Beh do vrchu je disciplína, ktorá spája vytrvalosť, silu a odhodlanie. Jedným z významných miest, kde sa tento šport rozvíjal, je Vršatec na Slovensku. Tento článok sa zameriava na históriu Majstrovstiev sveta v behu do vrchu Vršatec.
História Horského krosu Pruské - Vršatec
Horský kros Pruské - Vršatec sa prvýkrát uskutočnil v roku 1984. Krátko po svojej premiére zaznamenal nevídaný rozmach. V roku 1988 hostil účastníkov Celoslovenského stretnutia rekreačných a kondičných bežcov. V rokoch 1990-1992 bol zaradený, ako jediné podujatie zo Slovenska, do Československého pohára behov do vrchu. V roku 1993 privítal účastníkov historicky prvých majstrovstiev SR v behu do vrchu. Stal sa základným a neodmysliteľným pilierom domácej pohárovej súťaže. Popri viacerých národných šampionátoch a kvalifikačných súbojoch o pocty obliecť reprezentačný dres, dostalo sa mu napokon v roku 2000 aj prvého významného ocenenia zo strany exekutívy WMRA a po prvý raz v histórii mohol privítať najlepších veteránskych vrchárov sveta. Aj keď stále ešte na neoficiálnom svetovom podujatí, iba predznamenávajúcom formát budúcich majstrovstiev sveta, tak ako ich poznáme dnes.
Variabilita trate
Počas celej svojej existencie prechádzal viacerými zmenami, pričom tie najpodstatnejšie sa viažu najmä k variabilite jeho trate. Po skončení 34. ročníka evidovala už svoju štvrtú základnú modifikáciu:
- Trať A - trať pôvodná klasická - terén - 8700 m / 494 m
- Trať B - trať MASTERS 2000 - asfalt - 7 400 m / 494 m (bežala sa iba raz - v roku 2000)
- Trať C - trať nová štandardná - terén - 9 120 m / 597 m (bežala sa 3x - 2004, 2005, 2006)
- Trať D - trať MASTERS 2017 - asfalt a terén - 9 600 m / 500 m (pobeží sa 2.9.2017)
Viac tratí, viac rekordérov. Na najkratšej a najrýchlejšej trati „B“ zvíťazil v roku 2000 v absolútnom poradí Čech Ján Bláha (29:28), pred Romanom Arbetom (29:48) a Stanislavom Florišom (30:01). Medzi ženami sa o medailové priečky podelili predstaviteľky troch rôznych vekových kategórii - Anna Baloghová (29:28), Anna Balošáková (35:43) a Blanka Paulů (36:12).
Na najdlhšej a najťažšej trati „C“ dominoval počas troch ročníkov iba jeden muž - Martin Urbanovský. Deväťnásobný účastník a osemnásobný víťaz podujatia, neskorší majster Európy v duatlone mužov do 23 rokov z gréckeho Serresu zabehol v roku 2005 na tejto trati nielen najlepší výkon histórie (39:40), ale kvalitnými časmi bez väčších problémov zvíťazil aj v rokoch 2004 (40:09) a 2006 (40:42). Medzi ženami najlepší čas na tejto trati zabehla Jana Vladárová (49:19), ktorá tu zvíťazila v roku 2005 pred absolútnou ženskou víťazkou z roku 2004, Vandou Mesiarikovou (50:24) a druhou dámou z absolútneho poradia žien, slovenskou reprezentantkou v bežeckom lyžovaní, Alenou Procházkovou (51:40). Poslednou víťazkou na tejto trati sa v roku 2006 jedenástym najrýchlejším časom histórie stala Lenka Plchová (56:19).
Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja
Dominantná klasika
Všetkých zostávajúcich dvadsaťdeväť ročníkov podujatia sa už bežalo na pôvodnej klasickej trati „A“. Nenapodobiteľným spôsobom sa do jej histórie zapísal Róbert Petro, ktorý trikrát prišiel (1993, 1994, 1995), trikrát zvíťazil a trikrát prepisoval históriu. Rekordnými časmi 34:29, 34:17, 34:10 sa tak definitívne usadil na prvých troch priečkach najlepších výkonov histórie a v rámci dlhodobých tabuliek za svoj chrbát odsunul aj také osobnosti slovenského športu, akými boli a stále ešte sú olympionik Marcel Matanin (34:42), finišman reprezentačnej štafety z olympijského Nagana Stanislav Ježík (34:58), skvelý lyžiarsky maratónec Ivan Bátory (35:73), atlét Miroslav Vanko (36:26), či najúspešnejší lyžiarsky klasik posledných desaťročí, Martin Bajčičák (36:38).
Podobným spôsobom ako Róbertovi Petrovi, podarilo sa na klasickej vršatskej trati presadiť aj Anne Baloghovej. Sedemnásobná účastníčka podujatia a jeho šesťnásobná víťazka dokázala v roku 1994 oprášiť šesť rokov starý rekord Márie Starovskej (42:22) o neuveriteľné tri minúty a pätnásť sekúnd (39:07) a ako jediná sa výkonnostne zaradila pod magickú hranicu štyridsiatich minút. TOP desiatku najlepších výkonov histórie s ňou zdieľajú ešte Jaroslava Bukvajová (40:32), Mária Starovská (42:22), Ľudmila Melicherová (42:56), Martina Merková (43:09), Soňa Vnenčáková (43:22), Alžbeta Havrančíková (44:09), Jana Martinská (44:13), Margareta Haider (44:41) a Alena Briedová (44:45).
Významné osobnosti
Medzi najúspešnejších účastníkov Vršatského krosu patria:
- Eva Budinská: S 11 víťazstvami, 2 druhými miestami a žiadnym tretím miestom je najúspešnejšou účastníčkou Vršatského krosu.
- Martin Urbanovský: Majster Európy v duatlone mužov do 23 rokov, 9-násobný účastník a 8-násobný víťaz Vršatského krosu (3x juniorský, 5x absolútny).
- Anna Baloghová: 22 účastí a 12 medailí z vrcholných podujatí WMRA, 2-násobná majsterka sveta na dlhej dištancii (Peaks Race/GBR 2008, Soll/AUT 2009), majsterka sveta na krátkej trati (Trophy Ovronnaz/SUI 2007), 2-násobná majsterka Európy (Korbielow/POL 2004, Upice/CZE 2006), 2-násobná víťazka svetového pohára (2006,2007), 7-násobná účastníčka Vršatského krosu, jeho 6-násobná víťazka (6-0-1) a traťová rekordérka.
- Stanislav Sviták: 21 pódiových umiestnení (6-6-9).
Anna Baloghová a jej úspechy
Anna Baloghová (ako vydatá tiež Pichrtová a Straková) je významnou postavou v behu do vrchu. Medzi jej úspechy patria:
- 22 účastí a 12 medailí z vrcholných podujatí WMRA
- 2-násobná majsterka sveta na dlhej dištancii (Peaks Race/GBR 2008, Soll/AUT 2009)
- Majsterka sveta na krátkej trati (Trophy Ovronnaz/SUI 2007)
- 2-násobná majsterka Európy (Korbielow/POL 2004, Upice/CZE 2006)
- 2-násobná víťazka svetového pohára (2006, 2007)
- 7-násobná účastníčka Vršatského krosu, jeho 6-násobná víťazka (6-0-1) a traťová rekordérka
Ďalšie významné osobnosti
- Miroslav Kováč (7-3-1)
- Stanislav Sviták (6-6-9)
- Miroslav Pršek (6-5-0)
- Anna Balošáková (6-0-1)
- Dušan Vrana (5-4-2)
- Anna Staroňová (5-3-1)
- Katarína Paulínyová (5-3-0)
- Pavel Rajec 15 (4-7-4)
Účasť pretekárov
Za tridsaťtri rokov trvania podujatia sa v jeho štartovných listinách zaregistrovalo celkom 3617 štartujúcich v desiatich vekových kategóriách, pričom najpočetnejšiu skupinu tvorí hlavná kategória mužov s 1173 účastníkmi. Účastnícky rekord drží 17. ročník z roku 2000. Zúčastnilo sa ho 477 pretekárov z 13 krajín. Najviac štartov pod Vršatcom zaznamenali Peter Greguška a Jozef Hlávka (obaja 32), Miroslav Sobek (29), Peter Klobučník, Ervín Páleník ml. a Pavol Rajec (všetci 25), Ľuboš Kováčik a Stanislav Sviták (obaja 23).
Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS
17. ročník veteránskych majstrovstiev sveta v behu do vrchu
V sobotu 2. septembra sa pod Vršatcom uskutočnil 17. ročník veteránskych majstrovstiev sveta v behu do vrchu.
Od 20. januára 2017, kedy bola oficiálne spustená prvá vlna účastníckej registrácie využilo interaktívnych služieb mobilnej aplikácie spracovateľskej firmy celkom 511 potenciálnych účastníkov podujatia z dvadsiatich dvoch krajín sveta - Belgicka, Česka, Francúzska, Ghany, Holandska, Chorvátska, Írska, Kolumbie, Maďarska, Nemecka, Nigérie, Nórska, Poľska, Rakúska, Slovenska, Slovinska, Srbska, Španielska, Talianska, Ukrajiny, USA a Veľkej Británie.
Program 17. majstrovstiev sveta:
- Štvrtok, 31. augusta: 15:00 - 20:00 Prezentácia bežcov a výdaj štartovných čísiel, ubytovanie.
- Piatok, 1. septembra: 09:00 - 20:00 Prezentácia bežcov a výdaj štartovných čísiel, ubytovanie, 16:30 Slávnostný sprievod účastníkov šampionátu od základnej školy, 17:00 Slávnostné otvorenie šampionátu v Pastoračnom centre v Pruskom, 17:30 Slávnostná svätá omša pre účastníkov šampionátu v rímsko-katolíckom farskom kostole sv. Petra a Pavla v Pruskom, vystúpenie Gospel Family.
- Sobota, 2. septembra: 08:00 - 10:30 Prezentácia bežcov a výdaj štartovných čísiel, ubytovanie, 09:30 Štart detského behu Malý Vršatec 2017, 11:00 Štart W/M 65, W/M 70, W/M 75, 11:30 Štart W/M 55, W/M 60, 12:00 Štart W/M 45, W/M 50, 12:30 Štart W/M 40, 13:00 Štart W/M 35, 13:30 Štart Open race - XXXIV. Horský kros Pruské - Vršatec, 16:00 Slávnostné vyhlásenie výsledkov v kategóriách Open race XXXIV. Horského krosu Pruské - Vršatec, 17:00 Slávnostné vyhlásenie výsledkov v kategóriách šampionátu WMRA/WMA MASTERS 2017.
Všetky úkony a aktivity spojené s prezentáciou pretekárov, ich ubytovaním, výdajom štartovných čísiel, vyhlásením výsledkov, vrátane fungovania kancelárie pretekov boli zabezpečované v Pastoračnom centre Jonatán, nachádzajúcom sa na nádvorí rímskokatolíckeho farského úradu v Pruskom, resp. v jeho najbližšom okolí. Preprava pretekárov, rodinných príslušníkov a radových návštevníkov medzi miestami štartu a cieľa bola v deň pretekov zabezpečená kyvadlovou autobusovou dopravou - podľa potreby a oboma smermi.
