Ultratrailové behanie si získava čoraz väčšiu popularitu a majstrovstvá sveta v tomto odvetví predstavujú vrchol pre mnohých bežcov. Článok prináša komplexný pohľad na ultratrailové behanie, od prestížnych pretekov ako UTMB, cez úspechy slovenských reprezentantov, až po tréningové metódy a výzvy spojené s týmto náročným športom.
Ultra Trail Mont Blanc (UTMB): Ikonické preteky bez majstrovského titulu
UTMB je pojem, ktorý rezonuje v komunite ultratrailových bežcov po celom svete. Svetová elita z Európy, Ameriky i Ázie smeruje svoju pozornosť k týmto pretekom, ktoré si svoj status vrcholných pretekov držia aj napriek tomu, že nejde o žiadne oficiálne majstrovstvá. Štartovná listina je každoročne nabitá hviezdami, čo im závidia aj certifikované majstrovské preteky. Mnohí pretekári sa dokonca presťahujú na niekoľko mesiacov priamo do Francúzska, aby mohli denne trénovať na trase týchto ikonických pretekov.
Aj keď UTMB nie je oficiálny šampionát, pre mnohých bežcov predstavuje absolútny vrchol sezóny.
Peter Fraňo: Slovenská hviezda ultratrailu
Meno Petra Fraňa netreba v slovenskom ultratrailovom behaní veľmi predstavovať. Tento skromný Brezňan sa vypracoval medzi svetovú elitu a na konte má niekoľko hodnotných výsledkov zo svetových podujatí. Jeho príbeh je inšpiráciou pre mnohých. Keď ho prestal baviť futbal, začal chodiť na kopec za domom. Namiesto sezónneho skipassu si kúpil skialpový výstroj a halovky z futbalu mu poslúžili na prvé behy.
Bronz z MS v Innsbrucku 2023
Slovenský ultravytrvalec Peter Fraňo si na druhých spoločných MS v horskom behu v rakúskom Innsbrucku vybojoval bronzovú medailu v pretekoch v dlhom triale (86,9 km). Dvadsaťsedemročný bežec AK Mostáreň Brezno zvládol náročnú trať s nastúpanými 6500 výškovými metrami za 10:02:10 h. Zlato získal Francúz Roubiol (9:52:59), striebro Reiterer z Talianska (10:00:46). Druhý Slovák v štartovom poli Marián Priadka (AŠK Slávia Trnava) dobehol 35. za 11:13:46 h.
Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja
Pre lepšiu predstavu toho, čo Peter zvládol: je to ako keby dvakrát vybehol na Gerlachovský štít od hladiny mora a ešte raz takmer do jeho polovice!
Fraňo na medzičasoch - Starkenburger Hütte (23,2 km) - 8., Halsl (35 km) - 8., Hoadl (41,9 km) - 6., Salfeins (49,0 km) - 3. Od tej chvíle bežal na tretej priečke až do cieľa.
„Na medailu som určite nemyslel, ale cítil som sa veľmi dobre, takže som tušil, že by z toho mohol byť dobrý výsledok. V ultratrailoch však človek nikdy nevie… Na takej dlhej trati sa môže stať čokoľvek. Do hry vstupuje veľmi veľa faktorov,“ vravel po pretekoch spokojný Peter Fraňo. „Tréningy pred MS som absolvoval presne podľa svojich plánov. Konečný výsledok však závisí aj od konkurencie či terénu, takže pred pretekmi by som bral aj desiate miesto. Chcel som obhájiť ôsme miesto z minulého roku. Vedel som, že konkurencia bude väčšia, ale na druhej strane som sa na šampionát viac pripravoval a terén aj podmienky v Rakúsku mi v porovnaní s Thajskom sedeli. Preto som si vravel, že ak by sa mi podarilo zopakovať ôsme miesto, bral by som to ako úspech. Medaila je bonus!“
Piate miesto na MS v Canfrancu 2025
PETER FRAŇO na svojom treťom svetovom šampionáte dobehol v dlhom traili (81,2 km, prevýšenie 5413 m) na skvelom piatom mieste a v silnej konkurencii potvrdil príslušnosť k absolútnej svetovej elite tohto rozvíjajúceho sa odvetvia. Navyše mal prvý raz na štarte dvoch krajanov a spoločne obsadili ôsmu priečku. Už deň po návrate domov spriadal 29-ročný Brezňan plány, kedy začne opäť trénovať.
