Letecká havária v Andách pred 45 rokmi, ktorá sa odohrala 13. októbra 1972, patrí k najznámejším príbehom o prežití v extrémnych podmienkach. Uruguajský ragbyový tím Old Christians Club, spolu s rodinnými príslušníkmi a priateľmi, cestoval z Montevidea do Čile na zápas. Ich let sa však zmenil na boj o život, keď ich lietadlo narazilo do hôr v Andách. Z pôvodných 45 ľudí na palube prežilo haváriu 27, no po 72 dňoch v mrazivých a nehostinných podmienkach sa záchrany dočkalo len 16 stroskotancov. Tento článok sa venuje detailom tragédie, boju o prežitie a udalostiam, ktoré nasledovali po záchrane.
Osudný Let a Nehoda
V piatok 13. októbra 1972 sa vojenské turbovrtuľové lietadlo Fairchild FH-227 s 45 ľuďmi na palube vydalo na cestu z Uruguaja do Čile. Medzi pasažiermi boli členovia ragbyového tímu Old Christians Club, ich rodinní príslušníci a priatelia. Počas letu sa počasie náhle zhoršilo. Pilot nesprávne odhadol výšku a polohu lietadla, čo viedlo k zrážke s horou v argentínsko-čilskom pohraničí, približne 4200 metrov nad morom. Náraz bol silný a lietadlo sa roztrhlo na niekoľko častí. Hrubá vrstva snehu našťastie stlmila pád trosiek, čo zvýšilo šance na prežitie.
Prvé Dni po Havárii
Po havárii zostalo nažive 27 ľudí. Niektorí utrpeli vážne zranenia, ďalší boli v šoku. Vrak lietadla sa nachádzal v odľahlej a neprístupnej oblasti Ánd, ďaleko od akejkoľvek civilizácie. Preživší sa spočiatku spoliehali na zásoby jedla a pitia, ktoré sa nachádzali v lietadle. Čoskoro však zistili, že ich zásoby sú obmedzené a že musia nájsť spôsob, ako prežiť.
Zdrvujúca Správa z Rádia
Preživší sa pokúšali nadviazať kontakt s vonkajším svetom pomocou malého rádia, ktoré našli vo vraku lietadla. Po niekoľkých dňoch sa im podarilo zachytiť správu, ktorá ich zasiahla ako blesk z jasného neba. Dozvedeli sa, že pátranie po nich bolo ukončené, pretože úrady usúdili, že neexistuje nádej na prežitie. Táto správa bola pre stroskotancov obrovskou ranou a prinútila ich uvedomiť si, že sa musia spoľahnúť sami na seba.
Boj o Prežitie v Extrémnych Podmienkach
Podmienky v Andách boli mimoriadne náročné. Teploty klesali hlboko pod bod mrazu, a nadmorská výška spôsobovala dýchacie ťažkosti. Preživší trpeli hladom, smädom a podchladením. Nedostatok jedla bol jedným z najväčších problémov. V okolí vraku lietadla sa nenachádzali žiadne rastliny ani zvieratá, ktoré by mohli stroskotanci skonzumovať. Po niekoľkých dňoch neznesiteľného hladovania sa preživší ocitli v zúfalej situácii.
Prečítajte si tiež: Dianie vo Východoslovenskom futbalovom zväze
Rozhodnutie, ktoré Zmenilo Všetko: Kanibalizmus
Vzhľadom na nedostatok jedla a blížiace sa vyhladovanie sa preživší museli postaviť pred jedno z najťažších rozhodnutí svojho života. Rozhodli sa prekročiť jedno z najsilnejších civilizačných tabu a jesť telá mŕtvych pasažierov. Toto rozhodnutie bolo pre nich mimoriadne ťažké a traumatické, ale vnímali ho ako jediný spôsob, ako prežiť. Roberto Canessa, študent medicíny, zohral kľúčovú úlohu pri presviedčaní ostatných, že kanibalizmus je nevyhnutný pre ich prežitie. Pre svedomie bolo najnáročnejšie to prvé rozhodnutie. Aj vtedajší pápež Pavol VI. im dal rozhrešenie.
Lavína a Ďalšie Straty
Okrem hladu a chladu museli preživší čeliť aj ďalším nebezpečenstvám. 29. októbra, uprostred noci, zasypala vrak lietadla lavína, ktorá zabila ďalších osem ľudí. Lavína zničila aj časť už aj tak obmedzených zásob a zhoršila už aj tak beznádejnú situáciu.
Expedícia za Záchranou
Po dvoch mesiacoch strávených v horách sa traja najsilnejší preživší - Nando Parrado, Roberto Canessa a Antonio Vizintín - rozhodli vydať na riskantnú cestu cez Andy, aby vyhľadali pomoc. Vybavili sa provizórnymi spacími vakmi z izolácie lietadla a zásobami ľudského mäsa. Cesta bola mimoriadne náročná a nebezpečná. Po niekoľkých dňoch sa Vizintín rozhodol vrátiť k vraku lietadla, aby ušetril zásoby pre Parrada a Canessu.
Stretnutie s Pastierom a Záchrana
Po desiatich dňoch putovania cez hory Parrado a Canessa konečne narazili na civilizáciu. 20. decembra stretli čilského pastiera Sergia Catalána, ktorý im poskytol jedlo a privolal pomoc. Záchranné tímy sa rýchlo dostali k vraku lietadla a zachránili zvyšných 14 preživších. 23. decembra boli všetci preživší v bezpečí a prevezení do nemocnice.
Ohlasy a Kontroverzie
Príbeh o prežití uruguajského ragbyového tímu v Andách sa stal celosvetovou senzáciou. Preživší boli oslavovaní ako hrdinovia, ktorí dokázali prežiť v neuveriteľne ťažkých podmienkach. Rozhodnutie o kanibalizme však vyvolalo aj kontroverzie a etické otázky. Mnohí ľudia sa pýtali, či bolo správne jesť telá mŕtvych. Preživší sa však bránili tým, že nemali inú možnosť a že ich konanie bolo motivované snahou o prežitie.
Prečítajte si tiež: Najvyšší brankári v slovenskom futbale
Dedičstvo Tragédie
Tragédia v Andách zanechala hlbokú stopu v životoch preživších a ich rodín. Príbeh o ich prežití sa stal symbolom ľudskej odolnosti, odvahy a túžby po živote. O udalostiach v Andách bolo napísaných niekoľko kníh a natočených niekoľko filmov, vrátane známeho filmu "Prežiť" z roku 1993. Canessa aj Parrado sa venujú prednáškam a podieľali sa aj na knihách a dokumentoch o tom, čo prežili.
Ďalšia Tragédia v Andách: Zmiznutie Lietadla s Futbalovým Tímom Green Cross
Okrem príbehu uruguajského ragbyového tímu je dôležité spomenúť aj ďalšiu leteckú tragédiu v Andách, ktorá sa odohrala v roku 1961. Lietadlo s členmi prvoligového čilského futbalového tímu Green Cross zmizlo 3. apríla 1961. Trosky lietadla boli nájdené až po desaťročiach, čo potvrdilo smrť 24 ľudí na palube, vrátane ôsmich hráčov a dvoch trénerov. Tím odohral zápas v meste Osorno 1. apríla 1961 a vracal sa do Santiaga. Hráči a ich doprovod rozdelili do dvoch letov. Jedno lietadlo pristálo v Santiago, zatiaľ čo druhé zmizlo bez stopy. Symbolických pohrebov nezvestných cestujúcich sa zúčastnil obrovský dav ľudí.
Prečítajte si tiež: Šanghajský futbalový štadión