História školstva v Podzoborí, vrátane Jelenca, nebola doposiaľ komplexne spracovaná. Výnimkou je azda len škola v Nitrianskych Hrčiarovciach. Informácie o založení školy v Jelenci sa nezachovali. V minulosti boli dedinské školy bežné najmä v obciach s farami, čo naznačuje, že otvorenie školy v Jelenci mohlo nastať neskôr. Trnavský koncil v roku 1560 nariadil zriaďovanie škôl pri farách, no školy tohto typu existovali aj predtým. Otázkou zostáva, či najstarší jelenecký kostol, ktorý sa dostal do rúk protestantov, predtým nemal katolícku faru alebo školu. Na túto otázku zatiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď, ale je možné, že škola v tejto centrálnej obci existovala. Zaujímavosťou je záznam v matrike Viedenskej univerzity, podľa ktorého v roku 1453 istý Matej z Jelenca pokračoval v štúdiu na tejto univerzite. Bolo by zaujímavé zistiť, kde získal svoje základné vzdelanie.
Štátna kontrola a reforma školstva v 18. a 19. storočí
Od polovice 18. storočia štát postupne preberal kontrolu nad školami, čím zmenšoval vplyv cirkvi. V rokoch 1777 a 1806 boli vydané I. a II. Ratio Educationis, ktoré predstavovali výchovno-vzdelávací systém zameraný na reformu školstva. V minulosti učitelia, známi ako "ludimagistri" alebo kantori, dostávali mzdu čiastočne v peniazoch a čiastočne v naturáliách (pšenica, drevo, uhlie a pod.). Deti nosili do školy kurivo. Školopovinnosť bola legálne zavedená v roku 1868.
Učitelia a žiaci v Jelenci v 19. storočí
Školská kronika z 19. storočia v Jelenci sa nezachovala a ani zápisnice o návštevnosti cirkvi nie sú dostupné, takže mená učiteľov boli dlho neznáme. Počet detí v školskom veku sa zachoval v zozname ostrihomského arcibiskupstva.
Počet študentov v jednotlivých rokoch:
- 1842: 63
- 1843: 63
- 1845: 52
- 1848: 54
- 1849: 48
- 1851: 46
- 1854: 57
- 1860: 112
- 1862: 62
- 1864: 77
- 1865: 107
Ročný priemer bol 67 študentov.
Zo zoznamu ostrihomského arcibiskupstva vyplýva, že v rokoch 1860 až 1885 pôsobil v jeleneckej škole ako kantora-učiteľ Imrich Ruzsicska. Príležitostne boli zamestnávané aj pomocné učiteľské sily, napríklad v roku 1865 Michal Jankovich, v roku 1869 Pavol Dévay a v roku 1879 Alojz Csiffáry. Od roku 1885 Imrich Ruzsicska pôsobil ako učiteľ v Ladiciach (keďže v Jelenci bola zriadená štátna škola), v tom istom roku s pomocným učiteľom Ernestom Neubellerom a v roku 1890 s pomocným učiteľom Františkom Steczikom. Hoci aj v roku 1894 bol evidovaným učiteľom v Ladiciach, zápisy v kronike tomu protirečia.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať futbalové prenosy U20?
Konflikty a zmeny vo vedení školy
V roku 1885 bol Imrich Ruzsicska notárom obce a údajne sa snažil o rozvoj školy. Avšak obyvateľstvo s ním nebolo spokojné. Zdroje uvádzajú, že "Obyvatelstvo … vzbúrené s kosami sa vrhlo na spomínaného učitelá, ktorý sa skryl spred hnevu rozzúreného ľudu." Dôvod nespokojnosti nie je známy, ale obyvatelia chceli "učiteľa, ktorý sa nám nepáči, vyženieme." Následne mala škola dvoch učiteľov, ale obec ich nedokázala platiť, a tak požiadala o pomoc arcibiskupa Šimora, aby školu prevzala rímsko-katolícka cirkev. Cirkev však odmietla prispievať na výdavky školy. Následne škola hľadala pomoc u štátu, ktorý v roku 1885 prevzal školu do opatery.
