Osrblie, malebná obec v srdci Slovenska, sa vďaka svojej bohatej histórii a nádhernej prírode stala významným centrom biatlonu. História obce je úzko spätá s ťažbou železnej rudy, no v novodobej histórii ju preslávil najmä biatlonový šport, ktorý má v Osrblí trvalé miesto a podporu všetkých obyvateľov. Areál funguje pod názvom Národné biatlonové centrum Osrblie a Slovenský zväz biatlonu v ňom vytvára materiálno-technické aj športové podmienky pre tréning biatlonistov v lete i v zime. Areál je dejiskom organizovania medzinárodných vrcholových podujatí v biatlone na Slovensku. V roku 1997 sa v Osrblí konali Majstrovstvá sveta v biatlone.
Klub Biatlonu Osrblie: Základňa pre špičkových športovcov
Klub Biatlonu Osrblie je najväčším a najvýznamnejším klubom v rámci Slovenského zväzu biatlonu. Jeho členskú základňu v súčasnosti tvorí temer 180 členov z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. História klubu sa píše od začiatku sedemdesiatych rokov, keď sa obnovovala činnosť Zväzu pre spoluprácu s armádou - Zväzarmu, a v rámci Celozávodnej organizácie Zväzarmu pri Švermovych železiarňach Podbrezová začala pracovať Základná organizácia Masovo-branných športov. Pri jej vzniku stál Benjamín Leitner, ktorý stál v čele klubu do júna 2003, kedy ho vo funkcii vystriedal Milan Kobela. V máji 2004 Valné zhromaždenie zvolilo do funkcie predsedu klubu bývalého úspešného pretekára a trénera Romana Schwarzbachera.
V júni 1990 došlo k ukončeniu činnosti Zväzarmu a jeho nástupníckou organizáciou sa stalo Združenie technických a športových činností SR. Jedným zo zakladajúcich členov Združenia sa stal Slovenský zväz biatlonu, ktorého základnými článkami sú Kluby biatlonu. V rámci týchto zmien došlo aj k novému usporiadaniu v rámci bývalej Celozávodnej organizácie Zväzarmu, keď sa bývalé základné organizácie pretransformovali na kluby s právnou subjektivitou, pôsobiace v rámci svojich zväzov. Jedným z klubov, ktoré sa stali právnymi nástupcami CZO Zväzarmu ŠŽ Podbrezová bol v júni 1990 Klub biatlonu Osrblie - ŠŽ Podbrezová. Neskôr sa Klub biatlonu Osrblie celkom osamostatnil a zo svojho názvu vypustil ŠŽ Podbrezová, čím získalo meno klubu dnešnú podobu Klub biatlonu Osrblie. Po uzavretí zmluvy o spolupráci s VÚ Brezno v roku 1999 sa v športovej činnosti používal názov Klub biatlonu Osrblie-VTJ Brezno. Skončením existencie VÚ v Brezne skončila od septembra 2003 platnosť zmluvy o spolupráci a klub používa pre všetky činnosti názov Klub biatlonu Osrblie.
Od začiatku existencie klubu bolo prvoradým poslaním klubu zabezpečovať športovú činnosť a vychovávať mladých športovcov. V rámci klubu počas jeho temer tridsaťročnej histórie pracovala Základňa mládeže, Stredisko mládeže, Vrcholové stredisko športu, v ktorých vyrastali pretekári od najnižších vekových kategórií. Títo boli rovnocennými partnermi takých renomovaných vrcholových stredísk akými bola Dukla Banská Bystrica, či česká Rudá Hvězda Jablonec. Na škodu veci je, že množstvo talentov sa po príchode do vyšších vekových kategórií stratilo. K pýcham klubu v súčasnosti patrí hlavne biatlonistická reprezentantka Anna Murínová, ktorá je odchovankyňou klubu. Z vďačnosti za jej vytrvalosť a radosť, ktorú svojim priaznivcom prináša, členovia klubu založili Fan Klub Anny Murínovej. Členmi klubu sú však aj ďalší súčasní slovenskí reprezentanti v kategóriách žien, mužov, junioriek a dorastu, ale aj reprezentační tréneri.
Najvýraznejšou postavou okrem Anny Murínovej je reprezentant Pavol Hurajt, ktorý sa v domácom prostredí stal v septembri 2004 majstrom sveta v pretekoch s hromadným štartom v letnom biatlone. Talenty sa znovu objavujú v žiackych kategóriách. Členovia klubu - žiaci sa každoročne stávajú víťazmi rebríčkov Slovenského pohára a víťazmi Majstrovstiev Slovenska.
Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja
Klub sa neuzatvára ani pred pretekármi, ktorí už majú hlavné vekové kategórie alebo svoju výraznejšiu pretekársku, či reprezentačnú kariéru za sebou. Títo v klube pôsobia v súčasnosti vo funkcii trénerov.
Klub má okrem trénerov a pretekárov aj široký káder rozhodcov od rozhodcov III. triedy až po medzinárodných rozhodcov. Členovia klubu zastupujú klub v orgánoch Slovenského zväzu biatlonu. Od vzniku Slovenského zväzu biatlonu do jesene 2002 stál v čele zväzu predseda klubu Benjamín Leitner. Po ňom do funkcie prezidenta zväzu nastúpil ďalší člen výboru klubu Dr. Juraj Sanitra. Klub od vzniku Slovenského zväzu biatlonu zastupujú v Prezídiu 3 - 4 členovia. V tomto volebnom období, okrem funkcie prezidenta, patrí klubu aj funkcia viceprezidenta, ktorú od novembra 2002 zastáva Olina Hanesová.
Od začiatku existencie klubu sa jeho meno spája s organizovaním športových podujatí. S organizáciou športových súťaží v masovo-branných súťaží začínal klub v Jasení, neskôr sa súťaže organizovali na Táľoch. V tomto atraktívnom prostredí však nebolo možné vybudovať strelnicu a tak bolo potrebné uvažovať o novom mieste. V roku 1981 sa oficiálne súťaže organizované Základnou organizáciou masovo-branných športov definitívne presťahovali do Osrblia. Od tohto roku sa píše aj história areálu biatlonu v Osrblí. Okrem samotného areálu bola v roku 1985 vybudovaná prevádzková budova klubu, v ktorej má klub od roku 1991 svoje sídlo. Okrem toho klub prebudoval bývalú starú školu na dielňu a budova novej školy je základom pre novú budovu určenú pre Stredisko biatlonu a športovcov klubu.
Okrem súťaží v biatlone, klub organizuje aj množstvo ďalších športových podujatí, angažuje sa však aj v ďalších aktivitách, kultúrnych, spoločenských ale aj v komerčných, ktorých cieľom je získať finančné prostriedky na činnosť klubu.
Doterajšia história klubu, ako aj jeho podmienky a aktivity sú predpokladom pre rozvíjanie činnosti klubu aj v budúcich rokoch. Cieľom jeho členov je nielen organizovanie vrcholných medzinárodných súťaží, ale aj vytváranie podmienok pre výchovu mládeže, optimálnych materiálno-technických podmienok pre tréning a prípravu športovcov-reprezentantov. Všetci členovia klubu veria, že z radov terajších žiackych pretekárov vyrastú ďalší reprezentanti v biatlone, ktorí nadviažu na úspechy svojich súčasných biatlonistických vzorov.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS
Dôkazom dobrej práce s mládežou, ale aj športovcami ostatných kategórií je skutočnosť, že v zimnej sezóne nepretržite od sezóny 2000/2001 a v letných sezónach od roku 2001 sa Klub biatlonu Osrblie stal celkovým víťazom Slovenského pohára v biatlone, resp. Cesta za Anastasiou Kuzminovou na biatlonové majstrovstvá Európy v Osrblí sa pre mňa začína živou spomienkou na študentské časy v bratislavskej Mlynskej doline. Zďaleka však nie som sám. „Už je to takmer päť rokov, odkedy Kuzminová pretekala naposledy, a stále oslovuje všetky kúty Slovenska,“ hovorím si. Túto teóriu podporí aj prvý človek, s ktorým sa dám do reči. Na kyvadlovku našťastie nečakáme dlho, cesta ubieha rýchlo a tlačenie sa je znesiteľné. Fanúšikovia prichádzajú do Osrblia. Hľadím na biatlonový areál, na ktorom sa rozcvičujú biatlonistky zo širšej špičky, a keď pozriem ponad Osrblie smerom do doliny, v diaľke vidím zasnežené svahy Nízkych Tatier. Minulý týždeň Svetový pohár, dnes majstrovstvá Európy. To znie dobre. No nie? Bolo by však chybou uveriť prehnanému optimizmu. Príbeh biatlonových majstrovstiev Európy v Osrblí totiž v mnohom odráža slovenskú realitu menších športov. A