Mestský futbalový štadión v Michalovciach je dejiskom bohatého futbalového života. V tomto článku sa pozrieme na jeho históriu, rekonštrukcie a významné udalosti, ktoré sa na ňom odohrali.
Začiatky a 110. výročie michalovského futbalu
Michalovský futbal oslavuje v tomto roku 110. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti si priblížime obdobie rokov 2005 až 2010. Po úspešnej sezóne bolo v Michalovciach turbulentné leto. Klub bojujúci o prežitie sa podarilo zachrániť vďaka ľuďom, ktorým osud futbalu v metropole Zemplína nebol ľahostajný. Do klubu vstúpila stavebná firma Scorp spol. s r.o. spoločne s mestom a časť akcií ostalo v rukách spoločnosti Media Group vedenej Jaroslavom Bovanom, ktorý bol dovtedy aj prezidentom ŠK Zemplín. Od novej sezóny ho na čele klubu nahradil jeden zo spolumajiteľov Scorpu Igor Šoltinský, ktorý sa stal predsedom predstavenstva. Funkciu športového riaditeľa zaujal Marián Kuchta, ale len do mája 2006, kedy ho vystriedal Gabriel Hreščák. Pracovalo sa aj na transformácii klubu z „eseročky“ na akciovú spoločnosť, čo bolo potrebné pre účinkovanie v II. lige. Všetko sa podarilo dotiahnuť v polovici sezóny, a tak od 1. januára 2006 sa názov klubu zmenil na Mestský futbalový klub (MFK) Zemplín. Z minuloročného kádra sa rozutekali takmer všetci hráči. Ostalo len torzo - brankári Belán, M. Žofčák a Šafranko, Olejár, Uhľár, Horochonič. Nový tréner Ján Karaffa s asistentom Radoslavom Kačalom mali neľahkú úlohu vyskladať nové mužstvo. Prišlo množstvo nových tvárí - Radoslav Tomko, Jaroslav Adam, Tomáš Šimko, Stanislav Svadeba, Branislav Bajza, Vladimír Škuta, Bartolomej Petro, Maroš Bačík, v priebehu jesene Artem Yevlanov, Maksym Berlizev, Ján Leško, Peter Augustíni a vrátil sa aj kanonier Miroslav Tóth. Po rozpačitom úvode sa mužstvo postupne zohralo a vďaka výbornému záveru jesene, keď vyhralo tri zápasy v rade, prezimovalo na solídnej 5. priečke. Kormidelník Radoslav Kačala (Karaffu odvolalo vedenie klubu po 8. kole, ako hlavný však bol vedený Vladimír Gombár, keďže Kačala nedisponoval požadovanou licenciou) s asistentom Jánom Bírešom museli v zime opäť plátať diery v kádri po mnohých odchodoch - Petra, Šimka, J. Leška, M. Tótha, Šafranka, Berlizeva, Augustíniho a Svadebu. Veľa bolo aj príchodov - Adam Geri, Michal Áč, Lukáš Janič, Roman Marchenko, Maksym Ivchenko, Peter Meliš, Marián Juhás a z dorastu Tomáš Stričko, Jozef Marec. Mužstvo v jari doma vyhralo iba trikrát a keď k tomu pridalo 7 bodov od súperov, výsledkom bolo konečné 7. miesto. Kvôli chystajúcej sa reorganizácii súťaže vypadlo až poltucet tímov (Humenné, Dun.
Rekonštrukcie a modernizácie štadióna
Po dlhých rokoch sa štadión dočkal rekonštrukcie, ktorú dotovalo mesto Michalovce. Novú podobu dostal interiér i exteriér hlavnej tribúny. Skvalitnili a obnovili sa inžinierske siete, zväčšili a zmodernizovali kabíny, prebudovali VIP miestnosti či osadili sedačky na hlavnej tribúne. Do klubových štruktúr sa vrátil niekdajší šéf Jaroslav Bovan, ktorý teraz zasadol na manažérsku stoličku. Kormidelníka Vladimíra Gombára nahradil Karol Kisel, pričom asistovali mu Radoslav Kačala a Ján Bíreš, teda tréneri, ktorí viedli mužstvo v jarnej časti predošlej sezóny. Obmenil sa aj káder. Odišli Janič, Áč, Škuta, Marchenko a Ivchenko. Nahradili ich Jozef Tirer, Vladimír Chovan, Stanislav Smrek, Dominik Rodinger, Hondurančania David Murillo, Antonio Dolmo Ramirez a navrátilci Miroslav Tóth, Adrián Devečka a Jaroslav Dargaj.
