Sté výročie vzniku prvej Československej republiky je nielen pripomienkou jedinečnosti česko-slovenských vzťahov, ale aj obdobím, keď sa futbal stal spoločenským fenoménom.
Futbal za Prvej Republiky: Spoločenský Fenomén
Keď sa povie futbal za prvej republiky, mnohí si vybavia zábery z filmu Muži v ofsajde. Tie zábery vystihujú atmosféru, ktorú so sebou niesli zápasy slávnych pražských „S“. Návštevnosť týchto duelov, ale aj záujem divákov o zápasy na Slovensku dokumentujú, prečo sa za prvej republiky stal futbal spoločenským fenoménom. Kým v prvých rokoch ČSR sa na zápas prišlo v Bratislave pozrieť dva, možno dva a pol tisíca divákov, v polovici tridsiatych rokov bola bežná osemtisícová návšteva, ba i viac. Rekordom je 13 500 divákov na zápase 1. ČsŠK.
Na začiatku tridsiatych rokov vôbec nie sú zriedkavé správy policajného riaditeľstva, ktoré sa sťažujú na nezvládnutie organizácie a usporiadateľskej služby. Upozorňujú, že pri odchode zo štadióna sa vytvárajú nebezpečné situácie, že kolabuje doprava. V Bratislave sa hrávalo v Petržalke, kde boli štadióny, všetci sa potom presúvali cez most alebo prostredníctvom Propeleru na druhú stranu Dunaja.
Kým na začiatku dvadsiatych rokov sa futbalovým zápasom venovali dva riadky, stroho informujúce o výsledku, postupne sa obsah spravodajstva rozširuje a informácie sa týkajú nielen zápasov na Slovensku. Sledujú sa aj zápasy v Čechách, súťaže v Anglicku, Maďarsku či Rakúsku, medzinárodné súťaže.
Futbal, ktorý sa aj na území dnešného Slovenska začal hrávať na konci 19. storočia, by sa rozvíjal tak či tak, no práve prvá republika znamenala dynamický posun. Súťažné, ale i priateľské zápasy prinášali rivalitu. Najprv slovensko-maďarskú a neskôr aj slovensko-českú. A to bolo hnacím motorom aj pre zvyšovanie kvality tímov a lepší futbal. Na južnom Slovensku, v Bratislave či Košiciach pôsobilo vtedy veľa klubov patriacich pod maďarský zväz, ktorý bol súčasťou Československej futbalovej asociácie. Často dochádzalo k slovensko-maďarským konfrontáciám. Navyše, nemohlo prísť k premiešavaniu hráčov, žeby Slovák hral v klube patriacom pod maďarský zväz a naopak. Platil totiž princíp národnostného katastra. Ak bol v meste slovenský i maďarský klub, Maďar mohol hrať iba v maďarskom a Slovák iba v tom slovenskom. Fandenie slovenským tímom tak nebola pre fanúšikov len otázka príslušnosti ku klubu, ale aj k slovenskému pôvodu.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať futbalové prenosy U20?
Štruktúra Súťaží za Prvej Republiky
Model súťaží ovplyvnili dve reorganizácie, ktoré sa udiali v roku 1924 a 1934. V dvadsiatych rokoch začali pražské a stredočeské kluby, ktoré mali najväčšiu kvalitu, svoju vlastnú, profesionálnu súťaž. Hoci nebola celoštátna, jej víťaz sa považoval za majstra ČSR. Ďalšie súťaže organizovali zväzy, ktoré boli súčasťou spomínanej Československej futbalovej asociácie. Zväzy kopírovali hlavné národnostné zloženie obyvateľstva - bol tu teda československý a spomínaný maďarský, ale aj nemecký, poľský a židovský futbalový zväz. Jednotlivé zväzy si organizovali vlastné súťaže, ktoré boli rozdelené regionálne. Československý zväz na Slovensku bol rozdelený do troch žúp - západoslovenskej, stredoslovenskej a východoslovenskej a neskôr aj podkarpatskoruskej. Tímy z týchto regionálnych líg si zahrali medzi sebou o majstra Slovenska československého zväzu a ten potom hral s víťazom súťaží organizovaných maďarským zväzom. Tento zápas bol vlastne vrcholom futbalovej sezóny, často to bolo bratislavské derby, medzi predchodcom Slovana - 1.ČsŠK a maďarským klubom hrávajúcim v Bratislave, napríklad Ligeti SC. A až víťaz tohto dvojzápasu hral s víťazom českých majstrovstiev o titul amatérskeho majstra ČSR. Tento titul získal dvakrát 1. ČsŠK.