Smutná história loga podujatia
Smutná história sa viaže ku vzniku loga podujatia, ktoré sa v roku 2017 stalo oficiálnym logom 17. ročníka svetového vrchárskeho šampionátu MASTERS. Jeho autorom je skvelý dubnický výtvarník a športovec, Jozef Vasko, rodák z Dolnej Súče, ktorý ho navrhol na základe požiadavky dubnického Klubu rekreačného behania ešte v auguste 1985. Iba pol roka po jeho odovzdaní, 15. februára 1986 sa Jozef (1954) spoločne s bratom Michalom (1960) vybrali na horolezeckú túru do Vysokých Tatier. Cieľom ich cesty mal byť vrchol Vysokej (2 547 m n. m.), nebol im však súdený. Súrodenci za doteraz neobjasnených okolností vypadli zo steny a obaja tragicky zahynuli.
Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS
História behu do vrchu vo svete
Aj keď počiatky tejto najmladšej atletickej disciplíny nie sú úplne známe, je viac ako pravdepodobné, že vznikala predovšetkým v krajinách s členitým povrchom a rozsiahlymi pohoriami. Najstaršie historické záznamy o behu do vrchu pochádzajú zo Škótska z roku 1068. Podľa nich si mal tamojší kráľ vyberať svojho osobného posla tak, že uchádzačom vystrojil bežecké preteky na vrchol neďalekej hory. Podobné súťaže o niečo neskôr figurovali už ako pevná súčasť vtedajších národných škótskych hier - Scottish Highland Games.
Až o niekoľko dlhých stoviek rokov neskôr, v 19. storočí sa vyskytujú prvé písomné zmienky o horských behoch v Anglicku. Opisujú verejné preteky Grasmere Fell v roku 1850, ktoré merali dva a pol kilometra a pretekári na nich museli prekonávať prevýšenie viac ako tristo metrov, podobnú súťaž v Burnsall z roku 1868, či najdlhšie preteky tej doby na vrchol najvyššej hory Veľkej Británie, Ben Nevis (1 343 m n. m.), merajúce so spiatočnou trasou rovných 16 kilometrov, s prevýšením 1500 m. Všetky sa s väčšími či menšími zmenami zachovali dodnes.
V USA, vo vzdialenejšom regióne Aljašky, v meste Seward sa na základe neformálnej stávky, pri príležitosti miestnych júlových slávností bežali horské preteky po prvý raz v roku 1908. Od roku 1915, s dĺžkou trate 5 km a prevýšením tisíc metrov sa tu koná veľmi známe a prestížne vrchárske podujatie Mount Marathon race.
V Taliansku sa jeden z najslávnejších horských behov uskutočnil až na začiatku minulého storočia s názvom Ivrea - Mombarone a spojený bol s vrcholom hory Colma di Mombarone (2 371 m n. m.).
Vznik stavovských organizácií
V prvej polovici 20. storočia sa vo svete veľa pretekov v behoch do vrchu nekonalo, postupom času sa však do povedomia národných atletických zväzov čoraz častejšie dostávali aj horské behy, čo uvítali najmä majitelia vysokohorských hotelov a zimných lyžiarskych stredísk. Keďže sa ukázalo, že novovznikajúce športové odvetvie môže byť pre budúcnosť výhodným obchodným artiklom, k jeho najväčšiemu rozmachu dochádzalo najmä v hornatých oblastiach Veľkej Británie a v alpských krajinách, najmä v Taliansku.
Prvou medzinárodnou inštitúciou zastrešujúcou čoraz početnejšie spektrum novovznikajúcich podujatí pod jednu spoločnú strechu bol Medzinárodný pohár európskeho šampionátu v behu do vrchu (CIME), ktorý vznikol ešte v roku 1975. V tomto období sa datuje aj vznik jedného z najstarších a najznámejších vrchárskych podujatí tej doby, 31 kilometrov dlhého behu Sierre - Zinal, vedúceho východnými svahmi Val d’Anniviers vo švajčiarskych Alpách, ktorého zakladateľmi boli dvaja nezabudnuteľní priekopníci behov do vrchu na starom kontinente, Jean Claude Pont a Noel Tamini.