„Podľa mňa to bola najkvalitnejšia štartová listina v histórii ultrapretekov. Nechýbali v nej obaja majstri sveta - Francúz Roubiol z Innsbrucku a Američan Peterman z thajského Čiang Mai, bežalo viacero medailistov aj v krátkom traili, víťazi a rekordéri z prestížnych pretekov v Chamonix.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS
Na trati strávil 9:01:37 h, teda o hodinu menej ako v Innsbrucku. „Myslím si, že táto dĺžka bola tak akurát. Viac času by som na nej veru nechcel byť. Ak by sa bežalo dlhšie, možno by som dokázal predstihnúť štvrtého Taliana Minoggia predo mnou, ale nikde nie je napísané, že by nemohol prísť niekto zozadu a predbehnúť mňa.
Tento rok Slovensko prvý raz na MS postavilo aj družstvo mužov, s ktorým obsadili výborné ôsme miesto. „Bol som veľmi rád, že sme sa konečne zišli traja a mohli sme postaviť družstvo na majstrovstvách sveta. Trailové behy na Slovensku nie sú iba o mne, máme veľa kvalitných bežcov. Chalani odovzdali maximum, čo bolo v ich silách. Myslím si, že to bola pre nich veľká škola. Po pretekoch vyzerali motivovane a verím, že ich to takpovediac nakoplo do ďalšej prípravy. Užíval som si atmosféru tímovej súťaže. Aj počas pretekov som mal v hlave, že nebežím len za seba, že v prípade nejakej krízy stále je o čo bojovať aj v poradí družstiev.
Cesta k úspechu: Tréning a príprava Petra Fraňa
Peter Fraňo je bývalý futbalista, na UMB vyštudoval telesnú výchovu a trénerstvo, behu sa venuje deviaty rok. Na MS v traile štartoval tretí raz, v roku 2019 v portugalskom Miranda de Corvo dobehol na 79. a vlani v thajskom Čiang Mai na 8. mieste. V roku 2021 prekvapujúco vyhral majstrovstvá SR v krose vytrvalcov v Čunove.
Na otázku, ako často trénuje, odpovedá: „To závisí od ročného obdobia. Keď som v príprave, každý deň a aj dvojfázovo. Teraz na jeseň tak 4 - 5x do týždňa, v zime približne dvakrát do týždňa.“
Pojem profesionálny športovec nemá veľmi rád, lebo nevie, čo to znamená. „Nemám trénera ani agenta či manažéra, nemám fyzioterapeuta, všetko si riešim sám. Neviem teda, či som profesionálny športovec. Šport je jedna z mojich profesií, no hocikto môže dať v práci výpoveď a venovať sa len športu. Občas sú sústredenia kvôli sponzorom, ale to nepovažujem za povinnosť. Je to skôr radosť, že tam môžem ísť a trénovať na iných miestach.“
Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS
99 % všetkého si plánuje sám. Počas štúdia sa radil na fakulte s rôznymi odborníkmi a posledný rok začal viac riešiť svoj krvný obraz a výživu. V tom je zatiaľ len v začiatkoch.
Odbehnúť ultra vzdialenosť podľa neho dokáže každý, nie je to nič špeciálne. Ale je dôležité, aby človek bol vytrvalý. Nielen byť vytrvalostný typ, ale robiť to, čo začal dostatočne dlho a cieľavedomo.
Trénuje aj rýchlosť aj vytrvalosť. Jasné, bez rýchlosti to nejde. Všetci a všetko sa zrýchľuje. Každý je iný a možno niekto dokáže vyhrať MS aj bez rýchlostných tréningov.
Ak si má vybrať jednu metriku, tak čas. Aj to veľmi závisí od obdobia. Vzdialenosť ani výškové metre nenaháňa. Nepozerá sa na to, koľko nabehal a je mu jedno, že to nevyzerá pekne na Strave v grafe. Tréningy by mali splniť svoj účel, to je dôležité.
Keďže vie, na čo sa pripravuje, vie, čo má trénovať. Napíše si, aké tréningy chce absolvovať v nasledujúcich 2 až 4 týždňoch, aby to malo nejakú postupnosť. Nerieši, aké čísla vyjdú na záver a koľko odbehne kilometrov.
