Slovenský hokej a futbal majú bohatú históriu, ktorá sa formovala v rôznych štátnych útvaroch. Tento vývoj ovplyvnil aj medzistátne zápasy Slovenska v týchto športoch.
Hokej
Sezóna 2006/2007: Bronzový úspech HC Košice
Po niekoľkých umiestneniach v rade sa hokejisti HC Košice v sezóne 2006/2007 posunuli na bronzovú pozíciu. V základnej časti, ktorú vyhrali po jedenástich rokoch, boli spokojní. Káder HC utrpel po sezóne 2005/06 len jednu výraznú ranu, keď do Nemecka odišiel obranca Peter Podhradský. Okrem neho tím opustili aj Luděk Krayzel, Pavel Vostřák, Ľubomír Sabol, Jan Horáček, Peter Fruhauf, František Bombic a Pavel Valko.
V rámci letnej prípravy sa s oceliarmi pripravoval Jaroslav Torok, ktorý napokon odohral sezónu v drese Martina. Tieto odchody nahradili príchody obrancov Ivana Droppu a Miroslava Javína, a do útoku pribudli Juraj Faith, Kristián Kováč, Ján Pleva a Gabriel Špilár. Zmena nastala aj na trénerskom poste.
Úvod sezóny sa Košiciam vydaril a víťazstvo v Trenčíne potvrdili domácou kanonádou proti Liptovskému Mikulášu. Neskôr sa však výsledky zhoršili a hráči HC prehrali päť zo siedmich zápasov. Pred zápasom 16. kola získali Košičania dvoch hráčov pri trejde so Žilinčanmi - brankára Miroslava Lipovského a útočníka Romana Kontšeka. Do Žiliny uvoľnil manažment HC brankára Imricha Petríka a útočníka Lukáša Hvilu. Do zostavy sa vrátil aj útočník Kristián Kováč, ktorý si však v 17. kole vykĺbil rameno.
Začiatkom novembra utrpela obrana HC stratu, keď sa na takmer tri mesiace zranil obranca Juraj Kledrowetz. Do zostavy sa vrátil až v stretnutí 47. kola. Azda najväčším šokom základnej časti bola domáca prehra v 25. kole s poslednou Skalicou. Od 27. kola tréneri Ján Šterbák s Antonom Tomkom zmenili zloženie všetkých štyroch útočných formácií. Mužstvo začalo podávať výborné výkony a vo štvrtej šestine získalo z 27 možných bodov až 24.
Prečítajte si tiež: Informácie o ZAPA beton SK
V 32. kole sa v košickom drese uviedla nová tvár - útočník Stanislav Gron, ktorý hneď strelil víťazný gól v súboji proti Žiline. Gron sa stal po Droppovi, Špilárovi, Lipovskom a Kontšekovi piatym členom žilinskej majstrovskej hokejovej partie v košickom drese. Rekordné víťazstvo v základnej časti dosiahli Košičania v súboji so Žilinou, ktorú v 50. kole rozstrieľali 10:2.
Cez Záhorákov prešli Košičania bez vážnych problémov, ale v semifinále sa ich púť skončila. Najproduktívnejším hráčom mužstva sa stal Juraj Faith, najlepším strelcom Gabriel Špilár a obranca Miroslav Javín bol najproduktívnejším spomedzi všetkých bekov v súťaži.
Košice boli silné v presilovkách, ale doplácali na hru v oslabení. Pri početnej výhode strelili 80 gólov, čo bolo najviac zo všetkých klubov. V oslabení ale naopak inkasovali 64 gólov a skončili až na piatom mieste. Na brány súperov vyslali Košičania celkovo 2288 striel, pričom 238 z nich skončilo gólom.
Sezóna 2007/2008: Cesta za titulom
Košickí hokejisti v sezóne 2007/08 pokračovali vo vzostupnom trende z posledných rokov. Oceliari patrili medzi hlavných favoritov na titul už pred sezónou. Káder vystužili o obrancov Petra Moceka a Alexandra Valentína, ako i útočníkov Mareka Bartánusa, Michala Macha, Michela Miklíka a Ladislava Ščurka.