V roku 1984 nahradila inštitúciu CIME nová medzinárodná organizácia s názvom Medzinárodný výbor pre beh do vrchu (ICMR), ktorá o štrnásť rokov neskôr, v roku 1998 zmenila svoj názov na Svetovú asociáciu behov do vrchu (WMRA). Tá je najvyšším riadiacim orgánom dodnes a podobne ako ICMR, aj ona sa usilovala predovšetkým o dobré vzťahy s Medzinárodnou asociáciou atletických federácii (IAAF), čo deklarovala najmä dodržiavaním všetkých jej zásad, pravidiel a predpisov. Vrcholom jej snaženia bol záujem, aby beh do vrchu bol rovnoprávnou atletickou disciplínou, plne rešpektovanou samotnou IAAF. V tomto duchu sa v roku 1990 v talianskej Bardonecchii nieslo aj spoločné stretnutie dvoch silných mužov vtedajšej doby, výkonného prezidenta IAAF, Prima Nebiola a prezidenta Talianskej atletickej federácie (FIDAL), Gianniho Golu. Výsledkom bolo schválenie nového atletického pravidla, ktoré zaradilo beh do vrchu definitívne medzi atletické disciplíny v sekcii cezpoľných behov. K najdôležitejšiemu rozhodnutiu týkajúceho sa zaradenia behu do vrchu medzi atletické disciplíny došlo však až na kongrese IAAF, ktorý sa uskutočnil v roku 2003 v Paríži. Tu hlavní predstavitelia IAAF schválili zmenu širšej definície atletiky, ktorá je od tej doby charakterizovaná ako zväzok samotnej atletiky, pretekov na ceste, športovej chôdze, cezpoľných behov a behov do vrchu.
Začiatky súťaženia na vrcholnej úrovni
Prvou reprezentatívnou súťažou ICMR na vrcholnej úrovni, ktorá sa uskutočnila ako súťaž o Svetová trofej bola World Mountain Running Trophy. Tá sa po prvý raz uskutočnila v roku 1985 v talianskom meste San Viglio di Marebbe a zúčastnilo sa jej jedenásť krajín. Európskou obdobou tejto súťaže bola Európska trofej, ktorá pod názvom European Mountain Running Trophy mala premiéru v roku 1995 vo francúzskom Valleraugue.
Rokmi sa však menili nielen názvy inštitúcií, ale i názvy podujatí, a tak sa trofeje postupne menili na šampionáty. Ten prvý, európsky sa v roku 2002 predstavil v portugalskej Camare de Lobos, pod názvom European Mountain Running Championship, ten druhý, svetový, o sedem rokov neskôr v talianskom Madesimo - Campodolcine. Bolo to úspešné zavŕšenie dlhodobého procesu akceptácie behov do vrchu a ich definitívneho začlenenia pod správu najvyšších atletických inštitúcii - EA a IAAF.
Popri majstrovských šampionátoch, vzniklo na prelome tisícročí, už pod taktovkou WMRA aj niekoľko ďalších reprezentatívnych súťaží, ktoré predznamenali ďalšiu budúcnosť tohto nového atletického odvetvia. Od roku 1997 sa pod názvom Alpine Grand Prix začal formovať prvý dlhodobý súťažný seriál, ktorý sa po dvoch rokoch úspešného fungovania pretransformoval na WMRA Grand Prix, a od roku 2014, po vzore iných individuálnych športových odvetví sa behá ako WMRA World Cup. Pre rok 2017 ho tvorilo sedem podujatí vrátane svetového šampionátu.
Ďalšími podujatiami, tešiacimi sa mimoriadnej obľube sú WMRA International Youth Cup, Balkan Mountain Running Championships, či WMRA Long Distance Mountain Running Challenge. Okrem nich figurujú v súťažnom kalendári aj tri oficiálne podujatia typu Area Continental Mountain Running Championships, ktoré sú obdobou európskeho vrchárskeho šampionátu a uskutočňujú sa na územných celkoch Južnej Ameriky, Severnej a Strednej Ameriky a Afriky.
