San Marino, malá republika obklopená Talianskom, je známa svojou bohatou históriou a malebnou krajinou. Hoci je táto krajina rozlohou malá a počtom obyvateľov skromná, má aj svoju futbalovú reprezentáciu, ktorá sa snaží presadiť na medzinárodnej scéne. História futbalu v San Marine je relatívne krátka, no plná zaujímavostí a prekvapení.
Začiatky a prvé kroky
Futbal v San Marine má svoje korene v roku 1990, kedy bol odohraný prvý oficiálny zápas národného tímu. Odvtedy reprezentácia odohrala 211 zápasov, čo je úctyhodný počet vzhľadom na veľkosť krajiny a obmedzené zdroje. Hráči národného mužstva majú civilné zamestnania. V tíme je napríklad grafik, zamestnanec klenotníckej firmy, mechanik či šofér.
San Marino - drobná republika uprostred Talianska, rozprestierajúca sa na niekoľkých kopcoch a s počtom obyvateľov menším ako priemerné futbalové mesto - sa v rebríčku FIFA drží na samotnom dne. V globálnom meradle sa ocitá až na 210. mieste. Napriek tomu sa jeho reprezentanti každé štyri roky objavujú v kvalifikácii o majstrovstvá sveta.
Historické víťazstvá a pamätné momenty
Hoci San Marino patrí medzi futbalových trpaslíkov, v jeho histórii sa nájdu aj svetlé momenty. Futbaloví reprezentanti San Marína sa konečne dočkali. Vo štvrtkovom zápase D-divízie Ligy národov 2024/2025 zvíťazili v domácom prostredí nad tímom Lichtenštajnska 1:0 a zaznamenali historicky prvý triumf v súťažnom stretnutí. Mužstvo, ktoré sa nachádza na poslednom 210. mieste v rebríčku Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA), na tento úspech čakalo od roku 1990, keď odohralo svoj prvý kvalifikačný zápas. O senzáciu najvyššieho rangu sa postaral 19-ročný Nicko Sensoli, ktorý hrá poloprofesionálnu štvrtú ligu v Taliansku.
Reprezentácia čakala na víťazstvo 140 zápasov: a zrazu prišli dve v rozpätí približne dvoch mesiacov. San Maríno už raz vyhralo nad Lichtenštajnskom. Bolo to pred dvadsiatimi rokmi, no vtedy išlo len o priateľský zápas. Odvtedy sa San Maríno márne snažilo o víťazstvo v 140 zápasoch. Často si od silných súperov „zlízlo“ debakel, mnohokrát i dvojciferný. Najhoršia prehra prišla s Nemeckom 0:13 pred domácim publikom v roku 2006. V 211 zápasoch od roku 1990 dosiahlo San Maríno okrem dvoch víťazstiev len desať remíz pri celkovom skóre 34:845.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať futbalové prenosy U20?
Okrem víťazstiev je dôležité spomenúť aj ďalšie pamätné momenty. Asi najslávnejší gól strelilo San Maríno v novembri 1993 v kvalifikácii MS proti Anglicku. Zápas sa síce skončil 1:7 pre Anglicko, ale Angličania odchádzali z ihriska aj tak ako porazení. Najznámejším momentom v histórii je gól Davideho Gualtieriho proti Anglicku v roku 1993, ktorý padol už po ôsmich sekundách. Angličania nakoniec vyhrali 7:1, no San Marino si vtedy získalo rešpekt celého sveta. Krátko po tom dosiahlo aj svoje najvyššie umiestnenie v rebríčku FIFA - 118. miesto. Gualtieriho gól bol vyše 22 rokov najrýchlejším v dejinách kvalifikácií MS. Internet obletel aj gól Mattea Vitaioliho z kvalifikácie Eura 2016 na ihrisku Litvy. Vitaioli strelou z priameho kopu vyrovnal na 1:1, po čom nasledovala divoká oslava celého tímu. San Maríno prišlo o bod až v nadstavenom čase, keď inkasovalo v 92.
Liga národov: Nová šanca pre San Marino
Liga národov vznikla v roku 2018, keď UEFA hľadala spôsob, ako nahradiť nezáživné priateľské zápasy. Nový formát rozdelil krajiny podľa výkonnosti, takže trpaslíci ako San Marino už nemuseli nastupovať proti gigantovi typu Francúzska, ale proti tímom, ktoré majú podobnú kvalitu. A práve v takýchto zápasoch sa ukázalo, že aj San Marino vie byť konkurencieschopné. Liga národov vznikla aj s cieľom, aby priniesla väčšiu šancu na úspech trpaslíkom. V minulej edícii Ligy národov sa San Marino vďaka dvom víťazstvám nad Liechtenštajnskom a remíze s Gibraltárom stalo prekvapivým víťazom svojej skupiny. Futbalisti San Marína oslavujú historický postup v oficiálnych súťažiach. Najnižšie postavený tím v rebríčku FIFA sa v Lige národov prebojoval z "déčka" do C-divízie vďaka pondelkovému triumfu 3:1 na pôde Lichtenštajnska. Bolo to vôbec prvé víťazstvo San Marína na ihriskách súperov a iba druhé súťažné vôbec. San Maríno pritom inkasovalo tesne pred polčasovou prestávkou z kopačky Arona Seleho. Ešte nikdy v histórii sa nestalo, aby San Maríno vyhralo zápas, v ktorom by prehrávalo. A nikdy sa nestalo, aby San Maríno vyhralo zápas na ihrisku súpera - vyšlo mu to až na 101. Po záverečnom hvizde náhradníci z lavičky šprintovali na ihrisko a radovali sa so spoluhráčmi. San Maríno má dokonca aj vlastných ultras navštevujúcich aj duely vonku.