V úvode sezóny sa opakovala situácia z predošlých rokov a oceliari sa rozbiehali veľmi pomaly. V prvých ôsmich kolách dokázali vyhrať jedine povinné zápasy proti dvadsiatke, Kežmarku a Liptovskému Mikulášu a na svoje prvé víťazstvo vonku museli čakať až do 10. kola, kedy uspeli v Martine. Obrovský problém im v tom čase robila hra v oslabení. Zlepšenie prišlo v úvode októbra, kedy vyhrali Košičania deväť z jedenástich duelov. V druhej polovici novembra pokračovali oceliari vo výborných výkonoch a výsledkom bola osemzápasová víťazná šnúra. V tom čase získalo vedenie útočníka Erika Weissmanna.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
V decembri prehrali Košice štyri z piatich duelov, pričom prehra v Kežmarku poslala fanúšikov dokonca do štrajku. Nepresvedčivé výkony pokračovali a vygradovali hladkou prehrou vo Zvolene, kde inkasovali košickí brankári sedmičku. To už sa intenzívne špekulovalo o výmene trénera a tá nakoniec prišla. Príchod Čadu zapôsobil na mužstvo čarovne a výsledkom bola osemzápasová víťazná šnúra.
Semifinálová séria proti Skalici priniesla skvelé divadlo a drámu do posledného konca. V piatom stretnutí zatiahol Lipovský roletu a v Max aréne potom viedli oceliari 2:1. Séria oslabení ale privodila zvrat a o všetkom tak musel rozhodnúť siedmy zápas. Ten priniesol drámu ako z najlepšieho thrilleru. Pálffyovci viedli v Steel aréne už 4:2 a v tej chvíli to vyzeralo s Košičanmi zle-nedobre.
Košice nastúpili do finále veľmi vlažne. V prvých dvoch zápasoch plodili chyby ako žiačikovia a Slovanu víťazstvá prakticky venovali. Tretí zápas potom priniesol oveľa pozornejšiu hru v obrane a o všetkom rozhodoval jeden gól. Za stavu 0:3 sa zdali byť oceliari na kolenách, ale potom ukázali obrovskú vôľu po zvrate a po domácom víťazstve 4:0 deklasovali Slovan na jeho ľade 5:1. Posledný zápas Košíc na domácom ľade priniesol obrovskú drámu. Domáci od úvodu útočili a za stavu 2:1 mali výhodu v podobe sedemminútovej presilovky po faule Kropáča na Jendeka. Tú však nevyužili a Slovan vyrovnal. Stretnutie dospelo až do predĺženia, v ktorom rozhodol po nahrávke Bartoša najlepší strelec HC Juraj Faith. Košice tak ako prvý tím v histórii extraligy vyrovnali stav finálovej série z 0:3 na 3:3 a po semifinále musel rozhodnúť siedmy duel aj finále. V rozhodujúcom zápase to bolo najpr vyrovnané, ale v závere prvej časti otvorili skóre domáci a postupne sa ujali vedenia 3:0. Nezlomní oceliari potom predviedli naposledy svoju veľkú bojovnosť a po góloch Faitha a Ščurka skorigovali pár minút pred koncom na rozdiel jediného gólu.
Košičania nastrieľali v základnej časti druhý najvyšší počet gólov - 188, pričom menej gólov inkasoval jedine Martin. Veľkou silou HC boli presilovky. Pri početnej výhode totiž nasúkali 82 gólov, čo bolo vôbec najviac v celej extralige. Horšie to vyzeralo v oslabeniach a to hlavne v prvej fáze sezóny. Práve oceliari boli najčastejšie strieľajúcim klubom extraligy, keď na brány súperov vyslali celkovo až 2532 striel, z ktorých skončilo gólom celkovo 246.
Najproduktívnejším hráčom HC a zároveň najlepším strelcom mužstva sa stal Juraj Faith, ktorý zinkasoval 64 bodov a strelil 29 gólov. Druhým najlepším strelcom tímu bol 26-gólový Jaroslav Kmiť, o gól menej dosiahol Rudolf Huna. Celkovo tri z prvých štyroch miest klubovej produktivity obsadili hráči z elitného prvého útoku. Ten tvorili okrem Faitha i kapitán Peter Bartoš a krídelník Gabriel Špilár, ktorý sa stal najlepším nahrávačom HC (41 asistencií). Fantastické výkony podával hlavne v play-off Stanislav Gron, ktorý sa dostal do záverečného kempu reprezentácie pred MS v Kanade spoločne s Michelom Miklíkom.