Udalosťou leta bola obrovská rekonštrukcia michalovského futbalového štadióna, ktorej sa dočkal po vyše polstoročí. Začalo sa s ňou hneď po poslednom zápase minulej sezóny proti Interu Bratislava. Zbúraná bola stará tribúna aj betónové ovály a zmizla aj atletická dráha. Ihrisko sa posunulo bližšie k bývalej novej tribúne a nová kapacita štadióna bola 4200 divákov, pričom všetky miesta boli na sedenie. Hoci práce prebiehali rýchlo, bolo jasné, že do začiatku ročníka sa nestihnú dokončiť, preto žlto-modrí prvýkrát doma nastúpili až v 7. kole proti Liptovskému Mikulášu. K dispozícii bola iba polovičná kapacita a Michalovce v premiére remizovali s Liptákmi 1:1.
V súčasnosti zrevitalizoval VIP sektor a na hracej ploche umiestnil novú LED tabuľu.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať futbalové prenosy U20?
Reorganizácia súťaže a umiestnenie MFK Zemplín
Najväčšou zmenou však bola reorganizácia súťaže. Druhá najvyššia súťaž sa premenovala na I. ligu a hralo v nej už iba 12 tímov. Tie odohrali 22-kolovú základnú časť, po ktorej prišla nadstavba. Prvé štyri celky postúpili do prelínačky o postup do Corgoň ligy a zvyšné bojovali o záchranu. Aj keď vidina pútavých súbojov s corgoňligistami Michalovčanov lákala, medzi najlepšie kvarteto I. ligy sa bohužiaľ neprebojovali. Doplatili na nevydarený štart, pretože z prvého víťazstva sa tešili až v 7. kole, keď vysoko zdolali Močenok (6:1). Ďalšie triumfy prichádzali sporadicky, väčšinou zbierali nerozhodné výsledky a po remíze 0:0 (a najslabšom výkone v sezóne) v 12. kole s Podbrezovou požiadal o uvoľnenie z funkcie tréner Kisel. Jeho miesto zaujal známy búrlivák Ladislav Molnár, ktorý sa však krátko po tom presunul na post šéftrénera a mužstvo viedli Jozef Škrlík s asistentom Vladimírom Rusnákom ml. Po základnej časti obsadil kolektív až 9. miesto. Následne sa vytvorila nová tabuľka pozostávajúca iba zo vzájomných duelov tímov na 5. až 12. priečke a nej už bol MFK Zemplín predposledný. Na jar teda čakal žlto-modrých boj o záchranu. V klube nič neponechali na náhodu a káder patrične posilnili - prišli skúsení Rastislav Tomovčík, Peter Murinčák, Rastislav Beličák, Tomáš Gerich, Peter Dobiáš, ale aj Tomáš Jenei, Roman Čavojský a aj dorastenci Matúš Humeník a Vladimír Praščák. Vďaka skvelému nástupu do nadstavby, keď vyhrali úvodných päť stretnutí, sa Michalovčania rýchlo dostali do pokojných vôd tabuľky a mohli súťaž bez stresov dohrávať. V tabuľke o záchranu napokon obsadili konečnú 4. priečku, keď v nadstavbe prehrali iba tri zápasy. V súvislosti s touto sezónou nemožno nespomenúť veľký úspech mládeže - starší dorastenci vyhrali II.
