Slávna Rally Dakar má od svojho vzniku v roku 1979 bohatú históriu, v ktorej sa nezmazateľne zapísalo aj niekoľko slovenských pretekárov. Práve vďaka nim sa aj naša malá krajina dokázala na týchto prestížnych pretekoch zviditeľniť. Najúspešnejší sú tí, ktorí brázdili divoké duny púští v Afrike a neskôr v Južnej Amerike na dvoch kolesách. Hovoríme konkrétne o slovenskej úspešnej trojici - matadorovi Jaroslavovi Katriňákovi, jeho nástupcovi Ivanovi Jakešovi a najúspešnejšom zo všetkých Štefanovi Svitkovi.
Jaroslav Katriňák: Priekopník slovenského endura na Dakare
Slovensko sa po rozdelení dokázalo zviditeľniť na pretekoch vďaka majstrovi sveta v endure z roku 1991, Jaroslavovi Katriňákovi, ktorý do pretekov vstúpil v roku 1998. Rodák z Martina bol prvým Slovákom na pretekoch od rozpadu Československa z roku 1993. S pretekmi sa zoznámil v spomínanom roku 1998, kedy sa opäť šlo po najslávnejšej osi Paríž - Dakar. V tom čase ešte ako 32-ročný slovenský motocyklový pretekár šiel v dobrom tempe, no motor jeho stroja mu vypovedal službu po šiestich etapách a tak musel nedobrovoľne odstúpiť.
"V púšti sa mi pokazila motorka. Predo mnou na trati boli totiž ťažké úseky, kde uviazlo veľa motocyklistov a kamiónov a záchranári sa sústredili na nich. V púšti som potom sám strávil tri dni bez akejkoľvek komunikácie s riaditeľstvom súťaže či s našim tímom. Nikoho som nevidel, nič som nepočul. Mal som aj strach," povedal pred časom pre denník SME Katriňák.
O rok na to opäť nevidel cieľovú pásku, no dočkal sa veľkého úspechu. Na svojej KTM po parádnom výkone ovládol 6. etapu z Big Morenu do Ataru. A podarilo sa mu to ako prvému Slovákovi na pretekoch vôbec a tiež ako jazdcovi motocyklov z krajín strednej a východnej Európy. Žiaľ, v ďalšej etape mu odišlo vodné čerpadlo a Dakar sa pre Katriňáka opäť predčasne skončil.
Vrátil sa až o sedem rokov neskôr, keď štartoval na ročníku 2006. Jeho hlavným cieľom bolo prísť do cieľa. Katriňák šiel takisto v dobrom tempe, všetko sa ale skončilo v 7. etape, v ktorej utrpel hrôzostrašný pád a pokračovať ďalej už nemohol.
Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja
„Točil som sa, robil saltá a keď som sa pozviechal, videl som, ako som celý dotrhaný a ako sa zo mňa valí krv. Spadol som do bridlice, ktorá mi rozrezala kožu, tá mi zliezla z tela, bola to veľká bolesť. Celkovo som mal veľa zlomenín, kľúčnu kosť, ruku, zápästie. Skúsený slovenský pretekár si splnil cieľ, preteky dokázal dokončiť a dokonca obsadil vynikajúce 9. miesto, čím sa v tom čase postaral o najlepší slovenský výsledok na Dakare. Zároveň bol víťazom kategórie kubatúry nad 450 ccm a druhý v triede OPEN netovárenských jazdcov.
„Bola to túžba dôjsť túto rely, lebo to bol môj detský životný sen. Keď som mal možnosť zúčastniť sa aj štvrtýkrát, využil som ju,“ tešil sa Katriňák, ktorý oslávil veľký úspech ako 40-ročný. Na Dakar sa už ale viac nevrátil, hoci chcel. Do cesty mu prišli zdravotné komplikácie, s ktorými bojoval v tom čase štyri roky, jeho stav sa ale zhoršil a musel ísť na transplantáciu pečene. Po zotavení sa ešte plánoval vrátiť späť na najslávnejšie rely preteky sveta, už sa mu to ale nepodarilo.