Prečítajte si tiež: Slovenská reprezentácia U18
Počas celej sezóny sa mohli Košičania spoliehať na fantastickú podporu divákov. Košiciam sa napokon podarilo prekonať historický rekord v diváckej návštevnosti na Slovensku. Zápasy oceliarov sledovalo v základnej časti v Steel aréne v priemere 6203 divákov, pričom minuloročný rekord bol 6129 divákov na zápas. Celkovo zavítalo do košickej arény 167 491 divákov.
Sezóna 2008/2009: Majstrovské ťaženie
Po zisku štvrtého, tretieho a druhého miesta sa pustili hokejisti HC Košice do majstrovských prác už pod vedením nového prezidenta klubu. V rámci prípravy na sezónu odohrali „oceliari“ celkovo deväť zápasov, z ktorých vyhrali päť. Víťazné chúťky si ukojili predovšetkým triumfom na domácom turnaji Cassovia Hockey Cup.
Hneď v úvode sezóny neuspeli Košičania na kvalifikačnom turnaji do Ligy majstrov v nemeckom Norimbergu. Po návrate z krajiny piva a klobás si východniari vyhrnuli rukávy a pustili sa do extraligových bojov. Šnúrou desiatich víťazstiev v rade sa ujali vedenia v tabuľke a to si potom strážili v priebehu celej základnej časti. Až neuveriteľne znie fakt, že hokejisti HC neprehrali v priebehu celého ročníka ani raz viac ako dva zápasy v rade.
Košice vstupovali do štvrťfinálovej série proti Banskej Bystrici v pozícii jasného favorita a papierové predpoklady naplnili postupom 4:1 na zápasy. Nebolo to ale nič ľahké a „barani“ boli poriadne tvrdohlaví. Nováčik bojoval v každom z piatich stretnutí až do poslednej chvíle a víťazovi základnej časti nedal zadarmo ani piaď ľadu.
Pavúk play-off poslal Košičanov k rieke Hron aj v semifinále. Podobne ako vo štvrťfinále, aj v semifinále podali svoj najslabší výkon práve v úvodnom stretnutí na ľade súpera. Pod Pustým hradom predviedli nedisciplinovaný výkon, za ktorý ich domáci vytrestali v presilových hrách a ujali sa vedenia 2:1 na zápasy. Kľúčové stretnutie série a azda i celej sezóny zvládli hokejisti HC Košice bravúrne. Od prvej minúty sa do súpera zahryzli a už v prvej tretine nasúkali päť gólov, ktorými vyhnali Jána Laca z brány HKm. Po vyradení Zvolena sa ocitli Košice druhýkrát v rade vo finále.
Finálovým súperom Košíc bola skalická légia vedená extraligovým kráľom Žigmundom Pálffym. Najväčší poklad HK36 doviedol za výdatnej pomoci Juraja Mikúša klub zo Záhoria do prvého finále v jeho histórii a na ceste do záverečnej série ročníka prekonala táto dvojica prakticky všetky rekordy. Prvý finálový krok Košičanom vyšiel. Úvodné dve tretiny proti Skalici boli z ich pohľadu doslova perfektné.
80. výročie založenia ľadového hokeja na Slovensku
Slovensko si v decembri pripomenulo 80. výročie založenia ľadového hokeja a pri príležitosti tohto jubilea usporiadal SZĽH na východe krajiny oslavy. Hlavným ťahákom bol exhibičný zápas reprezentácie s Českou republikou a taktiež krst knihy 80. rokov slovenského hokeja.
História ľadového hokeja na Slovensku sa začala písať 29. decembra 1929. Pri príležitosti 80. výročia tejto udalosti pripravil Slovenský zväz ľadového hokeja niekoľko sprievodných akcií.
Na oslavách sa nezúčastnili prezident Medzinárodnej hokejovej federácie Rene Fasel ani generálny sekretár Horst Lichtner, ktorí boli v tom čase na záverečnej kontrole prípravy ZOH 2010 vo Vancouveri.
Hlavnou atrakciou pre verejnosť bol medzištátny exhibičný zápas Slovensko - Česko, ktorý sa uskutočnil 15. decembra v košickej Steel Aréne. Pre slovenskú reprezentáciu to bola taktiež previerka pred ZOH vo Vancouveri. Počas exhibičného stretnutia prebehol aj krst knihy 80. rokov ľadového hokeja na Slovensku.
V rámci sprievodných akcií sa uskutočnili aj prípravné zápasy Slovenska, Bieloruska a Švajčiarska.