V roku 1934 sa pražské kluby nechali presvedčiť, že to bude mať aj pre ne prínos, a tak sa vytvorila takáto liga. Do nej sa mohol dostať tím zo slovensko-podkarpatskoruskej divízie, kde už spoločne hrali slovenské i maďarské kluby, čo, samozrejme, skvalitňovalo súťaž ako takú. Víťaz divízie si to rozdal s českými divíznymi víťazmi a v prípade postupu hral celoštátnu ligu. Jedine Slovanu, teda jeho predchodcovi 1. ČsŠK sa to podarilo. Veľmi blízko bol klub FTC Fiľakovo, ktorý patril pod maďarský futbalový zväz. Fiľakovo dnes hrá tretiu ligu. Vďaka investíciám vytvoril tím zložený z maďarských, slovenských i českých hráčov, s výborným maďarským trénerom. Dokonca musel čeliť aj štrajku vlastných zamestnancov, ktorí sa sťažovali, že dáva viac peňazí do futbalu ako svojim pracovníkom.
V rámci československého futbalového zväzu bola veľkým konkurentom bratislavského 1. ČsŠK v boji o slovenský titul Žilina, v Košiciach takisto pôsobili tamojší ČsŠK a od neho sa odlúčila neskôr Slavia Košice. Na rozdiel od Bratislavy, kde nemal ČsŠK podobného konkurenta, v Košiciach existovala nielen slovensko-maďarská, ale aj čisto slovenská klubová rivalita.
Rivalita a Prestížne Zápasy
Stretnutia s pražskými klubmi boli pre bratislavský klub naozaj prestížne, bolo to vyhecované. V Prahe zasa to až tak vážne nebrali, bratislavský klub nebol ich hlavný konkurent. Ale zasa tú rivalitu cítiť aj vo fanúšikovskom tábore a médiách, opäť najmä na Slovensku. Okrem toho, že noviny kritizovali pražské „S“, že skupujú najlepších Slovákov a poškodzujú tým kvalitu slovenského futbalu, nadväzovali na to polemiky, že Slováci sú síce dobrí pre pražské kluby, ale nie pre reprezentáciu. Vtedy na tom piedestáli u nás boli iba „Rudí“ alebo „Sešívaní“. S výnimkou jednej sezóny, keď vyhrala ligu Viktoria Žižkov. Ale aj na európskej úrovni to boli naozaj top kluby. Mimochodom, oba boli na Letnej, pred vojnou tam hrala aj Slavia. Až komunisti Slaviu presunuli pre stavbu Stalinovho pomníku do Edenu. Keď sa ale hrali najväčšie zápasy, kde sa predpokladalo aj 40-tisíc divákov, tak sa hralo na Strahove. V Bratislave bol najstarší štadión v Petržalke, hneď za Dunajom, a v Starom Háji mal svoj stánok ŠK Bratislava. Tí, ktorí sa nedostali na štadión, mali v neskorších rokoch možnosť aspoň počúvať rozhlasovú reportáž. Vlastne, bolo to zo zápasu Slavie, keď Josef Laufer, zakladateľ športového komentátorstva, urobil prvý priamy rozhlasový prenos. Vysielali sa hlavne významnejšie zápasy. Treba povedať, že spočiatku to kluby nemali radi, lebo mali pocit, že ich to oberá o vstupné. Príjem zo vstupného bol pre kluby hlavným zdrojom, okrem členských príspevkov.
Profesionalizmus a Odmeny
Niektorí hráči mali profesionálny štatút a dostávali odmeny. Napriek tomu však museli chodiť do práce aj tí najlepší. Z peňazí za futbal by sa uživili iba naozaj najväčšie hviezdy, ako bol Plánička alebo Nejedlý, ktorí dostávali viac ako 1 200 korún, plus prémie, ku koncu kariéry aj viac ako dvetisíc korún, to však boli skôr výnimky. Ich odmeny za futbal boli na míle vzdialené platom vtedajších špičkových bankových či firemných riaditeľov, a výrazne nižšie ako platy univerzitných profesorov. S dnešnými odmenami futbalových hviezd sa to nedá vôbec porovnávať. Peniaze dostávali aj hráči bratislavského 1. ČsŠK, v tridsiatych rokoch to bolo od 400 korún.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
Hlavne Slováci a slovenskí Maďari hrali v Čechách. Prakticky, Sparta a Slavia boli v takej pozícii, že ak si na niekoho ukázali, mali prostriedky na to, aby ho získali. Často ich za to aj kritizovali. Medzi najlepších hráčov v medzivojnovej ére patrili aj Slováci Štefan Čambal a Ferdinand Daučík, obaja mimochodom obliekali dres Slavie. Čambal odohral v reprezentácii všetky zápasy na Majstrovstvách sveta v Taliansku v roku 1934, Daučík zasa ako kapitán získal v roku 1938 so Slaviou Stredoeurópsky pohár.
