Slovenský futbal má bohatú históriu plnú vášne, rivality a nezabudnuteľných momentov. Medzi najvýznamnejšie kapitoly patrí nepochybne derby medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava, ktoré je symbolom slovenskej futbalovej scény. Tento článok sa zameriava na históriu tohto derby, jeho kľúčové momenty, rivalitu medzi fanúšikmi a vplyv na slovenský futbal.
Začiatky rivality: Prvé derby a formovanie klubov
Historicky prvé futbalové derby medzi budúcimi nezmieriteľnými rivalmi sa hralo 21. marca 1926 v Trnave. Predchodca súčasného Spartaka, trnavský Rapid, nastúpil v červeno-čiernych farbách a nad hosťami z I. ČsŠK Bratislava, ktorí hrali v bielo-modrom prevedení, vyhral 3:1. Dva góly Trnavčanov dal Jozef Žigárdy, jeden Eugen Kozma - mimochodom, vôbec prvý významnejší hráč, ktorý prestúpil z Trnavy do bratislavského klubu. Hoci rivalita ešte nemala takú intenzitu ako v ďalších rokoch, bratislavský klub bol napriek prehre kvalitatívne inde.
V Trnave, ako i v Bratislave prichádzalo k zmenám. Bratislavský I. ČsŠk sa transformoval na ŠK. V Trnave sa zas v lete 1939 zlúčili Rapid a ŠK Trnava do klubu, ktorý si dal názov TŠS Trnava. Názvy sa menili, emócie a vášne ostávali.
Prvá mela a vojnové derby
Prvýkrát do násilnej podoby prepukli emócie v derby počas vojny. V sezóne 1941/42 samostatnej slovenskej ligy najprv zavítal TŠS do Bratislavy. Prehral 2:8, avšak s pocitom poriadnej krivdy. Jej vrcholom bol neuznaný gól, keď bola lopta asi pol metra za bránkovou čiarou bránky ŠK Bratislava. Rychtárik a Malatinský z TŠS boli vylúčení.
Ešte horúcejšia bola odveta, ktorá sa hrala v Trnave v apríli 1942. V hľadisku boli tri tisíc divákov, čo bola na vtedajšie pomery utešená návšteva. ŠK Bratislava vyhral 1:0 po góle reprezentanta Porubského. Hráč ŠK Bratislava Štefan Bíro sa potom dostal do potýčky s trnavskými hráčmi. Zapojil sa do nej aj jeden trnavský fanúšik a po jeho rane sklenenou fľašou od sódovky skončil Bíro s rozbitou hlavou. Následne fanúšikovia napadli i Porubského a Chodáka a Bratislavčania boli radi, že sa dostali z trávnika do šatne.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať futbalové prenosy U20?
Povojnové stretnutia a rivalita v Československej lige
Po druhej svetovej vojne sa TŠS Trnava i ŠK Bratislava ocitli v najvyššej československej súťaži, ale chvíľu trvalo, kým sa mohli stretnúť. V prvej sezóne hrali v dvoch odlišných skupinách a keďže Trnavčania vypadli do druhej ligy, tak sa nestretli ani v ďalšej. Prvý zápas medzi TŠS a ŠK Bratislava sa odohral 9. novembra 1947. Na Tehelnom poli vyhrali Bratislavčania 4:1, v zápase v Trnave v máji 1948 takisto rozdielom triedy 3:0. V ročníku 1948, ktorý sa hral po vzore sovietskych futbalových súťaží systémom jar - jeseň, sa títo súperi stretli iba raz. Na Tehelnom poli pred 14 000 divákmi vyhrali Trnavčania 1:0 po góle Rudolfa Galbičku, dosiahli tak prvé povojnové víťazstvo nad belasými.
Obrátené gardy a kreatívne vsuvky
V ročníku 1949 si obaja veľkí rivali uštedrili poriadne výprasky práve u súpera. Slovan vtedy musel pôsobiť pod názvom Sokol NV Bratislava, Trnavčania zas ako ZSJ Kovosmalt. Bratislavský klub bol jasný líder tabuľky, v dovtedajších deviatich kolách dosiahol osem víťazstiev a jednu remízu (2:2 so silnou Slaviou) pri celkovom skóre 39:9! S Trnavou prehral šokujúco 1:4, čo bolo najvyššie víťazstvo Trnavy na pôde Slovana v československej lige. Namaškrtení Trnavčania si trúfali aj v odvete, avšak v domácom prostredí im ich rival prehru vrátil - v Trnave zvíťazil 5:2.
