Futbalové štadióny sú viac než len miesta, kde sa hrá hra. Sú to chrámy vášne, dejiská nezabudnuteľných momentov a symboly identity. V Srbsku, krajine s bohatou futbalovou históriou, sú mestské štadióny svedkami nielen športových výkonov, ale aj búrlivých emócií a hlboko zakorenených rivalít. Tento článok sa ponorí do histórie mestských futbalových štadiónov v Srbsku, preskúma ich význam a vplyv na spoločnosť.
Zrod fanúšikovskej vášne: Prípad Torcidy Split
Príbeh o srbskom futbale sa nedá rozprávať bez spomenutia fanúšikov. Ich vášeň a oddanosť klubu sú legendárne. Dôkazom toho je aj príbeh fanúšikovskej skupiny Torcida, ktorá vznikla v roku 1950 v Splite (vtedajšej Juhoslávii, dnes Chorvátsko) pri klube HNK Hajduk Split, ktorý hral proti Crvenej Zvezde Belehrad.
- októbra 1950 sa členovia Torcidy vybrali k hotelu, kde boli ubytovaní hráči Crvenej Zvezdy Belehrad. Hlučným povzbudzovaním Hajduku Split, trúbkami a zvonmi narušili pokoj súpera. Počas zápasu s vášňou podporovali svoj klub. Avšak, ich správanie bolo odsúdené v tlači, ktorá žiadala zrušenie skupiny. Predseda klubu Hajduk Split sa však za fanúšikov postavil a ocenil ich podporu. Napriek tomu režim začal vyšetrovanie a niektorí členovia boli odsúdení. Torcida prežila a pôsobí dodnes ako jeden z najobávanejších fanklubov v Európe. Ich výtržnosti a fanatické povzbudzovanie sú známe všade, kam prídu.
Tento príbeh ilustruje vášeň a oddanosť, ktorá je pre srbský futbal typická. Fanúšikovia sú neoddeliteľnou súčasťou hry a ich energia vytvára jedinečnú atmosféru na štadiónoch.
Večiti derbi: Súboj gigantov
Rivalita medzi Partizanom a Crvenou zvezdou Belehrad je jednou z najväčších v Európe. Ich vzájomné zápasy, známe ako "Večiti derbi" (Večné derby), sú zárukou ohromujúcej atmosféry, nepokojov fanúšikov, množstva pyrotechniky a tvrdých súbojov na ihrisku. Táto rivalita trvá už takmer 80 rokov.
Oba kluby vznikli v roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny. Crvena zvezda bola založená Spolkom antifašistickej mládeže, zatiaľ čo Partizan patril pod ľudovú armádu. Obaja mali silnú podporu režimu a mohli si vybrať najlepších futbalistov v krajine. Ich dominantné postavenie prispelo k rivalite. Už desiatky rokov sú ich merania síl lákadlom pre divákov.
Prečítajte si tiež: Dianie vo Východoslovenskom futbalovom zväze
Rekordná návštevnosť bola 7. novembra 1976, keď na štadióne Marakana (domáci stánok Crvenej zvezdy) sledovalo derby 90 142 priaznivcov. Neoficiálne záznamy uvádzajú dokonca viac ako 100-tisícovú kulisu.
Crvena zvezda a Partizan dominujú srbskej Super Lige, ktorá sa hrá od sezóny 2006/07. Crvena zvezda má 11 titulov, Partizan o tri menej. V posledných ročníkoch mala CZ Belehrad priepastný náskok na čele. V podstate jediný, kto jej spôsoboval väčšie problémy, bol Partizan.
Ich zbierka trofejí je rozsiahla. Crvena zvezda dokonca v sezóne 1990/91 vyhrala aj Ligu majstrov.
Prehľad trofejí oboch klubov:
| Trofej | CZ Belehrad | Partizan |
|---|---|---|
| Srbská liga | 14 | 10 |
| Liga majstrov | 1 | - |
| Srbský pohár | 7 | 7 |
| Interkontinentálny pohár | 1 | - |
| Juhoslovanská liga | 22 | 17 |
| Juhoslovanský pohár | 19 | 9 |
| Stredoeurópsky pohár | 2 | 1 |
| Viedenský pohár | 1 | - |
| Celkovo | 69 | 45 |
Domáci štadión Crvenej zvezdy sa nazýva Stadion Rajko Mitić a má kapacitu 53 000 divákov. Prezýva sa tiež Marakana podľa slávneho brazílskeho štadióna. Bol otvorený v roku 1963 a pred reguláciami UEFA sa naň vošlo až 100 000 ľudí. Partizan hráva na Stadion Partizana, ktorý má kapacitu 29 775 divákov. Jeho ďalší názov znie Stadion JNA a otvorený bol už v roku 1949. Predtým sa naň zmestilo 55 000 priaznivcov. Fanúšikovia Partizanu ho prezývajú Fudbalski Hram, v preklade Chrám futbalu. Oba štadióny sú od seba vzdialené približne jeden kilometer.