Úspechy mládeže a zmeny v kádri
V sezóne 2006/07 dosiahla mládež MFK Zemplín veľký úspech. Starší dorastenci vyhrali II. Dve najvyššie futbalové súťaže sa po roku znovu hrali novým modelom. V oboch účinkovalo opäť po 12 tímov, avšak premiérovo bojovali trojkolovým systémom, pričom pri nepárnom počte 33 zápasov mali výhodu jedného domáceho duelu navyše mužstvá, ktoré v predošlej sezóne skončili v tabuľke do 6. miesta. Na michalovskej lavičke zostal po vydarenej jari Jozef Škrlík a káder prešiel menšími zmenami - odišli hráči, ktorí boli na hosťovaní Smrek, Jenei, Dobiáš, Čavojský a Murinčák. Skončil aj Ukrajinec Yevlanov. Nahradili ich Ján Vajda, Martin Kerbčár a Ladislav Šuster, ktorí prišli z nižších súťaží. Vedenie klubu chcelo dať väčší priestor vlastným odchovancom a mužstvo budovať. V jeseni sa začalo s výstavbou ihriska s umelou trávou na mieste vedľajšej B-plochy, vďaka čomu sa výrazne zlepšili tréningové podmienky. Mužstvo hneď v 1. kole získalo bod na horúcej pôde Tatrana Prešov, ktorý neskôr súťaž suverénne vyhral (s náskokom 22 bodov) a vrátil sa do najvyššej súťaže. V ďalšom priebehu sezóny podávali Zemplínčania kolísavé výkony a pohybovali sa v strede pelotónu. Napokon prezimovali na 6. mieste, avšak rozdiely v tabuľke boli minimálne, a keďže zo súťaže vypadávali až dva celky, nemohli zaspať na vavrínoch. Do jarnej časti vstupovali už bez Tomovčíka, A. Devečku, Aľušika, Rodingera, Cifraniča, Shytova, Bačíka a Beličáka. Káder sa omladil, pribudli Marek Bajza, Miroslav Hrdina, Tomáš Sloboda, Miroslav Lauko, František Viskup, Karol Kovalík, vrátil sa Roman Čavojský a z dorastu boli vytiahnutí Erik Seman, Peter Kokočák a iba 16-ročný Dominik Kunca. Mužstvo v úvode jari dokázalo vyhrať v Trebišove (1:0) a Šali (2:1), ale potom prišla štvorzápasová šnúra prehier, počas ktorej ani raz neskórovalo, a MFK Zemplín začal tuho bojovať o udržanie sa. Na zlé výsledky doplatil tréner Škrlík a sezónu dokončil jeho asistent Vladimír Rusnák ml. Ten s kolektívom v siedmich zápasoch dosiahol dve výhry (s Humenným a Šaľou), ktoré stačili na záchranu. Michalovce skončili deviate, ale pred Trebišovom, ktorý skončil na zostupovom 11.
Angažovanie trénera Komanického a ďalšie zmeny
Predchádzajúca sezóna, keď mužstvo do posledného kola bojovalo o prvoligovú kožu, bola varovaním, aby sa podobná situácia neopakovala. Vedenie klubu na trénerskú lavičku angažovalo ostrieľaného kormidelníka Mikuláša Komanického, ktorý okamžite dokázal kolektívu vštepiť svoj rukopis. Už výsledky v letnej príprave, počas ktorej z deviatich duelov iba raz prehrali a zdolali aj ligové tímy Diósgyöru a Dubnice, naznačovala, že Michalovce môžu pomýšľať na vyššie priečky. Mužstvo posilnené o navrátilcov Tomáša Kozára, Leonida Shytova, brankára Maroša Ferenca, skúseného Petra Krakovského a strelca Jozefa Gašpara (nahradili odchádzajúcich Hrdinu, Gericha, Kerbčára a Slobodu) zaznamenalo v prvých šiestich súbojoch iba jednu porážku a v tabuľke bolo na 4. mieste. Navyše po výbornom výkone v domácom prostredí v Slovenskom pohári vyradilo corgoňligový Tatran Prešov po výsledku 3:1. Zemplínčania produkovali v jeseni oku lahodiaci ofenzívny futbal, napriek tomu sa nevyhli dvom zaváhaniam na vlastnej pôde s Rimavskou Sobotou (0:1) a Trenčínom (2:3). V pelotóne zimovali na 6. priečke, aj vďaka streleckému apetítu Gašpara, ktorý nastrieľal 11 gólov! V zime káder doplnili ďalší kvalitní hráči - Marián Adam, odchovanci Adrián Devečka a Dušan Sninský, legionári Sammy Dehamla a Amadou Coulibaly. Žlto-modrí sa netajili tým, že chcú v tabuľke skončiť do 3. miesta. Avšak jesenná atraktívna hra sa postupne vytratila. Mužstvo prestalo bodovať vonku, keď dosiahlo iba jednu remízu v Ličartovciach s rezervou MFK Košice (0:0). Zahanbujúcou bola predovšetkým prehra 0:1 na pôde „béčka“ Dunajskej Stredy, ktoré počas celej sezóny vyhralo iba dva zápasy! To už MFK Zemplín viedol doterajší asistent Vladimír Rusnák ml., pretože po prehre v 28. kole v Ružomberku s tamojším B-tímom (0:2) vedenie klubu odvolalo Komanického. Keďže Rusnák s mužstvom nedosiahol ani jednu výhru, navyše v poslednom dueli sezóny prišiel domáci debakel s víťazom súťaže Interom Bratislava 2:5, Michalovce zopakovali umiestnenie z predošlého ročníka (9.