Veteránske kategórie
Svoje oficiálne vrcholné súťaže majú dnes už aj veteránske kategórie. V spolupráci s Európskou veteránskou atletickou asociáciou (EVAA) sa od roku 2006 každé dva roky uskutočňujú šampionáty v rámci Európy. No a čo sa sveta týka, po troch neoficiálnych formátoch svetového šampionátu - v rakúskom Kitzbühli 1998, českých Jánskych Lazňach 1999 a slovenskom Vršatci 2000 - predstavila sa v spolupráci so Svetovou veteránskou atletikou (WMA) konečne svetu aj premiéra oficiálnej edície svetového veteránskeho šampionátu WMRA/WMA Masters World Mountain Running Championships, konajúca sa v prvý rok nového milénia v poľskej Ustroni.
Profil Evy Budinskej
Eva Budínska, rodáčka z Poluvsia, je legendou slovenského behu do vrchu. Jej meno je synonymom pre vytrvalosť, odhodlanie a lásku k športu. Narodila sa 23. októbra 1934 a celý svoj život zasvätila športu. Až do svojich 75 rokov učila telesnú výchovu. Získala 8 titulov majsterky sveta v behu do vrchu a jej vitalita bola obdivuhodná. Denne behávala aj po osemdesiatke. Žiaľ, jej športové srdiečko dotĺklo vo veku 86 rokov.
Športový život
Eva Budínska športovala od svojich štyroch rokov, kedy vstúpila do klubu Sokol Skalica. Tam až do dorasteneckého veku cvičila a stále športovala. Na gymnáziu v rodnej Skalici mala šťastie na profesora Jozefa Pokorného, ktorý ich k športu viedol. Pod jeho vedením robili gymnastiku, venovali sa atletike, basketbalu, plávaniu, učil ich všestrannosti. Vo všetkých týchto športoch aktívne pretekala za školu.
Aktívny životný štýl
Aj v pokročilom veku zostala aktívna. Keď bola fit, tak sa išla prebehnúť každý deň. Dala si najmenej päť kilometrov, zvyčajne behávala desať. Všetko záležalo od toho, koľko mala času. Bývala na sídlisku Žarec pod lesíkom. Odtiaľ bežala smerom na Kýčeru, Husárik, to boli jej overené trate. Alebo aj od domova dôchodcov po poľnej cestičke smerom do Krásna nad Kysucou, kde sa aj pravidelne konajú preteky pod názvom Čadčianska desiatka.
Účasť na súťažiach
Eva Budínska sa zúčastňovala ešte aj nejakých súťaží. Chodila všade tam, kde sa dalo. Každé preteky boli istá forma spoločenskej udalosti, ktorá ju nabíjala energiou. Pravidelne sa zúčastňovala pretekov na dráhe. Kedysi sa týmto behom venovala aktívnejšie, a tak sa k nim teraz vrátila späť. Stále chodila na jej obľúbené behy do vrchu, kde sa zúčastňovala jednotlivých kôl slovenskej ligy. V roku 2017 skončila v kategórii žien nad 60 rokov na treťom mieste.
Majstrovstvá sveta v behu do vrchu
Majstrovstiev sveta v behu do vrchu, na ktorých získala osem zlatých kovov, si už zabehnúť nemohla, pretože mala viac než 80 rokov. Vedenie, ktoré organizuje tieto šampionáty, vydalo pravidlo, podľa ktorého na MS v behu do vrchu nemôžu štartovať ľudia nad 80 rokov. Dôvod je, že sa boja úmrtí a nechcú mať problémy. Naposledy si svoju obľúbenú disciplínu v rámci MS užila v Pruskom na Vršatci, kde urobili špeciálne pre ňu aj kategóriu bez obmedzenia veku, aby mohla ukončiť kariéru na tej najvyššej úrovni. Skončila na peknom treťom mieste.