O založení štátnej školy sa nezachoval žiadny dokument, ale riaditeľom sa 1. Pečiatka predsedníctva správy štátnej školy z roku 1907 stal Imrich Ruzsicska a za učiteľa vymenovali Jána Suszlika, ktorý však miesto neprijal. Jeho funkciu prevzal Ondrej Kovács. Po smrti Imricha Ruzsicsku sa riaditeľom stal Imrich Vanyó. Vznikli nedorozumenia medzi učiteľmi a školskou správou, čo viedlo k premiestneniu učiteľov. V roku 1888 prišli na ich miesta Vendelín Ertl a jeho manželka Etela Ertlová-Borsosová. Škola a učiteľsko-riaditeľský byt sa nachádzali v obci v jednej rozpadávajúcej sa a nezdravej budove. Ani ich pôsobenie však netrvalo dlho, keďže v dôsledku rozporu s obyvateľstvom požiadali o premiestnenie. Ich nasledoval riaditeľ-učiteľ Baltazár Bereczky s manželkou učiteľkou Eleonórou Bereczkyovou Horváthovou. Medzitým sa vytvorilo aj tretie učiteľské miesto, ktoré obsadil Jozef Brauner vykonávajúci i kantorské úlohy. Neskôr aj on bol premiestnený a jeho funkciu prevzal Károlyi.
Disciplinárne konanie a ďalšie zmeny
V roku 1891 sa skončilo poverenie predošlej školskej správy, a tak nitriansky školský inšpektorát požiadal hlavného župana o vyhlásenie novej školskej rady. V roku 1892 sa stala zaujímavá príhoda, ktorú začali vyšetrovat' až 17. januára 1893. Keďže záležitost' sa dost' pretiahla, záverečnú zápisnicu o spore napísala 8. mája 1894 disciplinárna komisia administratívneho správneho výboru Nitrianskej župy. Obžalovanými boli Vendelín Ertl, učiteľ jeleneckej štátnej školy, Štefan Hevessy jelenecký notár a richtár Ladislav Andrásko. Učiteľ bol pokutovaný sumou 25 Ft za spáchanie disciplinárneho priestupku, notár bol pokarhaný „za nedbanlivé plnenie svojich povinností" a richtár dostal iba mierny trest. Zo zápisnice vyplýva, že na základe výpovedi svedkov na disciplinárnom konaní ako aj na základe vlastného priznania Vendelína Ertla bolo dokázané, že 15. júna 1892 v poobedňajších hodinách trstenicou až natoľko ublížil 9-ročnej Márii Puchovskej, 12-ročnej Heleny Fazekasovej a 12-ročnej Márii Molnárovej za nedodanie ručnej práce včas predošlý deň, že menovaní žiaci v zmysle lekárskeho nálezu boli odkázaní na domácu liečbu na 3-7 dní. Zo zápisnice ďalej vysvitne aj to, že svoju záhradu dal obrábat' študentmi, peniaze odložené na plat školníka zobral, a prácu nechal vykonávat' študentmi (často v nevykúrenej miestnosti) a nevyúčtoval ani zo sumou získanou zo škôlky stromov. Príjmy školy sa znižovali, výdavky sa zvyšovali, kvôli čomu za nedbalost' vinili aj notára i sudcu.
V roku 1897 školský učiteľ Jozef Brauner požiadal o včelárske prostriedky a jelenecká škola ich aj dostala. 18. februára 1907 Karol Vincze dekan, farár z Veľkých Chyndíc v majestátnom liste poďakoval hlavnému županovi nitrianskej župy, že opät' bol zvolený za predsedu školskej správy v jeleneckej škole. Zvlášt' spomenul podporovateľa Edmunda Szabóa, ktorý bol tiež členom školskej správy. 16. októbra 1912 nitiransky inšpektor žiadal hlavného župana, aby za predsedu jeleneckej školy vymenoval Edmunda Szabóa jeleneckého notára, keďže jeho predchodca, dekan Karol Vincze, sa stal kanonikom v Bratislave a jeho miesto predsedu sa uvoľnilo. O týždeň neskôr nitriansky inšpektor už žiada, aby Karol Vincze, dekan z Veľkých Chyndíc, zostal predsedom a aby sa ďalšími členmi školskej správy stali jeleneckí obyvatelia notár Edmund Szabó a poľnohospodár Pavol Svecz.
Nová budova a zmeny po roku 1912
Do roku 1912 škola fungovala v tzv. Turányiho dome. V tomto roku sa postavila nová škola s 3 učebňami a riaditeľským bytom. Po premiestnení Károlyiho sa učiteľom stal Ede Fúlöpp. 23. januára 1915 nitriansky inšpektor písomne žiadal hlavného župana, aby správa štátnej školy v Jelenci fungovala v nasledovnom zložení: Anton Bacher ml. hospodársky správca, predseda, Edmund Szabó notár, člen, Benedek Sipos, statkár, člen. Z listu z 10. februára vyplýva, že Anton Bacher ml. poverenie neprijal, a tak v zmysle návrhu z 24. júla sa žiadalo, aby sa predsedom stal Edmund Szabó notár a na jeho miesto za nového člena nastúpil Štefan Hók.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
- decembra 1920 učiteľ Ede Fülöpp odišiel do dôchodku. Funkciu kantora naďalej vykonával, avšak učiteľské miesto obsadil Ödön Bérczi. 1. septembra 1921 Bereczkyovú penzionovali a jej miesto prevzala Etela BoczováBércziová. Potom čo 1. februára 1924 riaditeľ Baltazár Bereczky odišiel do dôchodku, novým riaditeľom sa stal Edmund Bérczi, takže škola mala dve učiteľské sily. Na krátky čas ich doplnila Anna Ivánfyová, ktorá však 31. augusta 1925 definitívne opustila obec.
Zriadenie slovenskej triedy a medzivojnové obdobie
septembra 1925 sa paralelne s maďarskou triedou otvorila aj slovenská trieda s 25-26 študentmi, ktorej učiteľom sa stal Dezider Sedély, štátny učiteľ (počet študentov v maďarskej triede bol vtedy 109). Krajský inšpektor Matej Miškóci vykonal kontrolu v škole 18. júna a vyslovil spokojnosť s prospechom študentov a prácou učiteľov. Na začiatku nasledujúceho školského roka Dezider Sedély odišiel do Šurian a jeho miesto prevzala dovtedy v Nevericiach vyučujúca Margita Koreňová, manželka jeleneckého notára. Výsledky zápisu: 30 slovenských a 120 maďarských študentov. Medzi 1. a 28. februárom bolo vyučovanie prerušené kvôli epidémii, ked'že 80 detí ochorelo na osýpky, ba došlo aj k jednému úmrtiu. Od školského roku 1929/30 sa kronika školy viedla v slovenskom jazyku.
decembra po trojdňovej chorobe umrel učiteľ Ede Bérczi, ktorý sa dožil 48 rokov. Podľa dobových záznamov škola stratila usilovného a statočného vedúceho. Funkciu riaditeľa prevzala Margita Koreňová, 14. mája 1930 minister školstva rozdelil slovenskú a maďarskú školu. V školskom roku 1930/31 vyučovali Etela Bércziová, Anna Grugaová a nový, zo Zemného prichádzajúci Július Tafferner. Náboženskú výchovu vyučoval ladický kaplan, Július Halász. Štátne, cirkevné a školské sviatky (sviatok vzniku štátu, narodeniny prezidenta, Vianoce, Veľká noc, deň matiek, deň stromov a vtákov, atď.) dve školy naďalej oslavovali spoločne. Od 1. januára 1931 jednotriednu slovenskú školu so zásluhou Slovenskej ligy rozšírili na dve triedy. Na začiatku školského roka 1931/32 školu opustila Etela Bércziová a odsťahovala sa do Hlohovca. Jej miesto prevzal Jozef Hupka. Na základe trnavského schematizmu v r. 1933 bola v Jelenci slovenská škola s dvomi a maďarská škola s tromi triedami. V tom istom roku podľa almanachu československých učiteľov, učiteľský zbor tvorili riaditeľ Július Tafferner, Anna Drugaová, Anna Duseková a Jozef Hupka. Kniha sa zmieňuje aj o tom, že riaditeľ sa zaoberal aj žurnalistikou a bol spolupracovníkom časopisov. V škole fungovala mládežnícka skupina Červeného kríža, ktorá organizovala charitatívne pomocné akcie ako napr. rozdávanie mlieka, polievky, šatstva a iné.
Kultúrny život a školské aktivity
O dni matiek v r. 1933/34 zreferovala aj tlač, vyzdvihujúc úspešné účinkovanie speváckeho zboru „Ciberekántus": Deň matiek v Jelenci. Učiteľský zbor štátnej ľudovej školy v Jelenci pod vedením riaditeľa Júliusa Taffernera l0. mája zorganizovala úspešnú oslavu v rámci ktorej vzdávali úctu pojmu „matka ". Program bol vemi pekný a pestrý. Recitácia a piesne v prevedení študentov vzbudili pozornosť obzvlášť pieseň a príhovor učiteľky A. Dusekovej sa páčili obecenstvu, ktoré dlhým potleskom odmenilo úsilie účastníkov Zlatým klincom programu bol detský spevácky zbor, ktorý dirigoval Rudolf Csanáky, študent 7. triedy (dieťa jedného hospodárskeho zamestnanca), a ktorý predniesol maďarské a slovenské piesne v 4, 3 a 2 hlasoch. Malý dirigent počas prestávok konferoval a zabával obecenstvo. Jeho text napisal riaditeľ Július Tafferner. Pri príprave speváckeho zboru riaditeľovi pomáhal Jozef Hupka. Nadaného Rudolfa Csanákyho odporučia do pozornosti nitrianskej skupine Szmke, a tak aj nitrianske obecenstvo môže spoznať nádejného mládenca.
Tlač zreferovala aj o úspešnom dni stromov uskutočnenom 17. júna, kde opäť vyzdvihli vynikajúce účinkovanie Rudolfa Csanákyho. O necelé dva týždne, 29. júna sa zorganizovala školská výstava, o ktorej podali správu aj dve noviny, Nyitramegyei Szemle a Slovenské Listy. Exponátmi boli vkusné ručné práce chlapcov i dievčat, kresby a písomné práce. Citujeme z dobových novín: Výstavu, ako novinku, navštívil každý, keďže bola prvýkrát v Jelenci a keďže vystavené nádherné kresby a ručné práce poskytli fascinujúci zážitok. Výstava mala i výchovný účinok, nakoľko široká verejnosť iba teraz mala možnosť utvoriť si skutočný obraz o práci modernej školy. O pôsobení slovenskej školy podáva správu pisateľ kroniky: To, že práca na tejto škole nebola a ani nie je ľahká, je jasné v tomto menšinovom prostredí, kde po zrušeni miestnej skupiny Slovenskej Ligy je jediným nositeľom slovenskosti. Napriek všetkým ťažkostiam však slovenská škola sa rozvíja z roka na rok tak počtom študentov ako aj popularitou medzi obyvateľmi.
Zmeny v učiteľskom zbore a predvojnové udalosti
Na začiatku školského roku 1934/35 dve učiteľské sily nenastúpili: Anna Drugová sa dostala do Neky a Jozefa Hupku premiestnili do neďalekých Bádic. Následne, popri Júliusovi Taffernerovi a Anne Bezákovej rod. Dusekovej, zamestnali Alžbetu Kleinovú z Lučenca, ktorá sa v januári vydala a na konci školského roka sa presťahovala na pracovisko manžela na stredné Slovensko. Jej miesto na začiatku nového školského roka prevzala Margita Gazdíková z Rimavskej Soboty. Koncom septembra 1935 Irena Fejérová začala učiť sčasti v Jelenci, sčasti v Kolíňanoch. O rok neskôr Annu Bezákovú premiestnili do Kolíňan a zároveň z Kolíňan do Jelenca prevelili Máriu Vargovú. Na začiatku školského roku 1936/37 v slovenskej škole ochorela M. Koreňová, ktorej miesto prevzal Pavel Kovalčík. Neskôr bol Július Tafferner vymenovaný na čelo obidvoch škôl, na protest rodičov však rozhodnutie vynesené vyššími orgánmi vyhlásili za neplatné a vedenie slovenskej školy už v lete mohol prevziať Štefan Snopko.
Prečítajte si tiež: Všetko o 4. Lige Juh: výsledky, tabuľka, novinky
Na začiatku nasledujúceho školského roku zomrel prezident T. G. Masaryk, ktorého si pripomenuli aj v škole. V septembri 1937 miesto M. Gazdíkovej prevzala Etela Farkasová, ktorú o dva mesiace nasledoval Michal Balassa (o rok neskôr však aj on opustil školu). Aj do slovenskej školy prišli dve učiteľské sily: Přybislava Cvrčková a Jana Kmentová, ktorá v novembri vystriedala Helenu Špigelyovú vo funkcii riaditeľky. Od 6. mája sa však riaditeľom obidvoch škôl stal opäť Július Tafferner. Školská kronika sa zmieňuje o neustálych sporoch medzi učiteľmi a riaditeľmi dvoch škôl. Stav školy sťažovalo aj to, že dostávala málo podpory a len zriedkakedy nachádzame taký údaj, keď napríklad na oslave Mikuláša lesné hospodárstvo Karola Forgáča darovalo deťom gaštany. V septembri roku 1938 na miesto H. Špigelyovej prišla Sarolta Bernáthová. Dovtedy náboženskú výchovu vyučoval kaplan Jozef Száraz, avšak aj on bol premiestnený a školu opustila aj Margita Illyová, ktorá po krátkom, tu strávenom čase odišla do Šamorína. Predzvesťovateľom vojny bolo, že medzi 11-16. novembrom v škole ubytovali vojakov pohraničného vojenského práporu 31. roty. Vyučovanie v tom čase bolo samozrejme prerušené. Na slovenskom oddelení bola naďalej veľká fluktuácia, Jozef Paulík odišiel do Mlynského Seku, Milan Longauer na krátky čas nastúpil na vojenský výcvik, Mária Poláková bola práceneschopná. 15. januára 1935 komisia slovenského oddelenia sa rozhodla požiadať, aby slovenská škola dostala slovenského riaditeľa. 14. marca 1939 vzniklo samostatné Slovensko. Mária Vargová podala sťažnosť na činnosť riaditeľa u vyšších orgánov. Už v tom čase v škole venovali veľkú pozornosť ochrane prírody a životného prostredia. Pozoruhodné sú sľuby detí, ktorých texty sa zachovali: Sľubujem, že svojvoľne nepoškodím ani jeden strom. Sľubujem, že nepoškodím hniezda a užitočných vtákov nezn…
Futbalový klub FC Jelenec v súčasnosti
Okrem bohatej histórie školstva sa Jelenec môže pochváliť aj aktívnym futbalovým klubom, ktorý združuje hráčov rôznych vekových kategórií. Klub má tímy od prípravky až po dospelých, čo svedčí o jeho zameraní na výchovu mladých talentov a rozvoj futbalu v obci.
Tímy a súpisky
Klub má zastúpenie v rôznych vekových kategóriách:
- Dospelí
- U19 - Starší dorast
- U15 - Starší žiaci
- U13 - Mladší žiaci
- U11 - Prípravka
- U09 - Prípravka
Prestupy a hosťovania
Klub aktívne pracuje s prestupmi a hosťovaniami hráčov, čo umožňuje hráčom získať skúsenosti v iných tímoch a klubom posilniť svoje rady. Medzi prestupmi a hosťovaniami v nedávnej minulosti nájdeme:
- Prestup Tommyho Ackermanna (2014) v rámci FK FC Jelenec
- Hosťovanie Borisa Drobného (2017) zo ŠK Slovan Neverice do FK FC Jelenec
- Hosťovanie Sebastiána Bednára (2013) z FK FC Jelenec do OFK Sľažany
- Hosťovanie Jakuba Salvu (2011) z FK FC Jelenec do TJ Slovan Čeľadice
- Hosťovanie Dominika Branda (2011) z OBECNÉHO ŠPORTOVÉHO KLUBU KOLÍŇANY do FK FC Jelenec
- Hosťovanie Richarda Branda (2013) z OBECNÉHO ŠPORTOVÉHO KLUBU KOLÍŇANY do FK FC Jelenec
Úspechy a turnaje
FC Jelenec sa aktívne zúčastňuje rôznych turnajov a súťaží. V jednom z turnajov sa Jelenec pred moderátorom Slávom Jurkom a regionálnou televíziou TV Nitrička dočkal obhajoby titulu spred roka. Okrem futbalových zápasov bol pre divákov pripravený bohatý sprievodný program. Domáci futbalisti napokon obhájili prvenstvo proti Šuranom, keď im oplatili skupinovú prehru 0:1 rovnakým výsledkom.