Nová kapacita štadióna a finále Slovenského pohára
Vedenie klubu vložilo trénerskú dôveru do rúk Vladimíra Rusnáka ml., ktorý v predošlých dvoch rokoch zakaždým dokončil sezónu po konci hlavných trénerov. Jeho asistentmi sa stali Emil Sudimák a Vladimír Moroz. Funkcionári nedávali mužstvu žiadny konkrétny cieľ o umiestnení, prvoradou úlohou bolo zapracovať do A-tímu čo najviac hráčov z vlastnej liahne. A tak boli z dorastu vytiahnutí Martin Blahuta, Miroslav Paulovčák, vrátil sa Erik Seman. Okrem nich do kádra pribudli Peter Pillár, Tomáš Labun, poľské dvojčatá Daniel a Mateusz Pyrkovci a skúsený Russlan Ljubarskij. S michalovským dresom sa rozlúčili Ferenc, Kovalík, Krakovský, Marián Adam, Marec, Kozár, Coulibaly a Dehamla. Napriek ťažkému štartu odštartoval omladený kolektív výborne a pred 7. kolom bol dokonca v tabuľke druhý. Lenže prišla dlhá séria bez výhry, ktorú sa skončila až v 16. kole domácou výhrou s „béčkom“ Ružomberka (2:0), a tak po jeseni figuroval v pelotóne na 6. priečke. V zime dostali šancu ďalší hráči z vlastného dorastu Marek Mihok a Oliver Tatár, prišiel aj Peter Zahradnik z Prešova. To už boli preč Devečka, Labun, Tirer a Gašpar, ktorí boli z kádra vylúčení ešte v priebehu jesene. V jari produkovalo mužstvo nezáživný futbal, trápilo sa v koncovke a vyhralo iba tri zápasy. V konečnom účtovaní obsadilo 6. miesto so ziskom 30 bodov. Starosti so záchranou však nemalo žiadne. A to aj vďaka tomu, že prvoligovú súťaž dokončilo iba 10 z 12 klubov! Najprv sa už po 5. kole na protest proti rozhodcom odhlásila Podbrezová a po 23. kole bola vylúčená Prievidza, ktorú postihli veľké finančné problémy. Záver ročníka bol pre Michalovce slávnostný. Na ich novučičkom štadióne sa totiž 11. mája uskutočnilo prvýkrát v histórii finále Slovenského pohára.