Ultra vzdialenosti sú pre neho prioritnejšie, ale je fakt, že ho to spomaľuje. Po ultra behoch už človek nie je schopný ani absolvovať rýchlostné tréningy v takej kvalite ako predtým. No má to naopak, nebehá ultra, aby podával výkony na skyrunoch, ale behá skyrunning, aby mal aspoň nejakú rýchlosť.
Bežecká sezóna mu začína, keď sa roztopí sneh, takže apríl - máj. Končí podľa toho, ako je unavený.
V plánovaní sezóny má voľnosť a viac-menej si plánuje podľa seba. Všetci ale vieme, že veľké preteky ako UTMB a podobne sú dôležité pre športovca aj pre sponzorov.
Zbilancovanie sezóny 2024
Hlavnými cieľmi pre neho boli majstrovstvá Európy a CCC, tie sa podarili. Ale s ostatnými výsledkami nebol úplne spokojný a očakávania boli väčšie. Na oko to možno vyzerá ako dobrá sezóna, ale je perfekcionista. Chcel by to mať stále lepšie. Pocitovo to bola skôr zmiešaná sezóna. Oveľa viackrát prehral ako vyhral. Občas sa mu podarí nejaký dobrý výsledok, ale aj to je druhý, teda prvý, čo prehral.
Krízy sú na ultra vždy, ale behalo sa mu super, bol dobre pripravený. Už pár týždňov pred CCC sa cítil v životnej forme. Bol to jeden z tých dobrých dní. Stres pred pretekmi nemáva, nikdy nebol v pozícii favorita alebo niekoho, kto musí niečo dokázať. Ak niečo rieši, tak stravu. Už niekoľko rokov raňajkuje tú istú kašu, lebo mu to funguje. Preteky štartujú v rôznych častiach dňa, skoro ráno, poobede, večer, tak nech to je jednoduché na prípravu a môžem to zjesť v aute, hoteli.
Čas nerieši, skôr sa snaží na občerstvovačkách nepanikáriť, aby na nič nezabudol. Neponáhľa sa, má všetko vopred naplánované a vyrátané, koľko a kedy dopĺňať. Kvôli teplu prispôsobil pitný režim aj intenzitu. Cez obed úmyselne spomalil, aby sa toľko nepotil, aby aj v tom teple dokázal prijímať kalórie, ktoré si naplánoval. A aby vládal aj v závere.
Čo sa týka stravy v bežné dni, tento rok začal viac riešiť výživu, tak si začal počítať príjem kalórií… vydržalo mu to dva dni. V podstate je všetko, na čo má chuť a hlavne v príprave sa nijako neobmedzuje. Tam je za neho najdôležitejšie pokryť kalorický deficit spôsobený tréningami.
Veľa prechádza do chôdze, celé to nebeží nikto. Od určitého stúpania je chôdza efektívnejšia ako beh. Paličky mal aj na MS minulý rok polovicu trasy, potom ich zahodil. Trend je ale taký, že všetci ich používajú. Veľa s nimi tento rok trénoval, aby sa s nimi skamarátil. CCC bežal predtým dvakrát bez paličiek a bol asi jediný v top 20, kto ich nemal. Nevie, či ovplyvnili tohtoročný výsledok, ale bežalo sa mu s nimi dobre.
Jeho taktika na pretekoch je neprepáliť prvú časť a rozbaliť to v druhej polovici. Čo mu vychádza, v závere obieha a nie je obiehaný. Umiestnenie vôbec nerieši, nevie ovplyvniť, kto na preteky príde. Robí si predikciu, za koľko by to chcel odbehnúť, ale hlavne v ultra sa toho skalopevne nedrží. To by zle dopadlo, keby už po hodine videl, že je pomalší, než chcel byť. Pomalšie začína preto, lebo rýchlejšie mu to nejde. Na štarte sú niektorí ľudia premotivovaní. Potrebujú pozornosť alebo si filtrujú stres, a dokazujú si v prvej hodine, akí sú dobrí a ako im to ide. On ten stres nemá a vie si ísť svoje od začiatku. Je zástancom toho, že čo najkonštantnejší výkon je najlepší výkon.