Ivan Jakeš: Posun slovenských výkonov na novú úroveň
Myjavský rodák odštartoval svoju púť na Dakare v roku, kedy sa preteky kvôli hrozbám z terorizmu poslednýkrát konali v Afrike a v roku, ktorý bol posledným pre jeho predchodcu Jaroslava Katriňáka. Jakešova premiéra na slávnych pretekoch skončila neslávne, keď ho v 6. etape, ktorá mala až 817 km, zradila elektroinštalácia. „Som sklamaný, že sa mi rely nepodarilo dokončiť, ale s tou pokazenou elektronikou sa už nedalo nič robiť,“ uviedol vtedy 33-ročný Jakeš.
Ročník 2008 bol kvôli obavám z teroristických útokov, ktoré boli v tom čase v Afrike na veľkom vzostupe, napokon zrušený. Ten ďalší už odštartoval, avšak už na inom kontinente. Slávny Dakar sa presunul do bezpečnejšej Južnej Ameriky.
„Takéto súťaže nie sú na to, aby sa jazdec naháňal. Nebudem riskovať nejaký bezvýznamný čiastkový úspech v jednej etape. Priorita je jasná: byť na rampe v Buenos Aires nielen na štarte, ale aj v cieli 18. januára,“ vyhlásil Jakeš a svoj cieľ aj splnil. Stal sa druhým slovenským motocyklovým pretekárom, ktorému sa podarilo dokončiť slávny Dakar. V hlavnom meste Argentíny prešiel cieľom na 43. mieste.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS
O rok neskôr sa vrátil späť a dokázal, že s ním musia počítať aj tí najlepší. Jakeš sa po parádnych výkonoch dokázal prebojovať až do najlepšej desiatky motocyklistov a v 6. etape skončil na šiestom mieste, čo bol pre neho životný úspech. V tej siedmej sa ale dobrodružstvo skončilo. Na jej začiatku sa mu na jeho KTM pretrhla reťaz, nasledoval pád a predčasný koniec. Jakeš si zlomil nos a prehrýzol jazyk!
„Predpokladám, že nejaký kameň sa mi dostal do reťaze, ktorá sa roztrhla a narobila poriadnu paseku. Preletel som cez riadidlá, tvárou som rozbil navigačné prístroje. Reťaz mi úplne rozbila spojku, odtrhlo olejovú hadicu a boli tam aj ďalšie veci, ktoré sa na mieste nedali opraviť, iba vymeniť celý motor,“ skonštatoval po vypadnutí.
Smolu mal Ivan Jakeš aj v roku 2011, keď musel takisto skončiť po poruche svojho dvojkolesového tátoša. V 10. etape sa nevyhol pádu a zlomil si kľúčnu kosť. Po provizórnej oprave motorky pokračoval dokaličený ešte ďalších 200 km, aby aspoň zakončil etapu. „Bolelo to, ale do cieľa by som došiel, veď sme chlapi. Ale motor to nevydržal,“ povedal Novému Času „železný muž“ Jakeš, ktorý sa v čase odstúpenia nachádzal na výbornom desiatom mieste.
Ani ročník 2012 Jakešovi nedovolil dôjsť do cieľa, ba čo viac, po vážnych technických problémoch skončil už v 5. etape. Myjavčan pritom premiérovo štartoval pod vlastnou značkou Nad Ress Adventure Team a vďaka piatemu štartu na Dakare sa stal slovenským rekordérom. Nič mu to ale platné nebolo.
Veľká drina, predčasné konce, trpezlivosť a viera vo výborný výsledok napokon priniesla svoje ovocie a Ivan Jakeš sa dočkal. Na 35. ročníku Rally Dakar dosiahol skúsený pretekár historicky najlepší výsledok Slováka na tomto legendárnom podujatí, keď obsadil fantastické 4. miesto a bol iba približne 5 minút za „bedňou“. Hoci mu veľké šance pred štartom nedávali, Jakeš sa zaradil medzi najväčšiu elitu.
Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS
„Gratulovali mi takmer všetci pretekári z prvej desiatky. Som šťastný, že som sa medzi špičkou nestratil a že som dosiahol výsledok, ktorý nikto nečakal. Som už medzi nimi, už ma berú, registrujú,“ povedal Jakeš po obrovskom úspechu.