Aj v ďalších rokoch boli zápasy v derby poriadne horúce, avšak aj s kreatívnymi vsuvkami. Keď v sezóne 1957/58 zavítal do Trnavy Slovan, sprevádzalo ho päť tisíc fanúšikov z Bratislavy! Na tribúnach bolo zhruba 15 000 divákov, takže hosťom patrila rovná tretina. Pripravili si transparent: „Ani brány pekelné nás nepremôžu!“ Trnavčania reagovali, mašinéria výroby ich transparentu sa zatiaľ rozbehla mimo štadióna. V zápase vyhrali 4:2 a keď bolo jasné, že o víťazstvo už neprídu, vytiahli čerstvý transparent oni: „Načo čerti, stačí na vás Trnava!“ Transparent mal veľký úspech a bol témou nasledujúcich dní. V danej sezóne, ktorá sa hrala rok a pol, sa Trnava a Slovan stretli trikrát. Na Tehelnom poli sa zrodila remíza 1:1. Práve v tomto zápase si za Slovan zaknihoval jediný štart v najvyššej súťaži Viliam Fischer, budúci známy kardiochirurg.
Spadnuté bariéry a kontroverzné rozhodnutie
V sezóne 1967/68 bojovali o majstra Československa oba kluby. Ich súboj v Trnave otváral jarnú časť ligy. Atmosféra na trnavskom štadióne bola vypätá. Spartak od začiatku dostal Slovan pod tlak, hostia bránili neraz len odkopmi. Po jednom z nich sa však v 29. min na mokrej tráve pošmykol Stanislav Jarábek a útočník belasých Ladislav Móder už bol nezastaviteľný. Obišiel aj trnavského brankára Jozefa Geryka a strelil gól. V preplnenom sektore, v ktorom boli fanúšikovia Slovana v rohu za trnavskou bránkou, sa začalo búrlivo oslavovať a ohrada z betónových dielcov v dĺžke asi desať metrov povolila. Na ihrisko sa vyvalilo možno tisíc ľudí, niektorí z nich boli zranení. Našťastie, malým zázrakom bolo, že žiadne zranenie nebolo vážne. Rozhodca Sláma po pätnástich minútach zápas predčasne ukončil.
Príčina toho, čo sa stalo, bola zrejmá na prvý pohľad. Vedenie TJ Spartak TAZ tvrdilo, že sa predalo 23 140 vstupeniek, zatiaľ čo kapacita štadióna bola 25 081 miest. Už vtedy sa však v médiách objavovalo, že na štadióne bolo 28 000 divákov. Trnavčania to popierali, pravda, po rokoch sa ukázalo, že načierno predali ďalších päť tisíc vstupeniek. Športovo-technická komisia v tajnom hlasovaní rozhodla, že Slovan vyhral kontumačne 3:0. Samozrejme, že dohra za zeleným stolom ešte viac prehĺbila rivalitu.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
Najviac hviezdičiek v derby: Semifinále európskych pohárov
Derby malo najviac pomyselných hviezdičiek 20. apríla 1969. Nikdy predtým a nikdy potom proti sebe nenastúpili dvaja semifinalisti európskych pohárov. Spartak Trnava bol vtedy semifinalista Európskeho pohára majstrov, v boji o postup do finále ho čakala domáca odveta s Ajaxom Amsterdam. Bratislavský Slovan úspešne kráčal Pohárom víťazov pohárov, v ktorom bol v strede semifinálových dvojzápasov proti škótskemu Dunfermline. Trnava s Ajaxom vypadla, Slovan cez Škótov postúpil a v bazilejskom finále zdolal Barcelonu. Ich ligový súboj pred 45 tisíc divákmi (!) skončil remízou 1:1, keď dal najprv gól slovanista Ladislav Móder, ale už o tri minúty vyrovnal Adam Farkaš. Menoslov hviezd z tohto zápasu si okázalú návštevu zaslúžil - veď v Slovane bol vtedy Vencel, Čapkovičovci, Jokl, Hrdlička, J.
Éra samostatnosti a divácky záujem
Silné 60. a 70. roky mali z pohľadu Trnavy a Slovana poriadne grády. Priniesli aj najvyššie víťazstvo Slovana v Trnave vo federálnej ére - 4. septembra 1974 vyhral pred 18 326 divákmi zdrvujúco 4:0 po dvoch góloch Mariána Masného a dvoch, ktoré si podelili dvojičky Ján a Jozef Čapkovičovci. Osemdesiate roky priniesli útlm oboch klubov. Ani derby nemalo takú iskru.
Éra samostatnosti to zmenila. Oba kluby sa opäť zaradili medzi špičku, hoci už v iných pomeroch a aj s výkonnostnými prestávkami. Prvé derby po vzniku SR sa hralo 11. septembra 1993 a na Tehelnom poli pred 8723 divákmi vyhral Slovan 3:1. Zaujímavosťou je, že v kádri Trnavy bol v rámci hosťovania zo Slovana terajší asistent trénera belasých Vladimíra Weissa st. Keď vyhral v roku 1974 Slovan v Trnave 4:0, tak sa na tom dvomi strelenými gólmi podieľal Marián Masný.