Väčšina pretekov mu nevyjde podľa predstáv. Boli aj také, čo nedokončil, v podstate asi každý rok. Veľakrát to boli faktory, že spravil nejaké chyby. V začiatkoch napríklad nové tenisky, ktoré neboli vytlačené. Alebo sa chodievalo na turistiku či vynášky pred pretekmi a bol unavený už na štarte. No myslí si, že sa nikdy nestalo, že by nedokončil kvôli zraneniu.
Posledné dva roky sa snaží pravidelnejšie chodiť do wellness a občas k fyzioterapeutovi, ale v tejto oblasti má určite ešte priestor na zlepšovanie.
Po jeho druhom mieste na CCC musel odmietnuť asi o 2 rozhovory viac, to je celé. Ostatné veci sa zatiaľ nezmenili, možno to chce viac času. Vyvíja sa to a o rok bude vedieť zbilancovať, či sa niečo zmenilo.
Chamonix mu prirástlo k srdcu, asi aj preto, že sa mu tam vždy ako-tak darilo. Ale aj preto, že to je pekné miesto. Tento rok bol prvýkrát v Dolomitoch, a tam sa mu fakt páčilo, tam sa chce vrátiť. Nedávno sa vrátil z Ázie, ale tam by už asi behať nešiel. Kvôli podmienkam. Je to tam diametrálne odlišné. Človek sa adaptuje na časový posun a teplo, ale asi sa na to nikdy neaklimatizujeme. Hlavne, keď žiješ celý život v Európe a funguješ v horách ako Tatry, Alpy.
Na tých veľkých pretekoch svetových rozmerov sa dajú aj nadväzovať priateľstvá. Na štarte a v cieli sa kamarátstva ani nenadviažu. Skôr niekde pomedzi preteky, napr. na sústredení, kde spolu trávime viac času.
Jedna z cien na CCC pre neho bola pozvánka na stomíľovku Western States 2025. Akceptoval a skúsi.
Western States je taká skôr najväčšia výzva, lebo nikdy nebežal 100 míľ. Takže toto a majstrovstvá sveta budú jeho ciele v 2025. Na CCC sa budúci rok nechystá. Nemá motiváciu a každý by očakával, že už musí vyhrať. Tak to jeden rok nechá plávať. Na Lavaredo nejde, lebo termín sa kryje s Western States.
Na záver by chcel poprosiť o jednu radu pre čitateľov. Nech sa spýtajú na radu toho, kto o tom niečo vie, komu veria. V tejto komunite sa často tvárime, že všetko vieme. Ale nie je hanba povedať, keď niečo neviem. Je to ako s autom alebo mobilom, keď sa pokazia, idem do servisu. Nikto si ich nebude opravovať sám, ale s vlastným telom to skúšame.
Slovenská reprezentácia na MS v horských behoch v Innsbrucku - Stubai 2023
Na druhých spoločných majstrovstvách sveta v behu do vrchu a traile v Innsbrucku - Stubai sa predstavilo 11 slovenských reprezentantov.
Najskúsenejšia v tíme bola Silvia Schwaiger, ktorá bude súťažiť v takmer “domácom” prostredí. Vytrvalkyňa a „vrchárka“ Jogging klubu Dubnica nad Váhom už bola 6. (2016) aj 8. (2018) na MS, na ME jej patrilo 5. miesto v roku 2016 a 9.
„S prípravou som celkom spokojná. Na trati innsbruckého šampionátu, na ktorej sa pôjdu klasické preteky so stúpaním aj klesaním (Mountain Classic), trénuje od mája v priemere dvakrát týždenne („Poznám na nej už takmer každý kameň“). „Obe trate sú technicky veľmi náročné, ale myslím si, že mi ´sedia´. Budem sa snažiť využiť výhodu domáceho prostredia,“ podotkla s úsmevom Silvia Schwaiger.
Katarína Pejpková (pred vydajom Berešová) z TJ Obal servis Košice sa medzi „vrchárky“ vracia po dlhej dobe. Vlani sa v behu do vrchu stala majsterkou Slovenska a tento týždeň si otestuje svoje kvality medzi svetovou elitou.
„Po štarte v Riu a operácii achilovky som veľmi neverila, že vôbec budem ešte behať, no a teraz idem na MS - ako vydatá mamička dvoch malých detí. Veľmi si to vážim, a preto chcem predviesť čo najlepší výkon. Na svetový šampionát v behu do vrchu sa pripravovala v mestečku Náměšť nad Oslavou na českej Vysočine, kde žije.