V ďalšom roku sa Jakešovi podarilo prísť do cieľa, ale veľký úspech nedokázal napodobniť, hoci sa takisto nemal za čo hanbiť. Cieľom prešiel na 11. priečke. V roku 2015 sa opäť Ivan Jakeš dočkal finišu a bolo to už štvrtýkrát, čo dokázal prísť do cieľa. V tomto ročníku sa mu podarilo obsadiť konečné 8. miesto, čím len potvrdil svoje kvality a to, že patrí medzi absolútnu svetovú špičku. Ukázal to predovšetkým v 11. a záverečnej 13. etape, ktoré Ivan Jakeš vyhral! „Škoda, že Dakar netrvá o týždeň dlhšie. Ja sa potrebujem najprv rozjazdiť a potom už to ide,“ povedal šťastný slovenský pretekár pre RTVS.
To bolo ale naposledy, aspoň zatiaľ, čo Jakeš preteky dokončil. Dva nasledujúce ročníky mu už toľko šťastia nepriniesli. Najskôr po ťažkom páde musel ukončiť preteky po 5. etape a v roku 2017 skončil rovnako. Príčinou bol takisto pád, po ktorom si zlomil ruku a utrpel ďalšie zranenia. Tie mu ďalšie pokračovanie na pretekoch nedovolili.
Ivan Jakeš sa ale v uplynulom ročníku, svojom jubilejnom desiatom, akoby druhýkrát narodil. V 3. etape totiž tesne vedľa neho zasiahol blesk! Na druhý deň sa posadil na motorku a pokračoval ďalej.
Blesk šľahol rovno vedľa neho, ale zasiahla ho statická elektrina. Jakeš ako skúsený jazdec intuitívne nepoložil nohu na zem a elektrinu odizoloval. „Odniesol si to ale Ivanov zrak a ďalších 300 km nevidel na ľavé oko, napriek tomu prišiel na 15. mieste,“ povedal jeho manažér Dick Kvetňanský.
V roku 2018 Ivana Jakeša na slávnom Dakare neuvidíme, hoci bol naň už prihlásený a vyfasoval aj štartové číslo. Skúsený 44-ročný jazdec dostal lukratívnu ponuku a prvýkrát sa predstaví v sérii MS v rely.
„Dostal som lákavú ponuku, ktorej sa nedalo odolať. Chceme budúci rok jazdiť seriál majstrovstiev sveta v rely. Je to pre mňa veľká výzva. Chcel som ísť na šampionát už niekoľko rokov, ale dosiaľ sa mi na ňom nepodarilo zúčastniť,“ povedal na tlačovej konferencii Jakeš, ktorý ale návrat na Dakar nevylúčil.
Štefan Svitko: Historický úspech a trvalá stopa v endure
Pri pohľade na roky, v ktorých štartoval Jaro Katriňák a po ňom Ivan Jakeš by sa mohlo zdať, že Štefan Svitko je stále akýmisi nováčikom na Dakare a novou slovenskou tvárou na slávnych pretekoch. Opak je ale pravdou. Všetko sa začalo už v roku 2010, kedy sa za nebezpečným dobrodružstvom v Južnej Amerike vybral 27-ročný chalan z Oravy. Svitko hneď na úvod všetkých poriadne zaskočil, keď sa mu nie len podarilo celú rely dokončiť, ale dokonca bojoval aj o prvú desiatku. Pri svojom debute skončil na výbornom 13. mieste a získal titul pre Najlepšieho nováčika Dakaru. Slová chvály dostával z každej strany a aj od ostatných hviezdnejších konkurentov.
„Svitko dokázal hneď na prvý raz, čo zo Slovákov nik predtým,“ po pretekoch manažér Svitkovho tímu Ivan Figura. „Počas rely všetkých presvedčil, že je výborným motocyklovým jazdcom a dokáže sa učiť aj za pochodu,“ rozplýval sa Figura.