Futbal
Prvý medzištátny zápas Slovenska
Presne pred 80 rokmi, 27. augusta 1939, odohrali slovenskí futbalisti oficiálne prvý medzištátny zápas. V Bratislave zdolali práve Nemcov 2:0. Na Tehelné pole si vtedy našlo cestu 10 000 divákov a tí videli dva slovenské góly v podaní Jána Arpáša a Jozefa Luknára. Zápas ako hlavný rozhodca viedol Juhoslovan Popovič a slovenskému tímu na lavičke chýbal ozajstný tréner.
V odvetnom stretnutí 3. decembra 1939 v Chemnitzi Nemci zdolali Slovákov 3:1. Počas II. svetovej vojny v rokoch 1939 - 1944 odohrala slovenská futbalová reprezentácia 16 medzištátnych stretnutí s bilanciou 3 víťazstvá, 2 remízy a 11 prehier. Z historických podkladov vyplýva, že Slovenský futbalový zväz vznikol už 4. novembra 1938, čiže ešte pred oficiálnym ustanovením Slovenského štátu (14.3.1939).
Futbalová reprezentácia ČSR (čiže Československa) odohrala prvý reprezentačný zápas 28. augusta 1920 na olympijských hrách v belgických Antverpách proti Juhoslávii (7:0), ale prvý Slovák Pavol Šoral nastúpil v spoločnom výbere až o deväť rokov neskôr, 28. októbra 1929 v Prahe v dueli s Juhosláviou (4:3).
Formovanie slovenského futbalu
Slovenský futbal je unikátny kokteil. Formoval sa v piatich štátnych útvaroch: Rakúsko-Uhorská monarchia, Československo, Slovenský štát, Česko-Slovensko, Slovenská republika. To malo podstatné klady i zápory.
Keďže futbal prišiel na kontinent v 19. storočí z Anglicka cez Holandsko - a vzápätí Viedeň, Budapešť a Prahu - aj na územie dnešného Slovenska, mali sme hneď v jeho začiatkoch vynikajúcich učiteľov, ktorí namiešali prvý slastný nápoj lopty pre našich predkov. Pomáhali nám, ale aj ignorovali, podceňovali, ba aj ukracovali slabšieho suseda. Trvalo dlhé roky kým sa slovenský futbal zaradil po ich boku ako rovnocenný partner. Musel sa postaviť celkom na vlastné nohy a v zložitých ekonomických podmienkach prežiť.
O futbale na Slovensku sa v počiatkoch neviedli záznamy, nepísali o ňom historici, hoci existoval a rýchlo sa vzmáhal. Prvú brožovanú knižku o slovenskom futbale poznáme z roku 1933 z pera prvého profesionálneho športového redaktora na Slovensku Štefana Jakubca a jeho spoluautora Ľudovíta Mutňanského.
Je veľmi pravdepodobné, že práve v Bratislave (vtedajšom Prešporku), na petržalskom brehu Dunaja, sa objavila prvá lopta u nás - z Viedne. V meste valčíkov totiž 22. augusta 1894 založili v hostinci Hohe Warte prvý klub - First Vienna Football club - a fascinujúca hra sa rozletela do našich končín. V novinách Pressburger Zeitung zasa v tých časoch napísali, že na Slovensku videli prvý futbal 25. mája 1898 na telocvičných slávnostiach v Prešove, kde hrali ukážkový zápas budapeštianske tímy BTC a Óbudai TE.
Faktom je, že na sklonku roka 1898 vznikol v Prešove futbalový odbor (a teda prvý náš klub) v telocvičnej a šermiarskej jednote Eperjesi Torna és Vívó Egyesület. Spolok založil istý Ferenc Pethe a ten aj pozval spomínané budapeštianske mužstvá, aby odohrali na cvičisku pri Toryse prvý zápas na Slovensku. Pethe zorganizoval prvý futbalový zájazd na Slovensku. Ako hráč (pravé krídlo) priviedol svoje mužstvo ETVE do Prešporka za dva dni s prenocovaním v Žiline. Prešporský tím PTE a ETVE zohrali 22. mája 1899 prvý zápas našich celkov. Mužstvo PTE vyhralo 2:1 a hralo sa v Petržalke.