Ďalšie roky priniesli zápasy, v ktorých boli utešene zaplnené tribúny. V apríli 1995 hlásateľ v Trnave oznámil, že na zápase Spartak - Slovan je 20 850 divákov. Tento údaj sa dostal do zápisu, hoci kapacita štadióna v Trnave vtedy bola 25 000 divákov a štadión bol beznádejne natrieskaný. Na pozápasovej tlačovke organizátori vysvetlili, že v ohlásenom čísle sú len predané vstupenky, ale voľné lístky a pernamentky nie. Reálne však bolo v hľadisku zhruba tých 25 tisíc divákov. V novembri 1996 prišlo v zápase Slovan - Trnava do hľadiska starého Tehelného poľa 22 354 divákov, čo bolo dlho najvyššie oficiálne číslo novodobej éry. Najvyšším je však už 22 500 divákov, ktorí boli na vypredanom Národnom futbalovom štadióne (NFŠ) pri jeho otvorení 3.
Trnavská odplata a napadnutí hráči
Rok 1997 a éra Karola Peczeho priniesla Slovanu v Trnave dvakrát prehru 0:4, v máji si ju vychutnala väčšina z 19 235 divákov a v auguste majorita z 18 082 divákov. O šesť rokov neskôr Trnava na Tehelnom poli dosiahla svoje najvyššie víťazstvo v derby vonku. Vyhrala 4:0 po góloch Krissa, Ujlakyho, Kožucha a Ježíka. Pozoruhodná bola jej efektivita - na bránku Trančíka vystrelila šesťkrát, dala štyri góly. Na bránku M. Čecha vystrelili slovanisti deväťkrát, gól nedali. Trénerom Slovana pri tomto najvyššom víťazstve Spartaka na jeho trávniku bola trnavská ikona Jozef Adamec. Na štadióne bolo 2232 divákov, čo bola dovtedy najnižšia návšteva.
Prečítajte si tiež: Všetko o 4. Lige Juh: výsledky, tabuľka, novinky
Škandálom skončil koncom mája 1999 zápas na Tehelnom poli. Trnava vyhrala 1:0, čo už aj tak neprekazilo skutočnosť, že Slovan mohol oslavovať majstrovský titul. Riava fanúšikov Slovana vtrhla na ihrisko ešte pred záverečným hvizdom rozhodcu Ligockého. A keďže na trávniku boli ešte hráči Spartaka - veď sa ešte dve minúty malo hrať - tak sa im trochu „venovali“. Najhoršie obišiel obranca Spartaka Jozef Bestvina, ktorému jeden z rozbesnených fanúšikov tvrdou ranou zlomil nos. Slovan mal po tejto udalosti podmienečne uzavretý štadión a dostal symbolickú pokutu. Rovnako aj v septembri 2019, keď bol na NFŠ pri roztržke medzi hráčmi napadnutý kapitán Trnavy Bogdan Mitrea.
Chuligáni v akcii a zápasy bez divákov
Násilie zo strany fanúšikov v derby nebýva ojedinelé. Škody na štadiónoch boli časté. V októbri 2009 sa fanúšikovia Slovana predviedli s obesenou figurínou v trnavskom drese. V marci 2010 museli hasiči na trnavskom štadióne zasahovať po tom, čo fans Slovana vo svojom sektore založili požiar. Zo sektoru sa začal valiť hustý čierny dym, keďže sa chytili aj sedadlá.
Ligový šláger koncom októbra 2021 bol prerušený po pätnástich minútach a zápas sa už nedohral. Namiesto futbalistov sa totiž na trávniku naháňali chuligáni. Nielen zo Slovenska, trnavskú arénu si za ring vybrali aj spriaznené tábory oboch strán. Na jednej okrem Trnavy aj Ostravčania a bitkári z Katovíc, na druhej okrem Slovana aj Austria Viedeň či Brno.
V máji 2009 sa slávne slovenské derby hralo prvýkrát bez divákov. Trnava si totiž musela odpykať takto ladený trojzápasový trest od disciplinárky SFZ za pyrotechniku na zápase v Nitre. Zápas v Trnave skončil remízou 1:1. Bol to prvý zo štyroch zápasov v derby bez divákov.
Vrcholy a pády slovenského športu v roku 2007
Rok 2007 priniesol v slovenskom športe niekoľko extrémne pozitívnych, ale na druhej strane aj rovnako negatívnych momentov. Medzi vrcholy patrili úspechy v atletike (Mikuláš Konopka, Lucia Klocová), basketbale (rekord v počte divákov na Eurolige žien v Košiciach), hokeji (Marián Hossa), motorizme (Jaroslav Katriňák) a tenise (Daniela Hantuchová, Dominika Cibulková). Na druhej strane, medzi pády patrili neúspechy v basketbale (kvalifikácia na ME), biatlone, futbale (kauzy s úplatkárstvom, neúspešná kvalifikácia na ME) a hokeji (MS v Moskve, MS do 20 rokov).
tags: #odchadzajuci #reprezentanti #futbal