Návštevy slovenských štadiónov
Počas leta 2024 som sa rozhodol začať navštevovať slovenské futbalové štadióny. Vo voľnom čase sa snažím postupne prejsť futbalové stánky, ktoré mám blízko svojho domova, a postupne sa budem posúvať ďalej smerom na západ. Počas júla a augusta sa mi podarilo navštíviť 5 štadiónov z plánovaných šiestich. Niektoré príjemne prekvapili, iné mierne sklamali, no všetky sú miestom, ktoré mi je blízke, a preto chcem navštíviť čo najviac štadiónov na Slovensku a ukázať ľuďom, že aj v našich skromných podmienkach máme pekné futbalové stánky, ktoré stoja za návštevu.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
Štadión pod Čebraťom - MFK Ružomberok
Ako prvý štadión som paradoxne navštívil ten, ktorý mám zo všetkých piatich najďalej. 11.7.2024 som sa rozhodol ísť do Ružomberka na zápas predkola Európskej ligy. Domáci MFK Ružomberok privítal na svojom štadióne kazašský FC Tobol. Všetkým futbalovým fanúšikom je vo všeobecnosti známe, že Štadión pod Čebraťom je neslávne známy svojimi špinavými sedačkami. Tie sú vskutku dosť zanedbané a potrebovali by vyčistiť alebo jednoducho zrekonštruovať/vymeniť. Malé mesto = malý štadión s dvoma pozdĺžnymi tribúnami. Z diaľky pôsobí príjemne a výhľad na ihrisko je dobrý z každej časti tribúny. Ďalším problémom, ktorý sa vyskytol, boli voľne pohodené káble v poslednom rade tribúny. Celkový dojem zo štadiónu je fajn, avšak zišla by sa úprava sedačiek a zvýšená pozornosť pri bežných veciach, ako sú voľné káble a podobne. Majitelia by sa mali zamyslieť, či sú takto zanedbané sedačky dostatočne reprezentatívne nielen pre klub a mesto, ale aj pre samotnú prvú ligu, najmä ak klub pôsobil v pohárovej Európe. Cena lístka - 12 €.
Košická Futbalová Aréna - FC Košice
Druhým v poradí bol najnovší prírastok na futbalovej mape slovenských štadiónov. Košická futbalová aréna hostila 22.7.2024 taliansky AS Rím. Slávnostné otvorenie sa nieslo v príjemnej atmosfére pri vypredanom hľadisku. Na štadióne som už bol na niekoľkých zápasoch v čase, keď boli postavené len protiľahlé tribúny. Avšak po dokončení nabral tento futbalový stánok nádych kvality, moderného spracovania a taktiež pocit, že sa nachádzam na mieste, ktoré je stvorené pre kvalitný futbal. KFA je konečne dokončená a momentálne jej nie je čo vytknúť. Kapacita 12 555 je dostačujúca a ostáva len veriť, že diváci si nájdu cestu do tohto moderného futbalového stánku.
Futbalový štadión TESLA Stropkov - MŠK TESLA Stropkov/FC Tatran Prešov
V poradí tretí štadión, ktorý som navštívil, bol v Stropkove. Z európskej a prvoligovej scény som presedlal na druholigové trávniky, konkrétne na zápas FC Tatran Prešov - MFK Zvolen. Štadión v Stropkove je klasický futbalový stánok, ktorý nájdeme v každom menšom meste alebo na dedine. Jedna tribúna, ktorá je však z 90% zaplnená, ponúka divákom pohľad na trávnik z "prvého" poschodia. Tribúna je zrekonštruovaná a sedačky boli pripravené na začiatok sezóny. Čisté a príjemné prostredie dopĺňalo veľmi dobrý dojem, ktorý tento areál ponúka. Stropkovčanom treba dať kredit aj za to, že sa snažia robiť dobrú prácu a pred sezónou zrekonštruovali aj priestory WC, ktoré sú moderne zariadené a nehanbili by sa za ne ani na prvoligových štadiónoch. Areál má kapacitu 2 500 divákov, pre ktorých je dostupná aj kovová tribúna oproti tej hlavnej. Jedinou nevýhodou je, že je nekrytá a v prípade dažďa sa musíte presťahovať na hlavnú tribúnu alebo stáť s dáždnikom v ruke.
Mestský futbalový štadión Michalovce - MFK Zemplín Michalovce
Štvrtý v poradí som navštívil štadión v Michalovciach. Na zápas so Spartakom Trnava, ktorý sa konal 4.8.2024, si našlo cestu úctyhodných 2485 fanúšikov. Celková kapacita tohto futbalového stánku je 4 440 miest. Štadión na prvý pohľad pôsobí trošku starým a zanedbaným dojmom, čo je však len prvotný vnem, keďže prešiel rekonštrukciou v roku 2009. Avšak odvtedy ubehlo niekoľko rokov a sedačky už vybledli a aj nátery na štadióne stratili svoj šmrnc. Taktiež chýba celkové zastrešenie, kde je krytá iba hlavná a protiľahlá tribúna, čo je v jesenných mesiacoch trošku na škodu. Rovnako ako v prípade Ružomberka, aj tu by sa sedačkám zišlo očistenie, keďže niektoré pôsobili veľmi zanedbane. Celkový dojem však bol príjemný a štadión sa oplatí navštíviť, ak budete mať počas ligového víkendu cestu do Michaloviec. Nie je to úroveň Košíc, ale svoj účel spĺňa a to je hlavné. Občasná investícia do úpravy by však neuškodila.