Monarchia síce zanikla vyhlásením Československa 28.10.1918, ale nástup nových úradníkov bol pomalší. Faktická moc ostávala v rukách Maďarov, čoho dokladom je vznik prvého slovenského futbalového zväzu - s maďarským názvom, ba i maďarskými zástupcami, ktorí v Prahe rokovali za Slovákov s Čechmi - po nemecky. Slovenský futbalový zväz vznikol 12. októbra 1919 a menoval sa Szlovenszkói Labdarúgók Szövetsége.
Silnejúci vplyv a pomoc Čechov vyústili 1. apríla 1919 do vzniku I. československého športového klubu Bratislava. Mesto s novým názvom Bratislava dostalo v kaviarni Panonia do vienka náš historicky najúspešnejší klub. Veľmi vplyvný policajný kapitán Richard Brunner sa stal jeho prvým predsedom. Istý Josef Beneš potom začal zháňať po celom meste hráčov. Vtedy navrhol aj klubový odznak belasých - znak Slovenska v päťcípej modrej hviezde.
Na Slovensku rástli kluby ako huby po daždi a húfne sa hlásili do československého zväzu (ČSSF) so sídlom v Prahe. V Žiline sa zišli 6. marca 1921 zástupcovia klubov z Bratislavy, Košíc, Spišskej Novej Vsi, Užhorodu, Mukačeva, Prešova, Liptovského Sv. Mikuláša, Nitry, Banskej Bystrice,Turčianskeho sv. Martina a Dolného Kubína, aby poverili funkcionárov z Bratislavy, Banskej Bystrice a Košíc vypracovať organizačný poriadok troch regiónov (žúp) a usporiadať prvú súťaž o pohár, ktorý venovala redakcia novín České slovo. Vyhral ju Užhorod, ale dodatočne pre "isté nesprávnosti všetky výsledky súťaže anulovali".
Vrcholil proces vzniku ČSAF (Československej asociácie futbalu) - 26. marca 1922 - s autonómnymi právami menšinových zväzov (nemeckého, maďarského, židovského). Rozbehli sa v troch župách (Západoslovenskej, Stredoslovenskej, Východoslovenskej) a prvým majstrom Slovenska sa roku 1922 stal I. Čs.ŠK Bratislava.
Hoci bol futbal v plienkach, už sa hlásil k profesionalizmu. Až 17 klubov chcelo mať roku 1924 platených hráčov (ani jeden tím nebol zo Slovenska). Až vyriešením tohto problému sa mohla rozbehnúť naozajstná celoštátna súťaž, ktorú ČSAF schválila 5. apríla 1925 ako amatérsku. Zo Slovenska štartoval majster Slovenska a majster MLSz (maďarských zväzových klubov).
Roku 1927 získal konečne slovenský tím po prvý raz titul amatérskeho majstra ČSR. Bol to I. ČsŠK Bratislava po finálovom víťazstve 20. novembra 1927 nad majstrom nemeckého zväzu DSV Budweiss (České Budějovice) 4:2.
Prvým slovenským profesionálom vôbec bol Ajo Bulla, kanoniér I.ČsŠK, ktorý sa vrátil do Bratislavy z Viedne roku 1928. To už bolo obdobie, keď sa na slovenskej scéne uchytili rivali belasých z Trnavy, či Žiliny. Prvý májový deň 1929 dal Európe prvý vážny signál zo Slovenska. I. ČsŠK Bratislava porazil budapešiatnsky Újpest 5:2, keď všetky gólové akcie založil práve Štefan Príboj. Ešte väčšia sláva bola 26 mája 1929, keď prišiel do Petržalky v plnej zostave slávny anglický profesionálny tím Newcastle United, štvornásobný majster krajiny, ktorá dala svetu futbal. Výsledok 8:1 pre slovenské mužstvo omráčil futbalovú Európu.
Pred 2. svetovou vojnou sa v čekoslovenských súťažiach najviac presadil I. ČsŠK Bratislava. Majstrom Slovenska ČSAF sa stal do roku 1938 päťkrát (1926, 1927, 1930, 1932, 1935).
Vstupom I.ČsŠK do celoštátnej ligy sa celé Slovensko stalo jeho fanúšikom. Z bratislavských kaviarní sa ozýval nový futbalový šláger M. Dalloša Tempo, Bratislava, do toho! - a tieto slová podnietili širokú obec fanúšikov na tradičný povzbudzujúci pokrik žijúci dodnes na futbalových štadiónoch: Do toho! Do toho!