V nominácii na MS sú i ďalší kvalitní slovenskí bežci: bývalá reprezentantka SR na 3000 m prekážok Katarína Lovrantová (na ČSOB polmaratóne 2023 bola 3. za 1:21:35), Ivana Líšková je minuloročná majsterka SR v maratóne (2:54:20), Veronika Páleníková (pod dievčenským menom Zrastáková 23.
„Pri návrhu nominácie som bral do úvahy preukázateľnú kvalitnú výkonnosť v kombinácii s viacerými podmienkami - bodmi v renkingu ITRA, výkonnosť v behoch od 10 km po maratón, prípadne v krose či v behu do vrchu, členstvo v SAZ pred nominačnými pretekmi ALS Kozí kameň v závere marca.
Výsledky MS v horských behoch 2023
- MUŽI - DLHÝ TRAIL (78 km): 1. Peterman (USA) 7:15:53, 2. Martin (Fr.) 7:28:44, 3. Reiterer (Tal.) 7:36:50, 8. Peter Fraňo 7:53:06
- ŽENY - BEH DO VRCHU/iba stúpanie (8,5 km): 1. McLaughlinová (USA) 55:15, 2. Mayrová (Rak.) 55:41, 3. Mathysová (Švajč.) 56:00,… 17. Katarína Lovrantová 1:02:53.
- BEH DO VRCHU/stúpanie aj klesanie (10,7 km): 1. Cheptegeiová 46:25, 2. Chelangatová (obe Uganda) 46:52, 3. McLaughlinová (USA) 48:31.
Ako vyťažiť z umelej inteligencie čo najviac
Umelá inteligencia (AI) sa stáva čoraz bežnejšou súčasťou našich životov. AI je užitočná pri získavaní širšieho prehľadu, ale Google je stále lepší na overovanie faktov.
Ako efektívne využívať AI: Rady od odborníka
Slavomír Pšenák, technologický riaditeľ z O2, AI denne využíva a poradí, ako z nej vyťažiť čo najviac.
- Denné využitie AI: Pšenák používa interný četbot, Perplexity a NotebookLM od Googlu na vyhľadávanie informácií, tvorbu sumárov a analýzu dát.
- Promptovanie: Dôležité je spresniť, čo chceme, aký výsledok očakávame, a ideálne pridať aj príklady. Prompt môžeme začať vetou: „Odpoveď si predstavujem takto…“ a četbot už bude pokračovať v podobnom štýle.
- Prekonanie obáv: Odporúča sa nainštalovať AI asistenta a začať ho používať na riešenie každodenných úloh. Takto získa človek väčšiu istotu a pochopí, že AI je len nástroj, nie nejaká tajomná sila.
Výzvy a potenciál AI
Jednou z hlavných výziev je spotreba energie. Dátové centrá, kde modely umelej inteligencie fungujú, už dnes spotrebujú asi dve percentá svetovej elektriny.
AI má najväčší potenciál pozitívne ovplyvniť náš život v starostlivosti o ľudí, najmä v zdravotníctve a vo vzdelávaní. Predstavte si, že si chcete osvojiť novú tému a máte pri sebe AI asistenta, ktorý má nekonečnú trpezlivosť, odpovedá na vaše otázky a nehodnotí. Máte tak možnosť učiť sa bez stresu a vo vlastnom rytme.
Barkley Marathons: Extrémny test vytrvalosti
Barkley Marathons sú jedny z najťažších pretekov na svete. There is no finish. Pointou tohto podujatia je, že vytrvalci absolvujú trať dlhú presne 6706 metrov a majú na to rovnú hodinu. Keď ju zvládnu napríklad za 45 minút, zvyšných 15 minút majú na odpočinok či doplnenie energie vo svojom zázemí. A vždy každú celú hodinu sa postavia znova na štart a absolvujú rovnako dlhú trasu. Kto nestihne prísť na štart alebo dobehnúť v 60-minútovom limite, končí. Patrik Hrotek na ňom zvládol 80 okruhov, čiže odbehol presne 536,448 kilometra. Trvalo mu to 64 hodín, 39 minút a 14 sekúnd, pričom o 20 okruhov zlepšil slovenský rekord.
tags: #majstrovstva #sveta #ultratrail