hoci podobné príbehy neznejú najlepšie, tento môže byť aspoň inšpiráciou. V piatok 12. januára mala Svetová biatlonová únia definitívne rozhodnúť, či sa majstrovstvá Európy uskutočnia v Osrblí alebo bude nútená preložiť ich do iného strediska. Počasie bolo dlho proti, no ľudia pracujúci okolo biatlonového areálu sa odmietli vzdávať. Hovoríme o troch zamestnancoch a jednom dobrovoľníkovi, ktorí sa rozdelili na dva dvojčlenné tímy a striedali sa v 12-hodinových smenách. Matiaško dosiahol v kariére aj piate miesto na olympiáde, a hoci má svoj šport stále rád, nezostáva mu naň žiadny čas. „Je paradox, že som každý deň jeden z prvých v areáli, každý deň mám spravený za ratrakom nádherný menčester, no priznám sa, že vlani som nebol na lyžiach ani raz. Že to v športe, akým je biatlon, u nás často závisí od úsilia jednotlivcov, ktorí sa zriekli vlastného pohodlia, potvrdila aj Jaroslava Lauková, prezidentka organizačného výboru ME. Tá je zároveň viceprezidentkou Slovenského zväzu biatlonu, no rovnako ako väčšina jej kolegov aj ona túto prácu vykonáva popri inom zamestnaní. Pre organizátorov bol výzvou aj rozpočet. Ako povedal pre RTVS prezident biatlonového zväzu Peter Vozár, pohyboval sa približne okolo hodnoty 450-tisíc eur. Aj uvedené čísla ukazujú, že minulotýždňovú Jasnú a tohtotýždňové Osrblie nemožno porovnávať. Kým Jasná bolo akciou s globálnym dosahom, biatlonové majstrovstvá Európy sú v zásade menším podujatím, na ktoré cielia športovci, ktorí sa nedokážu presadiť vo Svetovom pohári. Aj ceny lístkov vypovedajú o mnohom. Mal by však byť nižší kredit podujatia dôvodom, aby sa oň v Osrblí nesnažili? Vôbec nie. Zimné majstrovstvá Európy sú to najviac, o čo sa môže aktuálne biatlonový areál v Osrblí uchádzať. Hoci sa v posledných rokoch čiastočne zveľadil, na najväčšie svetové akcie to zďaleka nestačí. „Poviem úprimne, od Svetového pohára sme na kilometre vzdialení. „Pod infraštruktúrou myslíme všetko. Od ciest, hotelov či parkovania, tých vecí je strašne veľa,“ dodal Matiaško. Parkovanie na lúke a výjazd úzkou dolinou, kde dva autobusy kyvadlovej dopravy sotva prejdú popri sebe, jeho slová potvrdzujú. Majstrovstvá Európy však Osrblie zvládne a je dobré, že o ne zabojovalo. Áno, kedysi sa tu konal Svetový pohár aj majstrovstvá sveta, no to bolo ešte v 90. Osrbliu nemožno uprieť snahu a zdá sa, že príbeh areálu má mnoho paralel aj s príbehom slovenského biatlonu. Vedenie biatlonového zväzu si stanovilo za prioritu Víziu 2030, ktorá je postavená na trpezlivej práci s mládežou a ktorej vrcholom by mala byť účasť mužskej aj ženskej štafety na olympiáde 2030. Ideálne s umiestnením v prvej desiatke. Navyše sa do projektu osobne zapojila aj Anastasia Kuzminová. Práve snaha inšpirovať mladé talenty totiž bola jedným z motívov, pre ktoré sa po takmer piatich rokoch vrátila k pretekaniu. Iba v jednom okamihu hučala hlavná tribúna tak nahlas, že prehlušila aj bubny a trubky, ktoré mi zneli pri uchu. Ako povedala neskôr v cieli, veľmi sa snažila nepripúšťať si jasanie fanúšikov a atmosféru podujatia, no nakoniec sa jej to nepodarilo. Hlavne pri druhej streľbe. Začala ju výborne, dynamicky a presne, posledné dva výstrely však netrafila, celkovo bežala tri trestné okruhy a obsadila 59. Aj jej bežecký čas patril „len” k lepšiemu priemeru, no sama vyjadrila nádej, že to pri ďalšom štarte bude lepšie. A nakoniec, keby aj Kuzminová začala víťaziť tak, ako sa jej to darilo v najlepších rokoch, slovenský biatlon by to nemalo nijako vychýliť z cesty, ktorou sa vydal a na ktorej konci je nádej, že Kuzminovej výsledky raz niekto zopakuje. Máte pripomienku alebo ste našli chybu?
