Majstrovstvá sveta v hokeji 1958: Odhaľte tajomstvá dejísk a historický kontext

Majstrovstvá sveta v hokeji sú každoročne vrcholom medzinárodného hokejového kalendára. Tieto majstrovstvá spájajú hokejové talenty z celého sveta v súboji o titul majstra sveta. V priebehu rokov sa dejiská tohto prestížneho turnaja menili, hostili ich rôzne krajiny a mestá s bohatou hokejovou históriou. Jedným z takýchto šampionátov bol aj turnaj v roku 1958, ktorý sa konal v Osle, hlavnom meste Nórska.

Oslo: dejisko MS v hokeji 1958

V roku 1958 sa svetový šampionát konal v Osle. Turnaj sa konal v čase, keď hokej získaval na popularite po celom svete, a Oslo ponúklo skvelé prostredie pre tento športový sviatok.

Historický kontext MS v hokeji 1958

Majstrovstvá sveta v roku 1958 sa konali v období, keď hokeju dominovali najmä tímy z Kanady a Sovietskeho zväzu. Tieto dve krajiny mali v tom čase najsilnejšie hokejové programy a pravidelne bojovali o najvyššie priečky na medzinárodných turnajoch.

Československo tiež patrilo medzi popredné hokejové mocnosti. Hokejisti Československa získali zlato, striebro a bronz, čím sa zapísali do histórie tohto športu.

Priebeh a výsledky MS v hokeji 1958

Na turnaji v Osle v roku 1958 dominoval tím Kanady, ktorý si vybojoval titul majstra sveta. Kanada potvrdila svoju pozíciu jednej z popredných hokejových krajín. Druhé miesto obsadil Sovietsky zväz a tretia priečka patrila Švédsku.

Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja

Medailová tabuľka MS v hokeji: historický prehľad

Prehľad historickej medailovej tabuľky majstrovstiev sveta v hokeji poskytuje zaujímavý pohľad na dominanciu jednotlivých krajín v tomto športe. Rusko (vrátane ZSSR a SNŠ) je na prvom mieste s 25 zlatými, 8 striebornými a 7 bronzovými medailami. Kanada je druhá s 24 zlatými, 13 striebornými a 9 bronzovými medailami. Švédsko je tretie s 8 zlatými, 18 striebornými a 15 bronzovými medailami. Československo získalo 6 zlatých, 12 strieborných a 16 bronzových medailí. Česko má 5 zlatých, 1 striebornú a 3 bronzové medaily.

Prehľad medailistov MS v hokeji (1920 - 2025)