Prerušenie Československej Ligy a Vplyv Vojny
Po udalostiach na konci tridsiatych rokov prichádza k prerušeniu československej ligy a pretrhnutiu česko-slovenských väzieb. Počas vojny boli kontakty takmer úplne prerušené, slovenský výber hrával častejšie zápasy s výbermi ďalších satelitov nacistického Nemecka - s Chorvátskom, Bulharskom i samotným Nemeckom. Stagnáciu v päťdesiatych rokoch by som hľadal skôr v zmene režimu po roku 1948. Prišla napríklad nová nezmyselná štruktúra klubov, keď svoj klub musela mať armáda, podniky, polícia. Profesionalizmus zanikol.
V medzivojnovom období bol ten rozdiel jasný. Ale po vojne to už také jednoznačné nebolo, šesťdesiate a sedemdesiate roky boli, naopak, obdobím, keď mal slovenský futbal navrch, v lige dominovali Trnava a Slovan, belasí vyhrali PVP, gro tímu majstrov Európy 1976 tvorili Slováci.
Slováci proti Rusom v Hokeji
Ďalším súperom slovenských hokejistov na MS bude Rusko. V minulosti spolu odohrali niekoľko vyrovnaných a pamätných stretnutí na olympiádach i MS, pričom viaceré z nich patrili k najlepším na turnajoch. Prvým vzájomným zápasom Slovenska a Ruska na významnom podujatí bolo štvrťfinále olympijského turnaja v Lillehammeri. Slovenský tím herne ťahal veterán Peter Šťastný a gólovo mladík Miroslav Šatan. Slovensko malo olympiádu skvele rozbehnutú - v skupine porazilo aj Kanadu a bez prehry ju vyhralo. Slováci začali dovtedy najdôležitejší zápas svojej hokejovej histórie dobre. Za stavu 2:2 sa predlžovalo. Gól mal na hokejke Šťastný, ktorého však vo veľkej šanci vychytal ruský brankár Zujev. Keď už zápas smeroval do nájazdov, prišla akcia Nikolišina a rozhodujúci gól Vinogradova.
Slovensko a Rusko sa vo finále majstrovstiev sveta po prvý raz stretli v roku 2002. Slovensko na MS pricestovalo po zbabranej olympijskej kvalifikácii v Salt Lake City. Rusi, naopak, turnaj odohrali len s trojicou hráčov zo zámoria a neboli považovaní za favoritov na finále. Slováci sa s Ruskom na turnaji už predtým raz stretli, v osemfinálovej skupine vyhrali 6:4. Finále začali bleskovým gólom Višňovského, na ktorého zakrátko nadviazal Bondra. V záverečnej tretine sa Rusko vrátilo do hry, znížilo, a necelých šesť minút pred koncom vyrovnal na 3:3 najlepší ruský útočník Maxim Sušinskij. Očakávané predĺženie sa však napokon nekonalo. V roku 2006 prišlo k obojstranne najkvalitnejšiemu vzájomnému zápasu Slovenska s Ruskom. Na úvod olympijského turnaja sa Slováci a Rusi prezentovali mimoriadne ofenzívnym hokejom, šance sa striedali na oboch stranách a prvý gól dal slovenský kapitán Pavol Demitra. V úvode druhej tretiny vyrovnal v presilovke Višňovský, no Rusko sa opäť dostalo do vedenia po teči mladého Alexandra Ovečkina. V záverečnej tretine gól nepadol až do 57. minúty.
Prečítajte si tiež: Všetko o 4. Lige Juh: výsledky, tabuľka, novinky
Kým v roku 2006 boli predzápasové šance vyrovnané, o štyri roky neskôr boli favoritom zápasu Rusi. Slováci prišli do Vancouveru síce s kvalitným, no podľa odborníkov mierne prestarnutým tímom. Prvá tretina zápasu góly nepriniesla. Prvý gól prišiel až v 26. minúte, keď slovenské vylúčenie potrestal ruský kapitán Morozov. Stav 1:1 vydržal až do predĺženia a samostatných nájazdov. V ich úvode sa presadili Stümpel a Ovečkin, no na rozhodnutie sa čakalo až do siedmej série.