Futbalový štadión Stará Ľubovňa - Stará Ľubovňa Redfox FC
Posledný stánok, ktorý som poctil svojou návštevou, bol v Starej Ľubovni na zápase Monacobet ligy. Stará Ľubovňa vyzvala Tatran Prešov a bolo sa na čo pozerať. A pozerať sa bolo na čo aj po vstupe do tohto športového areálu. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že areál má svoje najlepšie roky za sebou a potreboval by zmodernizovať. Hlavné tribúny pôsobili zanedbaným dojmom a zišiel by sa im nový náter, ktorý by tribúny trošku osvetlil a pridal im závan modernosti. Ja som sa vybral postaviť na protiľahlú stranu, ktorú tvoril starý betónový ovál. Počas chôdze som sa neraz potkol (znova moja nešikovnosť), a preto by som možno odporúčal trošku opraviť povrch oválu. Na zamyslenie sú aj prírodné úkazy, ktoré vyrastali spoza striedačky. Som zástancom prírody, ale myslím si, že tento vyrastajúci strom pôsobil nereprezentatívne. Predsa len, Stará Ľubovňa postúpila do druhej najvyššej súťaže a mali by tomu prispôsobiť aj celkový vzhľad. Kapacita celého areálu je 2 500 divákov. Úprava hlavných tribún a oválu by mohla byť jednou z vecí, ktoré by v Starej Ľubovni mohli zlepšiť. Niektoré časti pôsobili nereprezentatívne a zastaralo. To však neskazilo celkový dojem, ktorý pripomenul klasické dedinské zápasy. Škoda, že v tomto prípade sa jednalo o druhú ligu. Cena lístka - 5 €.
Prečítajte si tiež: Všetko o 4. Lige Juh: výsledky, tabuľka, novinky
Vývoj slovenských futbalových štadiónov
Slovenské futbalové štadióny sa v uplynulých rokoch zviechajú. Staré a nevyhovujúce stánky nahradili nové alebo zrekonštruované arény, ktoré ponúkajú fanúšikom moderné prostredie. Vrcholom rekonštrukcie, modernizácie a výstavby futbalových štadiónov bola premiéra nového Tehelného poľa, ktorá sa uskutočnila počas uplynulého víkendu.
Na vynovený domov čakajú v slovenskej najvyššej súťaži už len futbalisti AS Trenčín a ŠKF Sereď. V prípade štadióna nováčika je však jeho budúcnosť veľkou neznámou.
„Šestnásť štadiónov máme hotových. V Košiciach sa začalo stavať, v Trenčíne sa stavia. Verejné obstarávanie pokračuje v Prešove. Verím, že v priebehu budúceho roka by mali byť štadióny v Trenčíne a v Košiciach hotové,” uviedol prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik.
Prehľad prvoligových štadiónov na Slovensku
Bratislava (Tehelné pole)
- Kapacita: 22 500 miest
- Národný futbalový štadión stojí na mieste starého Tehelného poľa, ktoré bolo zbúrané v roku 2013. Úplne nový stánok je otočený o 90 stupňov oproti pôvodnému.
- Nové Tehelné pole je najväčší a najmodernejší futbalový štadión na Slovensku, podľa kritérií UEFA patrí do najvyššej štvrtej kategórie. Definitívny konečný účet ešte nebol vystavený, ale momentálne sa pohybuje na hodnote 81,5 milióna eur. Dotácia štátu predstavuje 27,2 milióna.
Trnava (Štadión Antona Malatinského)
- Kapacita: 18 200 miest
- Futbalový stánok v „slovenskom Ríme” prešiel kompletnou obmenou. Pôvodný štadión šiel v roku 2013 k zemi a na jeho mieste v nasledujúcich mesiacoch vyrástla úplne nová aréna, s výnimkou západnej tribúny, ktorá je jediná pôvodná a zrekonštruovaná.