2025 (Štokholm, Herning): 1. USA, 2. Švajčiarsko, 3. Švédsko
2024 (Praha, Ostrava): 1. Česko, 2. Švajčiarsko, 3.
2023 (Tampere, Riga): 1. Kanada, 2. Nemecko, 3. Lotyšsko
2022 (Tampere, Helsinki): 1. Fínsko, 2. Kanada, 3. Česko
2021 (Riga): 1. Kanada, 2. Fínsko, 3. USA
2019 (Bratislava, Košice): 1. Fínsko, 2. Kanada, 3. Rusko
2018 (Kodaň, Herning): 1. Švédsko, 2. Švajčiarsko, 3. USA
2017 (Kolín nad Rýnom, Paríž): 1. Švédsko, 2. Kanada, 3. Rusko
2016 (Moskva, Petrohrad): 1. Kanada, 2. Fínsko, 3. Rusko
2015 (Praha, Ostrava): 1. Kanada, 2. Rusko, 3. USA
2014 (Minsk): 1. Rusko, 2. Fínsko, 3. Švédsko
2013 (Štokholm, Helsinki): 1. Švédsko, 2. Švajčiarsko, 3. USA
2012 (Helsinki, Štokholm): 1. Rusko, 2. SLOVENSKO, 3. Česko
2011 (Bratislava, Košice): 1. Fínsko, 2. Švédsko, 3. Česko
2010 (Kolín, Mannheim, Gelsenkirchen): 1. Česko, 2. Rusko, 3. Švédsko
2009 (Bern, Zürich-Kloten): 1. Rusko, 2. Kanada, 3. Švédsko
2008 (Québec City, Halifax): 1. Rusko, 2. Kanada, 3. Fínsko
2007 (Moskva): 1. Kanada, 2. Fínsko, 3. Rusko
2006 (Riga): 1. Švédsko, 2. Česko, 3. Fínsko
2005 (Viedeň, Innsbruck): 1. Česko, 2. Kanada, 3. Rusko
2004 (Praha, Ostrava): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. USA
2003 (Helsinki, Turku, Tampere): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. SLOVENSKO
2002 (Göteborg, Karlstad, Jönköping): 1. SLOVENSKO, 2. Rusko, 3. Švédsko
2001 (Hannover, Norimberg, Kolín): 1. Česko, 2. Fínsko, 3. Švédsko
2000 (Petrohrad): 1. Česko, 2. SLOVENSKO, 3. Fínsko
1999 (Oslo, Hamar, Lillehammer): 1. Česko, 2. Fínsko, 3. Švédsko
1998 (Zürich, Bazilej): 1. Švédsko, 2. Fínsko, 3. Česko
1997 (Helsinki, Turku, Tampere): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Česko
1996 (Viedeň): 1. Česko, 2. Kanada, 3. USA
1995 (Štokholm, Gävle): 1. Fínsko, 2. Švédsko, 3. Kanada
1994 (Val di Fassa, Bolzano, Miláno): 1. Kanada, 2. Fínsko, 3. Švédsko
1993 (Dortmund, Mníchov): 1. Rusko, 2. Švédsko, 3. Česko
1992 (Praha, Bratislava): 1. Švédsko, 2. Fínsko, 3. ČSFR
1991 (Turku, Tampere): 1. Švédsko, 2. Kanada, 3. ZSSR
1990 (Bern, Fribourg): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSFR
1989 (Štokholm, Södertälje): 1. ZSSR, 2. Kanada, 3. ČSSR
1987 (Viedeň): 1. Švédsko, 2. ZSSR, 3. ČSSR
1986 (Moskva): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. Kanada
1985 (Praha): 1. ČSSR, 2. Kanada, 3. ZSSR
1983 (Dortmund, Düsseldorf, Mníchov): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1982 (Helsinki, Tampere): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1981 (Štokholm, Göteborg): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1979 (Moskva): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1978 (Praha): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1977 (Viedeň): 1. ČSSR, 2. Švédsko, 3. ZSSR
1976 (Katovice): 1. ČSSR, 2. ZSSR, 3. Švédsko
1975 (Mníchov, Düsseldorf): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1974 (Helsinki): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1973 (Moskva): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1972 (Praha): 1. ČSSR, 2. ZSSR, 3. Švédsko
1971 (Bern, Ženeva): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1970 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1969 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1968 (Grenoble): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1967 (Viedeň): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. Kanada
1966 (Ľubľana): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada
1965 (Tampere): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko
1964 (Innsbruck): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1963 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR
1962 (Colorado Springs, Denver): 1. Švédsko, 2. Kanada, 3. USA
1961 (Ženeva, Lausanne): 1. Kanada, 2. ČSSR, 3. ZSSR
1960 (Squaw Valley): 1. USA, 2. Kanada, 3. ZSSR
1959 (Praha, Bratislava, Ostrava, Brno): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. ČSR
1958 (Oslo): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. Švédsko
1957 (Moskva): 1. Švédsko, 2. ZSSR, 3. ČSR
1956 (Cortina d´Ampezzo): 1. ZSSR, 2. USA, 3. Kanada
1955 (Krefeld, Düsseldorf, Kolín, Dortmund): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. ČSR
1954 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Kanada, 3. Švédsko
1953 (Zürich): 1. Švédsko, 2. NSR, 3. Švajčiarsko
1952 (Oslo): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švédsko
1951 (Paríž): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Švajčiarsko
1950 (Londýn): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švajčiarsko
1949 (Štokholm): 1. ČSR, 2. Kanada, 3. USA
1948 (St. Moritz): 1. Kanada, 2. ČSR, 3. Švajčiarsko
1947 (Praha): 1. ČSR, 2. Švédsko, 3. Rakúsko
1939 (Bazilej): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švajčiarsko
1938 (Praha): 1. Kanada, 2. V. Británia, 3. ČSR
1937 (Londýn): 1. Kanada, 2. V. Británia, 3. Švajčiarsko
1936 (Garmisch Partenkirchen): 1. V. Británia, 2. Kanada, 3. USA
1935 (Davos): 1. Kanada, 2. Švajčiarsko, 3. V. Británia
1934 (Miláno): 1. Kanada, 2. USA, 3. Nemecko
1933 (Praha): 1. USA, 2. Kanada, 3. ČSR
1932 (Lake Placid): 1. Kanada, 2. USA, 3. Nemecko
1931 (Krynica): 1. Kanada, 2. USA, 3. Rakúsko
1930 (Chamonix, Berlín, Viedeň): 1. Kanada, 2. Nemecko, 3. Švajčiarsko
1928 (St. Moritz): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Švajčiarsko
1924 (Chamonix): 1. Kanada, 2. USA, 3. V. Británia
1920 (Antverpy): 1. Kanada, 2. USA, 3.

Úspechy Slovenska na MS v hokeji

Slovensko sa v ére samostatnosti tešilo z viacerých medailových úspechov na majstrovstvách sveta v hokeji. Prvou bola strieborná medaila z Petrohradu v roku 2000. Najväčším úspechom bol zisk zlatej medaily vo švédskom Göteborgu v roku 2002. O rok neskôr slovenskí hokejisti skompletizovali zbierku cenných kovov bronzom z Helsínk. Posledný medailový úspech dosiahli na MS v hokeji 2012 vo Švédsku a Fínsku, keď po finálovej prehre s Ruskom získali striebro.