V roku 2012 sa Slovensko a Rusko po druhý raz stretli vo finále majstrovstiev sveta. Kým pred desiatimi rokmi sa tešili Slováci, tentoraz uspeli vysoko favorizovaní Rusi. Tí turnajom prešli bez straty bodu a v semifinále prevalcovali Fínsko 6:2. Finále začalo pre Slovensko výborne. Už v druhej minúte prekvapil Varlamova Zdeno Chára, ktorý dal svoj prvý gól na turnaji. Rozhodujúcou pre výsledok zápasu bola druhá tretina. Slovensko nevydržalo ruský tlak a začalo sa dopúšťať aj individuálnych chýb, ktorých sa celý turnaj vyvarovalo. V tretej tretine Slováci po piatom obdržanom góle vystriedali brankára a ešte raz sa tešili z gólu - Chára pridal aj svoj druhý.
Ženská Liga Národov UEFA
UEFA Nations League funguje od roku 2018, hrávali ju však výlučne muži. Od sezóny 2023/2024 ale sledujeme aj ženskú vetvu tejto súťaže. Samozrejme aj za účasti slovenskej reprezentácie. Druhý ročník ženskej Nations League sa odohral v priebehu roka 2025.
Druhý ročník stále ešte novej súťaže v ženskom futbale sa oficiálne začal v druhej polovici februára 2025. Zapojilo sa 53 reprezentačných tímov rozdelených do niekoľkých výkonnostných kategórií. Slovensko nastúpilo v divízii C s jednoznačným postupovým cieľom; a ten sa dievčatám podarilo splniť.
Z 55 členských krajín UEFA sa do súťaže prihlásilo 53 štátov. Rusko je kvôli invázii na Ukrajinu dočasne vylúčené a San Marino nevyužilo možnosť zapojiť sa. Naopak, medzi účastníkov pribudli výbery Gibraltaru a Lichtenštajnska, ktoré Ligu národov minulý rok nehrali. Tímy boli následne rozdelené do troch divízií podľa výsledkov a poradia kvalifikácie ME 2025.
Po skupinovej fáze ostáva odohrať ešte nadstavbu, respektíve play-off. V divízii A sa hrá o celkové víťazstvo, v rámci ostatných levelov zasa o postup vyššie respektíve udržanie sa v danej divízii.
V elitnej Ačkovej divízii hrá 16 najlepších ženských celkov z Európy v štyroch štvorčlenných skupinách. Víťazi skupín postupujú do Nations League Finals, tímy na tretích miestach si zahrajú o udržanie v League A a tímy na štvrtých miestach zostúpia do League B.
Bčko má takisto 16 účastníkov v štyroch štvorčlenných skupinách. Víťazi každej z nich si automaticky zabezpečia postup do League A. Tímy na druhých miestach si o postup zahrajú s tímami na tretích miestach Ačkovej divízie. Celky na štvrtých priečkach a dva najhoršie tímy z tretích priečok zostúpia do League C. Zvyšok, teda najlepší dvaja z tretích miest, si zahrá o udržanie v Lige B proti tímom z druhých miest League C.
Cčko má až šesť skupín, pričom tri sú štvorčlenné a tri trojčlenné. V našom článku sa zameriame na skupinu číslo jeden, v ktorej figurujú slovenské reprezentantky. Do súťaže išli s cieľom zabezpečiť si postup do divízie B, čo sa im aj podarilo; už po piatich odohratých zápasoch, kde nestratili ani bod. O level vyššie postupujú víťazky svojich skupín, dva najlepšie tímy z druhých miest budú hrať play-off proti dvom najlepším tímom z tretích miest divízie B.
Súťaž trvá od februára do decembra 2025. Začína sa ligovou fázou, kde hrá v rámci skupiny každý s každým doma a vonku. Následne pokračuje play-off o titul a udržanie, respektíve postup. Systém je rovnaký ako v prípade mužskej Nations League. Na rozdiel od prvého ročníka sa v tom druhom hrá semifinále, finále aj duel o 3. miesto na dva zápasy.