- City Arena patrí podľa hodnotenia UEFA do štvrtej kategórie, jej výstavba „zhltla” takmer 30 miliónov eur, z čoho trinástimi miliónmi prispel štát formou dotácie.
Dunajská Streda (MOL Aréna)
- Kapacita: 12 700 miest
- Kompletným prerodom prešiel aj futbalový stánok na Žitnom ostrove. Pôvodné štyri samostatné tribúny nahradili úplne nové a spojené, ihrisko sa otočilo o 90 stupňov.
- Štadión v Dunajskej Strede je dnes jeden z najmodernejších na Slovensku a spĺňa kritéria UEFA kategórie 4. Cena za nový štadión sa zastavila na sume 22 miliónov eur, štát prispel dotáciou vo výške 1,4 milióna.
Žilina (Štadión MŠK Žilina)
- Kapacita: 11 258 miest
- Otvorenie štadióna pod Dubňom sa datuje ešte do roku 1940. Kým sa v 2002 urobila prvá veľká prestavba, tvorili ho dve veľké zastrešené tribúny a ovály za bránkami.
- Ďalšia veľká rekonštrukcia odštartovala v roku 2006 - začala sa rozšírením tribún za bránkami a pokračovala rekonštrukciou južnej a východnej tribúny. Pri poslednej rekonštrukcii boli dobudované tribúny a pri štadióne „vyrástol” aj parkovací dom. Dnes štadión patrí do najvyššej štvrtej kategórie UEFA.
Trenčín (vo výstavbe)
- Kapacita: 10 000 miest
- Nový futbalový štadión momentálne rastie aj na Strednom Považí. Stánok s kapacitou do 10-tisíc divákov bude stáť na mieste pôvodného, z veľkej časti už zbúraného štadióna. Do konca aktuálneho kalendárneho roka by mali pod hradom Matúša Čáka stáť tri spojené tribúny (jedna hlavná a dve za bránkami).
- Nová aréna by mala mať štyri hviezdičky UEFA a odhadovaný rozpočet je 20 miliónov eur, z čoho 2,4 milióna je dotácia od štátu.
Nitra
- Kapacita: 7 500 miest
- Modernizácia štadióna pod Zoborom sa začala v januári 2018. Súčasťou projektu bola okrem iného rekonštrukcia hlavnej i vedľajších tribún a nový vyhrievaný trávnik. Modernizáciou prešli aj šatne pre hráčov, priestory pre rozhodcov, delegátov a novinárov.
- Štadión spĺňa podmienky tretej kategórie UEFA. Celkové náklady na rekonštrukciu štadióna dosiahli takmer osem miliónov eur, zväz prispel sumou 2,4 milióna a v rámci Európskeho mesta športu 2018 získali Nitrania ďalšiu štátnu dotáciu vo výške 1,5 milióna eur.
Ružomberok
- Kapacita: 5 000 miest
- Pôvodný štadión pod Čebraťom tvorila oválna tribúna. Zbúrali ju v roku 1997, po postupe klubu do slovenskej najvyššej súťaže. Následne bola postavená západná tribúna, ale boli zachované zvyšné oválne tribúny, odstránili ich teda postupne po výstavbe východnej tribúny o niekoľko rokov neskôr.
- Poslednú rekonštrukciu ukončili Liptáci v roku 2016, keď „položili” nový, vyhrievaný trávnik a dokončili zázemie v „novej” východnej tribúne. Celé to stálo 1,9 milióna eur, štátna dotácia bola na úrovni jedného milióna.
Senica (OMS Arena)
- Kapacita: 4 500 miest
- Pôvodný štadión otvorili v 1962. Najprv v rokoch 2009 - 2010 prešla rozsiahlou modernizáciou hlavná tribúna a následne v období 2012 - 2014 pribudli aj tribúny oproti hlavnej a za bránkami. Nechýba ani veľká obrazovka či vyhrievanie trávnika.
- Podľa hodnotenia UEFA patrí do tretej kategórie. Na rekonštrukciu dostal klub FK Senica finančnú dotáciu od štátu v hodnote milión eur. Štadión patrí do tretej kategórie UEFA.
#
tags: #futbalový #štadión #Michalovce #kapacita #história