Národné biatlonové centrum Osrblie: Srdce slovenského biatlonu
Majiteľom areálu je Slovenský zväz biatlonu. Je to jediný biatlonový areál na Slovensku, kde je možné organizovať medzinárodné a národné súťaže v biatlone. Národné biatlonové centrum Osrblie slúži na prípravu biatlonistov od žiackych kategórií až po reprezentačné družstvá. Celoročne sa v ňom uskutočňujú národné súťaže o Viessmann pohár a medzinárodné súťaže pod hlavičkou IBU (International Biathlon Union) v klasickom zimnom a tiež v letnom biatlone. Pravidelne sú to tiež Majstrovstvá Slovenska v biatlone, IBU cup (Svetový pohár - B kategórie). Okrem toho je dejiskom ďalších súťaží v biatlone (Stredoeurópsky pohár, Preteky olympijských nádejí, Svetová zimná univerziáda) a mnohých podujatí v letnom biatlone. V areáli NBC sa konajú aj iné ako biatlonové akcie, ako je zraz motorkárov, tréningy a súťaže v bežeckom lyžovaní, orientačný beh, športové dni rezortov a firiem, resp. rôzne propagačné a prezentačné podujatia, teambuildingy (napr. História Areálu biatlonu Osrblie sa začala písať v roku 1981, kedy sa biatlon v jeho vtedajšej podobe presťahoval do Osrblia z „Nízkotatranského chráneného územia“ Táľov. Prvé preteky sa uskutočnili „na zelenej lúke“. Postupne sa areál začal budovať a meniť. Ako prvá bola vybudovaná strelnica, ktorá bola v ďalších rokoch niekoľkokrát prestavovaná. Najvýraznejšie úpravy areálu s najväčšími investíciami za veľmi výraznej podpory manažmentu Železiarní Podbrezová, boli zrealizované v rokoch 1995 a 1997 pred Majstrovstvami sveta v biatlone v roku 1997. V tom čase patril areál biatlonu v Osrblí k najlepším a najmodernejším svojho druhu na svete. Slovensko v ďalších rokoch napísalo podobne významnú kapitolu aj pri organizovaní Majstrovstiev sveta a Majstrovstiev Európy v letnom biatlone. Areál NBC Osrblie má rozlohu 5,2 ha. bežecké trate (4 km okruh), so zahrievacím kolom, testovacími traťami a potrebnými premosteniami a tunelmi. Trate vedú po lúkach a zvážnici v lesoch so smrekovým porastom. servisné kabíny - 14 starých servisných kabín so sociálnym zariadením a 20 novších servisných kabín vybudovaných v roku 2002, ktoré čiastočne spĺňajú technické požiadavky. Prvé preteky v biatlone sa v Osrblí uskutočnili v roku 1981 a už v roku 1984 po prvý raz Majstrovstvá ČSSR. V roku 1986 malo Osrblie svoju medzinárodnú premiéru. Ďalšie medzinárodné preteky v rámci bývalého socialistického tábora tu boli v rokoch 1987 a 1989. V roku 1991 mal v Osrblí premiéru Európsky pohár v biatlone, organizovaný Medzinárodnou biatlonovou úniou. Toto podujatie sa v Osrblí uskutočnilo aj v rokoch 1992, 1993 a 1995. V roku 1994 sa v Osrblí konali Majstrovstvá sveta v biatlone juniorov. Ako previerka pred „dospelými“ Majstrovstvami sveta v biatlone v roku 1997, sa v roku 1996 v Osrblí po prvý raz uskutočnilo podujatie Svetového pohára v biatlone. V decembri 2006 malo byť Osrblie usporiadateľom tohto vrcholného športového podujatia už po ôsmy raz, ale pre nedostatok snehu v Osrblí bol tento Svetový pohár preložený do slovinskej Pokljuky. Osrblie bolo tiež dejiskom biatlonových súťaží v rámci Svetovej Zimnej Univerziády v roku 1999 a 2015.
Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS