Ján Ďurica, bývalý futbalový reprezentant Slovenska, prešiel v živote náročnou cestou. Od chlapca, ktorý sa ako 15-ročný ocitol na ulici s jednou igelitkou, až po úspešného futbalistu, ktorý si zahral na Majstrovstvách sveta aj Európy. Jeho príbeh je dôkazom toho, že sny sa môžu stať skutočnosťou, ak človek tvrdo pracuje a nevzdáva sa.
Ťažké začiatky a život na ulici
Ďuricovo detstvo bolo poznačené biedou a neistotou. S rodičmi a bratom sa museli pre exekúciu z večera do rána vysťahovať z bytu. Ako 15-ročný sa ocitol na ulici s jednou igelitkou, keď sa hlad a chlad stali jeho každodennou realitou. "Viem, aké je to nemať nič a nikdy sa nad nikoho nepovyšujem," priznáva Ján Ďurica. V rozhovore spomínal na obdobie, keď jeho rodina prišla v exekúcii o byt a on ako tínedžer žil istý čas priamo na štadióne. "Stala sa nám tá vec, že sme sa ocitli ako keby na ulici. Vtedy som naozaj nemal nič," zaspomínal si. Nemal čo do úst a jednu horalku si rozdeľoval na sedem dní.
Futbal ako únik a cesta k úspechu
Vôňa čerstvo pokoseného futbalového trávnika sa stala pre Jána osudnou. Keď sa do nej zamiloval, nebolo cesty späť. Napriek tomu, že mu tréner hovoril, že futbalista z neho nikdy nebude, on sa nevzdal. "Keď som v triede povedal, že budem futbalista, všetci sa začali rehotať. Nebol som talentovaný, musel som si to vydrieť," spomínal rodák z Dunajskej Stredy.
Jeho prvé kožené kopačky boli Adidasy Copa Mundial, ktoré mu doniesol otec. Boli však o tri čísla väčšie, takže si do nich musel dávať toaletný papier, aby v nich vôbec mohol hrať. Ján Ďurica sa z obyčajného chlapca, ktorý zbožňoval futbal, vypracoval k vysnívanej kariére. Postupne sa mu však začalo v živote opäť dariť a on si dokonca mohol kúpiť vlastné auto. "V igelitke som mal peniaze na to auto, to je štýl, pozor na to. Išli sme s bratom, obaja sme mali tepláky, tenisky. A ja tú igelitku. Išli sme električkou, brat bol môj bodyguard," popísal so smiechom Ján Ďurica, ako prebiehala kúpa jeho prvého auta.
Kariéra futbalového reprezentanta
Ján Ďurica hrával na pozícii stredného, príležitostne aj ľavého obrancu. Za slovenskú reprezentáciu hral od roku 2004 až po rok 2017. V slovenskej reprezentácii vytvoril legendárnu stopérsku dvojicu s Martinom Škrtelom. S Artmediou Petržalka si zahral skupinovú fázu Ligy majstrov, zažil majstrovstvá sveta i Európy, pôsobil v Rusku či v Turecku. Bol súčasťou petržalského tímu, ktorý sa v roku 2005 prebojoval do hlavnej súťaže Ligy Majstrov. V roku 2006 prestúpil do klubu Ruskej superligy FC Saturn Moskovská oblasť, 16. januára 2006 absolvoval premiéru v jeho drese. V roku 2009 prestúpil do ďalšieho ruského tímu - Lokomotiv Moskva. Nastúpil v 120 dueloch a strelil v nich 5 gólov. V roku 2016 prestúpil z Moskvy do Trabzonsporu. Tam, ak nerátame pôsobenie v Dukle Praha, sa jeho zahraničná kariéra skončila.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať futbalové prenosy U20?
Vladimír Weiss st. ho označil za jedného zo svojich futbalových synov a spomína si, ako na každý zraz prišiel na inom aute. Karol Csontó prezradil, že vedenie Liverpoolu hľadalo náhradu za Daniela Aggera a intenzívne komunikovali o možnosti priviesť Jána.
Ťažký koniec kariéry a hľadanie novej identity
Koniec profesionálneho športového života nebol pre Jána Ďuricu jednoduchý. Po konci kariéry stratil samého seba a rozmýšľal, že si vezme život. "Koniec kariéry bol pre mňa strašný šok. Nebol som na to pripravený a v tej chvíli som stratil aj samého seba. Stratil som svoju identitu a ani som nevedel, kto vlastne som," priznal Ďurica. Po zavesení kopačiek na klinec prišlo obdobie, ktoré bolo po psychickej stránke extrémne náročné. "Prišiel taký pád úplne na dno. Fakt musím povedať, že to bolo strašne náročné." Mal dokonca aj myšlienky na samovraždu, no odmietol drogy či antidepresíva a rozhodol sa hľadať vnútornú silu.
Pomoc druhým a inšpirácia pre mladých
Ján Ďurica sa rozhodol pomáhať iným a odovzdávať svoje skúsenosti mladým športovcom. Dnes pôsobí ako mentálny kouč a mentor. "Ja môžem byť nástrojom pre tých mladých. Viem sa do toho vžiť, lebo naozaj skúsenosti mám a strašne ma to baví," hovorí o novej ceste. Aktuálne sa angažuje aj v projekte občianskeho združenia Divé maky a podporuje mladých rómskych futbalistov, ktorých snom je hrať v klube FC Galaktik Košice. Spoločne s kolegami Jurajom Kuckom a Martinom Škrtelom sa stali ambasádormi kampane Pomôžte talentom. Cieľom je vyzbierať financie do Fondu neziskového združenia Divé maky na podporu šiestich futbalových talentov z Luníka IX. Verí, že šport môže búrať predsudky a stmeľovať.
Autobiografia ako spoveď a inšpirácia
Svoju životnú cestu opísal Ján Ďurica v autobiografii, ktorú napísal so športovým redaktorom a komentátorom televízie Markíza Marekom Arpášom. Futbalový fanúšik sa v nej dozvie veci, o ktorých doteraz netušil. Kniha dopĺňajú komentáre Martina Škrtela, Vladimíra Weissa staršieho, futbalového agenta Karola Csontóa a ďalších ľudí, ktorí sprevádzali jeho kariéru.
Ďurica v knihe rozpráva o vzťahoch so spoluhráčmi a trénermi, opisuje zákulisie slovenskej reprezentácie a aj to, ako po skončení kariéry hľadal stratenú identitu. "Minulosť ma formovala a spravila zo mňa človeka, ktorým som dnes. Keď prežívam náročné dni, spomeniem si na obdobie, keď som nemal čo do úst. Išiel som krok za krokom a veril, že bude lepšie. V mojom prípade to nebolo o talente, ale predovšetkým o tvrdej drine. Šport ani prácu neoklameš," hovorí Ján Ďurica.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
Prečítajte si tiež: Všetko o 4. Lige Juh: výsledky, tabuľka, novinky