Dejiská MS v hokeji na Slovensku

Slovensko dvakrát hostilo majstrovstvá sveta v hokeji. V roku 1959 sa jedna zo skupín hrala v Bratislave, ktorá bola vtedy súčasťou Československa. V roku 1992 sa majstrovstvá sveta konali v Prahe a Bratislave. V roku 2011 sa MS konali v Bratislave a Košiciach. V roku 2019 sa MS opäť konali na Slovensku, konkrétne v Bratislave a Košiciach.

Zimný štadión Ondreja Nepelu (Orange Aréna)

Zimný štadión Ondreja Nepelu, ktorý bol počas svetového šampionátu v roku 2011 známy ako Orange Aréna, je najstarším hokejovým stánkom na Slovensku. Bol otvorený už v roku 1940. Prvý oficiálny zápas sa tu odohral 21. decembra 1940, keď ešte nebol štadión krytý. Prestrešili ho až v roku 1958 pri príležitosti majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní. V rokoch 1989-92 prešla hala výraznou rekonštrukciou a v roku 1992 sa tu opäť konali majstrovstvá sveta v hokeji. V apríli roku 2009 sa začal štadión opäť rekonštruovať a vznikla moderná multifunkčná aréna, ktorá okrem hlavnej hracej plochy ponúka aj dve tréningové haly.

Steel Aréna - Košický štadión Ladislava Trojáka

Sekundárnou halou svetového šampionátu v roku 2011 bola Steel aréna - Košický štadión Ladislava Trojáka, situovaná v centre Košíc. Otvorená bola 24. februára 2006 a dominantou je 134-metrový strešný oblúk. Má kvalitne vybudované zázemie, ktoré je doplnené reštauráciou, bufetmi, VIP lóžami a VIP zónami. Okrem hokeja sa tu konajú aj kultúrne a spoločenské podujatia. V Steel aréne sa nachádza aj informačná kocka Colosseo, ktorej hlavné obrazovky majú priemer 4,6 metra. Svoje domáce zápasy tu hrá tím HC Košice.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS

MS v hokeji 2010 v Nemecku

Po deviatich rokoch sa majstrovstvá sveta v hokeji vrátili do Nemecka v roku 2010. Mestá Kolín nad Rýnom, Mannheim a Gelsenkirchen hostili tento tradičný medzinárodný záver sezóny na ľadových plochách od 7. do 23. mája. V Nemecku sa hokejové MS konali celkovo siedmykrát v histórii, predtým sa konali v rokoch 1936, 1955, 1975, 1983, 1993 a 2001. Kým Mannheim a Gelsenkirchen boli medzi organizátormi nováčikmi, v Kolíne sa hralo už pred deviatimi rokmi aj v roku 1955. Právo usporiadať MS 2010 získalo Nemecko na kongrese IIHF vo Viedni 2005. Pôvodne malo zviesť súboj so Slovenskom, Švédskom a Bieloruskom, napokon v hre zostali len Bielorusi, ktorých však Nemci vo finále zdolali.

V poradí 74. svetový šampionát si hneď v úvodnom stretnutí pripísal jeden historický primát. V Gelsenkirchene sa hralo na futbalovom štadióne pod zatiahnutou strechou. Ešte v sobotu 1. mája zažila moderná Veltins-Arena šok po prehre futbalistov Schalke 04 s Werderom Brémy (0:2), ktorá ich pripravila o majstrovský titul. Už niekoľko minút po zápase sa však začalo okamžite pracovať a všetko pripravovať na vskutku historický hokejový duel. V Gelsenkirchene sa hral iba otvárací súboj Nemecko - USA, v hľadisku bolo 77 803 divákov, čo je najvyššia návšteva na hokejovom zápase v histórii.

Z Gelsenkirchenu sa šampionát presunul do Kolína a Mannheimu, kde sa hralo v tradičnom formáte, čiže v základných skupinách, osemfinálových skupinách a so záverečnou vyraďovacou fázou. V Kolíne bol hostiteľom MS najväčšia hala v Európe Lanxess arena s kapacitou 18 500 divákov, svoj domov tu našli tímy A a D-skupiny (Rusko, Bielorusko, Slovensko, Kazachstan, resp. USA, Fínsko, Nemecko a Dánsko). V Mannheime v modernej SAP Arene (14 000 divákov) sa v úvodnej fáze šampionátu hrali stretnutia B a C-skupiny (Kanada, Švajčiarsko, Lotyšsko, Taliansko, resp. Švédsko, Česko, Nórsko, Francúzsko).

Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS

tags: #majstrovstva #sveta #v #hokeji #1958