Vznik ženskej Ligy národov schválil výkonný výbor UEFA koncom roka 2022. Súťaž je súčasťou novej stratégia UEFA pre ženský futbal na obdobie rokov 2019 až 2024. Mala by priniesť zvýšenie komerčného aj športového záujmu o ženský futbal ako taký. Liga národov je zároveň prvou fázou dvojdielneho kvalifikačného cyklu na turnaje ME a MS žien.
Hráčky Slovenska skončili v druhej skupine divízie B na treťom mieste a následne sa zachránili v baráži s Lotyšskom. Súťaž ako takú ovládli veľmi suverénnym spôsobom futbalistky Španielska. Spolu s Francúzskom si zároveň zabezpečili miestenky na Olympiáde 2024 v Paríži.
Box: Slovenský Kalendár Podujatí a Zápasov 2025
V našich končinách boxerské zápasy nie sú natoľko populárne ako napr. zmiešané bojové umenia MMA. Slovenskí boxeri sa navyše zúčastňujú predovšetkým českých eventov a galavečerov, keďže u nás sa akcie takéhoto formátu vo všeobecnosti príliš neorganizujú.
Aj keď sa na Slovensku pravidelne konajú galavečery Oktagonu, box na týchto akciách chýba. Azda jediným väčším boxerským turnajom u nás sú každoročné majstrovstvá Slovenska v boxe. Okrem toho prebieha Slovenská liga boxu a konajú sa aj amatérske turnaje. V Českej republike má však box o niečo vyššiu popularitu. Tento šport je súčasťou akcií ako napr. Galavečer profesionálneho boxu a K1 v Lucerne, Boxing Live, Boxing Night, The Ring a taktiež majstrovstvá ČR v boxe.
Práve preto sú slovenskí boxeri okrem majstrovstiev krajiny a prípadných medzinárodných Grand Prix Slovakia nútení zúčastňovať sa najmä českých turnajov. Slovensko však napriek tomu má úspešného boxera Tomiho Kida Kovácsa, bývalého šampióna organizácie WBF, ktorý je od roku 2017 aj prezidentom Slovenskej boxerskej federácie (SBF). Box teda na Slovensku nie je neznámym alebo nepopulárnym športom. Chýba mu len väčšia podpora. Kovács sa snaží pracovať s mládežou a v súčasnosti trénuje veľmi talentovanú dvojicu Andrej Csemez a Viliam Tankó, ktorý na juniorskej úrovni mali naozaj dobré výsledky.
Vo svete je box mimoriadne populárny a má obrovskú tradíciu. Korene tohto športu prakticky siahajú až k počiatkom ľudskej existencie. História boxu obsahuje množstvo slávnych mien a niektorých doslova ikonických bojovníkov, ktorí pozdvihli súboje v ringu na celkom inú úroveň. Patria medzi nich určite fenomenálny Muhamad Ali, kontroverzný Mike Tyson, ale aj bratia Vitalij Kličko a Vladimir Kličko, neporazný kráľ ringu Floyd Mayweather, no a v súčasnosti stoja na piedestáli najmä šampióni v ťažkej váhe Oleksandr Usyk a Tyson Fury, ale aj Anthony Joshua. Kalendár boxerských akcií vo svete je veľmi bohatý. O tituly sa bojuje v mnohých profesionálnych boxerských organizáciách, tie najvýznamnejšie a najuznávanejšie sú IBF, WBA, WBC a WBO. Veľmi veľa bojovníkov však pôsobí aj vo WBF, kde sa v minulosti podarilo vybojovať titul práve Tomimu Kidovi Kovácsovi. Konajú sa tiež medzinárodné turnaja v amatérskom boxe, olympijské turnaje a pod.
Box môžeme v televízii sledovať na niekoľkých kanáloch. Významné súboje o titul v ťažkej váhe často vysiela aj TV Dajto, veľa boxu je aj v programe Nova Sport, nájdeme ho aj na ČT Sport, Sport 5 alebo na obrazovkách českej O2 TV. Najčastejšie však dnes všetky dôležité turnaje v boxe vysielajú platené streamovacie služby ako DAZN, Sky Sports, ESPN+, Amazon Prime, TNT Sports a pod. Prístupy na sledovanie každého veľkého podujatia sa takto predávajú za jednorazové poplatky ako PPV (pay-per-view). Inou možnosťou ako sledovať box naživo sú livestreamy na Fortuna TV, ku ktorým sa dostanete pomerne jednoducho, ak sa zaregistrujete v online stávkovej kancelárii a splníte základné podmienky.