Recept na skvelú formu
Čo sa týka behu, ten už nemal takú kvalitu ako v čase, keď vyhrávala preteky. Vytrvalosť bola stále na úrovni, ale rýchlosť išla dole vodou. Bežala tak, ako jej telo dovolilo. Za tie roky sa ho naučila počúvať. Nevenovala sa len behu, ale aj posilňovala. Robila cviky, ktoré sú potrebné v behu do vrchu. Na svojich osvedčených trasách mala vytypované miesta, kde robila rôzne výstupy, výskoky a podobne.
Výživa
Na jedných MS v behu do vrchu v Chorvátsku dostala kŕče. Do cieľa dobehla, ale odvtedy užívala tabletky proti kŕčom. A okrem toho si na energiu dávala hroznový cukor. Kedysi si keď tak dala občas iontový nápoj, ale potom sa dočítala, že najlepšia je čistá voda. Odvtedy pila len čistú vodu.
Najcennejšie úspechy
Najviac sa v myšlienkach vracala k bronzovej priečke na svetovom šampionáte v rakúskom Innsbrucku. Boli to ešte len jej druhé veteránske majstrovstvá sveta, bola pomerne „neskúsená“. Navyše sa tam zišla silná konkurencia. Keď vbiehala do záverečnej čase trate, komentátor kričal po nemecky, že aj táto pretekárka bude stáť na stupni víťaziek. Napriek tomu, že získala osem titulov, toto si cenila najviac. Tento šampionát jej dal sebadôveru, nabil ju energiou do budúcnosti a dal jej chuť trénovať a zlepšovať sa. Aj vďaka nemu bola úspešná v ďalších rokoch.
Ak by si mala vybrať jeden z titulov, tak ten posledný z rakúskeho Stubaia. Bežalo sa vo vysokej nadmorskej výške, podmienky tak boli náročné. Boli to jej posledné majstrovstvá, chcela ich zakončiť zlatom. Pred druhou pretekárka z Nemecka mala náskok vyše osem minút, pred treťou Taliankou až dvadsať.
Ďalšie športové úspechy
Medzi jej najväčšie úspechy patrí dvojnásobný triumf v Behu na Devín. V Hannoveri skončila v behu cez prekážky smolne na štvrtom mieste a dvanásta vo viacboji. Najväčší úspech na dráhe dosiahla v Helsinkách, kde získala bronzovú medailu v behu cez prekážky a v behu na 400 metrov obsadila štvrtú priečku. V Štrasburgu ešte bola šiesta v behu cez prekážky a piata v behu na 1500 metrov. V Karlových Varoch skončila v behu na 10 kilometrov druhá. Spomenúť ešte môže víťazstvo na Bielej stope.
Trénerské a učiteľské úspechy
Spolu s manželom sa ako učitelia celé roky venovali mládeži. V rámci stredoškolských hier dorastu dosahovali so svojimi zverencami či žiakmi vynikajúce výsledky v rámci Československa. Vždy boli vo finálových pretekoch, raz skončili celkovo na treťom mieste v Prahe.
Športové plány
Chcela štartovať na 10-kilometrovej v Starej Bystrici, ale po zdravotných problémoch nemala nabehané. Chystala sa na beh do vrchu na Čertovicu a potom na behy v rámci bežeckej ligy, len už nie na tie najnáročnejšie.
Športové začiatky
Na gymnáziu v Skalici mali výborného profesora Jozefa Pokorného, ktorý bol majstrom Slovenska v behu na 110 m prekážok. Úžasne ich motivoval, naučil ich všestrannosti. Behali, skákali, robili atletiku, plávali. Vybavil sústredenie v Piešťanoch a tam ich naučil všetky plavecké štýly - znak, prsia, kraul, motýlik sa vtedy ešte neplával. Proste, boli vtedy naozaj všestranní. Na Kysuciach sa podobne venuje dnes športu najmä Vladislav Vrana zo Skalitého, ktorý vedie ako tréner biatlonový klub. Robí to s mládežou na výbornej úrovni, učí ich všestrannosti, veľmi mu v tom držal palce aj naďalej. Veď to potrebuje každý športovec, aby sa správne vyvinul po každej stránke.
#