O rok neskôr boli síce plány ambicióznejšie, púť Dakarom sa pre Svitka skončila v 8. etape, keď ho nepustila ďalej pokazená motorka. V tom momente sa pohyboval na skvelom 7. mieste. „Som z toho veľmi smutný, mal som šancu na dobrý výsledok. Ale šancu na to vidím na budúci rok,“ zaželal si na tlačovke po príchode na Slovensko.
Pri jeho treťom štarte to ukázal všetkým naplno a jasne sa začlenil medzi absolútnu elitu. Po fantastických výkonoch, keď sa navyše v 9. a záverečnej 14. etape umiestnil na bedni (v oboch prípadoch tretí), skončil na fantastickom 5. mieste. V tom čase to bol najlepší slovenský výsledok na Dakare!
Ročník 2013 už Svitkovi toľko šťastia nepriniesol. Po páde, ktorý prišiel až v 11. etape, sa Žaškovčan rozhodol na ďalšiu nenastúpiť, keďže mal viacero zranení po celom tele a tie mu ďalšie pokračovanie na pretekoch nedovolili.
V nasledujúcom Dakare sa už Svitko nepríjemnostiam, ktoré by ho mohli z pretekov dostať, dokázal vyhnúť a podarilo sa mu prejsť aj cieľovou páskou v čilskom Valparaisiu. Slovák figuroval na skvelom 9. mieste a opäť sa mu podarilo prebojovať do najlepšej desiatky. Z netovárenských tímov bol vôbec najlepším zo všetkých. Po finiši boli jeho pocity ale zmiešané: „Ja spokojný zrovna nie som, dalo sa dokázať viacej. Na druhej strane som nemusel ani dokončiť, takže vlastne tak nejako napolovicu spokojný som.“
V roku 2015 to Štefan Svitko na svojej KTM v Latinskej Amerike opäť rozbalil a po ďalších parádnych výkonoch napokon došiel na skvelom 5. mieste. Zopakoval tak svoj najlepší výsledok. V 8. etape prišiel na tretej priečke a v záverečnej 13. etape to bola jedna krásna slovenská báseň, keďže na prvé miesto sa postavil Ivan Jakeš a o stupienok nižšie mu sekundoval práve rodák z Oravy!
Svitko navyše počas 2. etapy utrpel zranenie, keď mu v jednom okamihu koreň prerazil obuv a zaryl sa až do jeho nohy. Po ošetrení pokračoval ďalej a Dakar absolvoval celý. „Sníval som o prvej trojke, ale v tejto silnej konkurencii je piata pozícia skvelý výsledok. Som veľmi spokojný. Od tretej etapy som sa držal medzi najlepšími. To je pre mňa do budúcna ďalšia veľká motivácia,“ povedal po návrate vtedy 32-ročný Svitko.
Svoju motiváciu udatný jazdec zo Žaškova pretavil vo veľký úspech a historicky najväčší slovenský na slávnom Dakare. Na 38. ročníku dokázal Štefan Svitko predviesť veľké veci a po fantastických výkonoch prišiel napokon do argentínskeho Rosaria na úžasnom 2. mieste. Pred ním skončil iba Austrálčan Toby Price, na ktorého Slovák stratil takmer 40 minút.
„Neviem, čo mám hovoriť, som strašne šťastný, že sa mi to podarilo. Celý Dakar som išiel vpredu, je to fajn smerom do budúcnosti. Chcel by som sa poďakovať svojmu tímu a všetkým fanúšikom, ktorí mi držali palce a pomohli mi snívať tento sen. Dúfam, že sa uvidíme aj na budúci rok,“ povedal dojatý Štefan Svitko, ktorý bol po 3. etape dokonca na čele poradia v kategórii motocyklov.
Na uplynulom ročníku patril Štefan Svitko medzi najväčších favoritov na víťazstvo, čo bolo po úspešnom roku 2016 aj pochopiteľné. Slovákovi sa napokon aj podarilo prejsť cieľom v záverečnej etape, no bolo to napokon pre neho najhoršie umiestnenie, aké kedy na Dakare vybojoval. Evidovali ho až na 25. mieste.
Dôvodom bola penalizácia, ktorá ho odsunula na spomínanú 25. priečku zo 7. miesta. Svitko pykal za tankovanie v neutralizačnej zóne, za čo vyfasoval hodinu a následne dostal ďalších 202 minút za neskorý príchod do bivaku.
„Najradšej by som na tento Dakar zabudol. Je nám ľúto, čo sa stalo, ale podujatie je aj na budúci rok. Medaila za účasť teší, ale nie je to to, čo som chcel. Cieľ bol úplne niekde inde, ale takéto veci sa stávajú. Som rád, že som neskončil zranený a môžem sa pripravovať na budúci rok,“ citoval Svitka po pretekoch Nový Čas.
Slovenská stopa v histórii Dakaru a endura
Legendárne preteky Rally Dakar majú za sebou obrovskú históriu, ktorá je popretkávaná viacerými veľkými príbehmi, či už krásnymi, dojemnými a, žiaľ, aj smutnými a tragickými. My môžeme byť mimoriadne hrdí a pyšní, že v nebezpečných piesočnatých dunách zanechali hlbokú stopu aj chlapci zo Slovenska.
Aj malá krajina akou je Slovensko má niekoľko špičkových motocyklových jazdcov. Zastúpenie máme v teréne ako aj na asfalte.
Ďalšie osobnosti slovenského endura
Okrem už spomínanej trojice, Slovensko má aj ďalšie osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj a popularizáciu tohto športu:
- Jaro Černý: Jediný Slovák, ktorý dokončil obe motorkárske 24-hodinovky FIM Endurance World Championship.
- Peter Baláž: Získal celkom 10 titulov Československa a dodnes je jediným Slovákom, ktorý jazdil GP v americkej Daytone.
- Miroslav Sloboda: Prvý slovenský pretekár v histórii, ktorý sa zúčastnil na legendárnych pretekoch Isle of Man TT.
Enduro motoklub Vyšný Medzev
V roku 2005 vznikol Enduro motoklub Vyšný Medzev, ktorý sa aktívne zapojil do diania motošportu v kraji a stal sa zakladajúcim členom Cassovia capu. Klub organizoval preteky najvyššieho rangu na Slovensku, vrátane Medzinárodných majstrovstiev Slovenska v endure spojených s maďarským šampionátom a pretekov v rámci ME v endure.
Majstrovstvá sveta v endure 2023
Svetový šampionát v endure začne písať svoju ďalšiu kapitolu už koncom marca 2023. V programe nechýba ani slovenská zastávka v Gelnici.
Kalendár podujatí MS Enduro 2023
| Kolo | Termín | Miesto | Víťaz |
|---|---|---|---|
| 1. | 31.3. - 2.4. | San Remo/Arma di Taggia (ITA) | Brad Freeman (E3) |
| 2. | 5. - 7.5. | Lalin (ESP) | Brad Freeman (E3) |
| 3. | 26. - 28.5. | Heinola (FIN) | Brad Freeman (E3) |
| 4. | 1. - 3.6. | Skovde (SWE) | Josep Garcia (E1) |
| 5. | 30.6. - 2.7. | Gelnica (SVK) | Steve Holcombe (E2) |
| 6. | 29.9. - 1.10. | Valpacos (POR) | |
| 7. | 6. - 8.10. | St. Andre/Santiago do Cacem (POR) |
Systém bodovania a triedy
Od sezóny 2004 sa enduro-šampionát jazdí v triedach Enduro 1, Enduro 2 a Enduro 3. Svoje preteky majú aj juniori a ženy. V každom preteku získa body prvých 15 jazdcov v cieli. Tie sa im započítavajú do triedy, ktorú jazdia, ale taktiež do celkového poradia. Absolútnym majstrom sveta pre daný rok sa stane pretekár s najvyšším počtom bodov celkovo, nielen v rámci svojej triedy.
História majstrovstiev sveta v endure
Prvý ročník World Enduro Championship sa jazdil v roku 1990 a nadviazal na FIM European Enduro Championship, ktorý sa jazdil od sezóny 1968. V úvodných sezónach boli jazdci rozdelení do šiestich kategórií podľa kubatúr a jednu z nich (štvortakty nad 350 cc) ovládol Jaroslav Katriňák v roku 1991.
tags: #majstrovstva #sveta #v #endure