San Maríno vo Vaduze v polčase prehrávalo 0:1, po zmene strán mu však trojbodový zápis zariadili gólmi Lorenzo Lazzari, Alessandro Golinucci a Nicola Nanni z penalty. "Trpaslík" z 30-tisícového mikroštátu na Apeninskom polostrove tak v tabuľke o bod predbehol Gibraltár a v LN bude účinkovať o poschodie vyššie. "Okrem vážneho rizika srdcového infarktu môžem povedať len to, že títo chlapci dnes večer tvorili históriu. Ako ľudia i ako športovci ukázali, akú majú hodnotu. Plakal som spolu s nimi," povedal podľa DPA viditeľne dojatý prezident tamojšieho futbalového zväzu Marco Tura.
Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta: Teoretická šanca na postup
San Marino má teoretickú šancu postúpiť do baráže o majstrovstvá sveta. Pre krajinu, ktorá vyhrala len tri zápasy v histórii, by to bol historický zázrak. Systém európskej kvalifikácie je pomerne zložitý. Dvanásť tímov postúpi priamo ako víťazi svojich skupín. Ďalších šestnásť krajín zabojuje v barážach - medzi nimi aj štyria najlepšie hodnotení víťazi skupín Ligy národov, ktorí sa nedostali priamo cez kvalifikáciu. Tieto štyri tímy dostanú šancu v barážovom systéme rozdelenom do štyroch vetiev. V každej vetve sa odohrajú semifinále a finále, pričom víťaz získa miestenku na šampionát. V praxi to znamená, že San Marino by sa muselo spoľahnúť na sériu výsledkov, ktoré by ho vďaka Lige národov dostali až k možnosti hrať o postup. A hoci sa to zdá ako úplný nezmysel, teoreticky táto možnosť stále existuje.
V skupine, kde hrá San Marino, sú aj Rumunsko, Bosna a Rakúsko. Ak by Rumunsko skončilo medzi prvými dvoma tímami, mohlo by to San Marinu otvoriť cestu k baráži. Znie to absurdne, no futbal vie byť plný paradoxov - pre San Marino by bolo dokonca výhodné, keby s Rumunskom prehralo úplným debaklom, aby Rumuni predbehli Bosnu v tabuľke. Na papieri to pôsobí ako cynická kalkulácia, v praxi by však išlo o scenár, ktorý by mohol malej krajine darovať najväčší úspech jej futbalových dejín. Samozrejme, FIFA prísne zakazuje akékoľvek manipulácie, vrátane úmyselných prehier. Sankcie za také konanie môžu znamenať vylúčenie či dlhodobé dištancovanie tímu.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
Sanmarinska reprezentácia doposiaľ odohrala sedem kvalifikačných duelov o nadchádzajúci svetový šampionát - všetky prehrala. Bilancia je neúprosná: jeden strelený gól a tridsaťdva inkasovaných. A predsa - keď sa v malom štadióniku v Serravalle podarí trafiť do siete súpera, publikum oslavuje, akoby práve získalo titul majstra sveta.
Tvrdá realita a vášeň pre futbal
San Marino má za sebou ťažkú kvalifikáciu: prehry 0:2, 1:5, 0:1, 0:4, 0:6, 0:10, 0:4. Čísla, ktoré by iným národom zlomili morálku. Tu nie. Sanmarinski futbalisti sa po každej prehre znova postavia na trávnik. Väčšina z nich má bežné civilné povolania - sú to učitelia, úradníci či mechanici. Futbal tak hrajú z čistej vášne. Domáci štadión v Serravalle pojme 6 600 divákov, no väčšinou zostáva poloprázdny. Cestujúci fanúšikovia často vytvárajú hlasnejšiu atmosféru než domáci priaznivci. Napriek tomu má každý zápas v San Marine svoje čaro - nie pre veľkolepé góly, ale pre pocit spolupatričnosti. Hoci sa reprezentovanie krajiny, ktorá nevyhráva, môže javiť ako tortúra, nie je to tak. Súčasný hráč Lorenzo Capicchioni má napríklad odloženú fotografiu s Christianom Eriksenom, bývalý hráč Simone Bacciocchi si zase spomína, ako bránil Zlatana Ibrahimovića, Roberta Lewandowského alebo Klaasa-Jana Huntelaara. „Každý zápas bol pre nás zdrojom obrovskej hrdosti. Sme malý národ, takže pochopiteľne nemáme skvelých hráčov a tí, ktorí hrajú, musia futbalu prinášať obety. Boli sme hráči aj zamestnanci, jednoducho bežní ľudia.
Fanúšikovia a podpora
Reprezentácia San Marína má v Európe aj vo svete veľa fanúšikov, pretože je skrátka sympatická. Hoci skoro stále - a často aj vysoko - prehrávajú, Sanmarínčania zažili aj zopár slávnych momentov. Publicista Paul Watson sa pre ESPN porozprával s domácim priaznivcom Alessandrom. Ten po víťazstve dokonca aj plakal. „Som starý chlap. Vždy hovorím, že môžete uveriť všetkému, pokiaľ pozeráte dosť futbalu.
Budúcnosť futbalu v San Marine
Dlhodobá futbalová budúcnosť San Marína sa pravdepodobne týmito dvoma víťazstvami veľmi nezmení. Za posledné roky sa vynaložilo nesmierne veľa úsilia a veľa vecí sa zlepšilo.
Prečítajte si tiež: Všetko o 4. Lige Juh: výsledky, tabuľka, novinky