmotou v okolí úst a jazyka.
Prečítajte si tiež: Prehľad plavární a kúpalísk
Prečítajte si tiež: Bezpečnosť nemeckej dogy pri plávaní
tags: #plávanie #malej #korytnačky #starostlivosť