Cesta do histórie: Belehrad ako mesto s bohatou minulosťou
Belehrad, mesto s bohatou históriou, je jedným z najstarších miest v Európe s osídlením, ktoré tu nepretržite existuje už najmenej 7 000 rokov. V prvom storočí n.l. Rimania dobyli Belehrad, vládli mestu a zachovali názov osady Singidunum na viac ako štyri storočia. Po rozpade Rímskej ríše sa Singidunum zmenilo na pohraničné mesto Byzantskej ríše. Vďaka svojej polohe priamo na hranici bolo mesto častým terčom nepriateľov. Singidunum už nedokázalo odolávať útokom a v roku 441 ho vyplienil Hun Attila. Mesto obnovil v roku 466 byzantský cisár Justinián, ktorý prestaval Singidunum v roku 535 a nabralo veľký vojenský význam. Na konci 6. storočia ho obsadili Avari a Slovania.
Prečítajte si tiež: Najvyšší brankári v slovenskom futbale
Srbská vláda nad Belehradom sa začala v roku 1284 srbským kráľom Dragutinom. Turci považovali Belehrad za jednu z najťažších prekážok pri dobývaní strednej Európy. Dobyli ho až v roku 1521 pod velením sultána Sulejmana Nádherného, mesto zbúrali a vypálili. Po tureckej porážke pred bránami Viedne v roku 1688 Rakúšania dobyli Belehrad, ale ich vláda bola veľmi krátka. Srbské povstanie nastalo v roku 1804. Po dvoch rokoch bojov sa mesto stalo metropolou Srbska a symbolom slobody pre jeho ľud. V roku 1813 sa Turkom podarilo opäť získať kontrolu nad mestom a následné represie viedli k ďalšiemu povstaniu v roku 1815.
Rozvoj Belehradu zastavili dve svetové vojny. Počas tej prvej stratila krajina 28 % svojej populácie. Belehrad sa vtedy stal hlavným mestom nového Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov: boli postavené väčšie budovy, nové parky a zariadenia, ako aj prvý most medzi Sávou a Dunajom. Počas 2. svetovej vojny mesto bombardovali nacisti a oslobodili ho až sovieti. V roku 1999 jednotky NATO bombardovali a ničili obytné budovy, administratívne a výrobné zariadenia ako odpoveď na genocídu na tomto území. V roku 2003 sa Belehrad stal hlavným mestom Srbska a Čiernej Hory.
Architektonické skvosty a pamiatky Belehradu
Belehrad ponúka množstvo miest a pamiatok, ktoré sa oplatí vidieť. V centre mesta sa nachádzajú architektonické skvosty, moderné budovy pri Dunaji a zachovalé hradby. Medzi najvýznamnejšie patria:
Kostol sv. Sávu: Najrozoznateľnejšia pamiatka Belehradu a možno aj Srbska. Dominanta mesta, ktorú uvidíte takmer odvšadiaľ. Kostol sv. Sávu postavili na mieste, kde Osmani v roku 1595 spálili pozostatky svätého Sávu.
Pevnosť Kalemegdan: Leží na vysokom hrebeni a je ideálnym miestom, kde pozorovať sútok riek Sávy a Dunaja. V minulosti obklopovala mesto a bránila ho pred Rimanmi, Keltmi či Hunmi.
Prečítajte si tiež: Šanghajský futbalový štadión
Námestie republiky: Hlavné historické mestské námestie a miesto stretnutí v Belehrade. Nachádza sa tu Národné divadlo aj Národné múzeum.
Knez Mihailova ulica: Dlhý bulvár a prakticky najluxusnejšia časť Belehradu, najlepšia na večeru v reštaurácii, nákupy suvenírov či drahšieho oblečenia.
Chrám sv. Marka: Menej známy a navštevovaný, no nemenej pekný pravoslávny kostol.
Starý a Nový palác: Postavené pre kráľovské rodiny Obrenović a Karađorđević a oba tieto paláce stoja oproti sebe.
Dom Národnej skupštiny Republiky Srbije: Sídlo Národného zhromaždenia Srbska na námestí Nikolu Pašiča.
Ada Ciganlija: Riečny ostrov na rieke Sáva, ktorý sa zmenil na polostrov a slúži ako miesto na kúpanie a rekreáciu.
Skadarlija: Belehradská bohémska štvrť, plná reštaurácií, barov a kaviarní.
Futbal a identita: Viac než len hra
Futbal v Srbsku je viac než len hra. Je to súčasť národnej identity, zdroj hrdosti a platforma pre vyjadrenie emócií. Mestské futbalové štadióny sú svedkami tejto vášne a zohrávajú dôležitú úlohu v živote miestnych komunít. Či už ide o Večiti derbi medzi Partizanom a Crvenou zvezdou, alebo o zápasy menších klubov, futbalové štadióny v Srbsku sú miestom, kde sa stretávajú ľudia, zdieľajú emócie a vytvárajú spomienky. Sú to miesta, kde sa píše história.