V medzivojnovom období zasiahli futbalisti slovenských klubov už i do sveta veľkého futbalu. Prvým Slovákom v reprezentácii ČSR bol 28.októbra 1929 v Prahe pravý krídelník Pavol Šoral proti Juhoslávii (4:3). Celkove boli v tých časoch šiesti reprezentanti zo slovenských klubov: Pavol Šoral, Fedinand Kardoš, Ferdinand Daučík, Leopold Šťastný, Ervín Kováč, Jozef Luknár. Absolútnou hviezdou však bol profesionál v drese českej Slavie Praha, Bratislavčan Štefan Čambal. V rokoch 1932-35 zohral 21 medzištátnych stretnutí, medzi nimi všetky štyri na MS 1934, kde získalo Československo strieborné medaily!
Slovenská liga počas Slovenského štátu
V podmienkach vojnového konfliktu futbal nemohol kvitnúť nikde v Európe, I. ČsŠK doma kraľoval. Novovzniknutý Slovenský futbalový zväz sa stal členom FIFA od apríla 1939. Slovenská liga (12 tímov, dvojkolovo) odštartovala 20. augusta 1939. Prebiehala do vypuknutia SNP v auguste 1944. Odohrali v nej päť ročníkov a dve kolá zo šiesteho. Hoci všetky tituly putovali do Bratislavy, nebola prevaha hlavného mesta taká veľká.
Ligu hrali už všetky tradičné futbalové mestá, pravidelne dobre najmä Trnava, Prešov, Žilina, Trenčín. Mužstvo OAP Bratislava, majster ligy, nespadlo naraz z neba. V jeseni 1941 vyšla úradná správa, že hráči vo vojenskej prezenčnej službe nesmú hrať za civilné oddiely. Armádna jedenástka bola hneď veľmi silná a postup do ligy z divízie bol otázkou jedinej sezóny. V lige bolo prvé derby ŠK - OAP pred rekordnou návštevou vojnovej slovenskej ligy - 12 000 divákov - a ŠK prehral 0:1. Zrodil sa nový šampión…
V období Slovenského štátu nám nepatrila Petržalka, bašta futbalových ihrísk, nuž musel vyrásť aj nový futbalový chrám. Projekt štadióna na Tehelnom poli, ktorý slúži belasým, vypracoval architekt K. Gross. Od 10. decembra 1939 do 27. októbra 1940 vybudovali štadión pre 15 000 divákov a takmer toľko ľudí ho v ten deň zaplnilo v medzinárodnom zápase s Herthou Berlín (2:0).
Prvým naozajstným zostavovateľom slovenskej reprezentácie bol roku 1941 známy Štefan Príboj. Boril sa so zlou kondíciou hráčov, ich zlým zdravotným stavom, skrátka všetkými neduhmi priekopníka. Pred ním viedol mužstvo R. Hanák, po ňom Š. Čambal a najdlhšie F. Daučík. V období Slovenského štátu zohrala reprezentácia Slovenska 16 zápasov - 3 vyhrala, 2 remizovala, 11 prehrala, skóre 23:44.
V tomto období získal slovenský futbal hitoricky najväčšie úspechy. Neraz bol nositeľom progresu nielen v rámci republiky, ale aj v kontexte európskeho a svetového futbalu.
Povojnové obdobie
Celoštátnu ligu obnovili po 2. svetovej vojne v sezóne 1946/47 a dlhoročné dominantné postavenie Sparty a Slavie pokračovalo. ŠK Žilina (4. miesto), ŠK Bratislava (6.), Jednota Košice (8.) však signalizovali jasne, že východ republiky dá o sebe vedieť čo nevidieť. Prevrat nastal koncom štyridsiatych rokov. NV Bratislava (predtým ŠK) získal titul majstra Československa v rokoch 1949, 1950, 1951 a ako Slovan 1955. Strojcami novej éry boli Ferdinand Daučík a Leopold Šťastný, ale aj tréner Tom Sneddon z britských ostrovov.
V ŠK Bratislava urobili skvelý výber kandidátov nového systému. Postupne sa ustálila jedenástka, ktorá bola najväčšou ozdobou. Boli to hráči zo Slovenska, Čiech, ale aj zo zahraničia (Kubala, Slovák hrajúci a pôsobiaci v Maďarsku). ŠK sa stal lídrom Slovenska, ale Košice, Žilina a Trnava mu svorne pomáhali a tvorili konkurenciu, neraz víťaznú.
tags: #medzistany #zapa #slovensko