Majstrovstvá sveta vo futbale sú najvýznamnejšou súťažou v medzinárodnom futbale, ktorá sa koná každé štyri roky. Prípravy na ne však začínajú oveľa skôr, pričom viac ako 200 krajín sa stretáva v kvalifikáciách, no len 32 z nich sa prebojuje na záverečný turnaj. História tohto športového sviatku je bohatá na zaujímavé momenty, prekvapenia a legendárne výkony.
Prvé kroky: Uruguaj 1930 a Taliansko 1934
Prvé majstrovstvá sveta sa konali v roku 1930 v Uruguaji. Pre hospodársku krízu pricestovali do Južnej Ameriky len štyri európske mužstvá a ani jeden z favoritov. Doma ostalo aj Československo. Finále na štadióne Centenario v Montevideu bolo v rukách Juhoameričanov a domáci Uruguaj v ňom po dramatickom boji porazil susednú Argentínu 4:2. Už na prvých majstrovstvách sveta sa do hry „vložili“ aj rozhodcovia.
V roku 1934 sa šampionát presunul do Talianska a prvýkrát sa hrala kvalifikácia. Organizátor šampionátu, Taliansko, si s kvalifikáciou nelámalo hlavu. Stretli sa len v domácom zápase s Gréckom, ktoré vyhrali. Odveta sa nekonala, pretože Gréci vzdali odvetu, keď im Taliani ponúkli luxusný dvojposchodový dom v najatraktívnejšej časti Atén. Pred finálovým zápasom navštívil švédsky rozhodca talianskeho diktátora Benita Mussoliniho v jeho lóži. Čo si tam vypočul nevieme, vieme však, že finálový zápas odpískal jednoznačne v prospech domáceho Talianska. Súperom Talianska bolo vo finále Československo, ktoré svetu predstavilo slávnych hráčov ako Oldřich Nejedlý, Antonín Puč či brankár František Plánička. Fašistické Taliansko sa stalo majstrom sveta.
Predvojnové roky a povojnový reštart: Francúzsko 1938 a Brazília 1950
Pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa stihol odohrať ešte jeden šampionát, v roku 1938 vo Francúzsku. Taliani titul obhájili. Po dvanásťročnej prestávke, vynútenej druhou svetovou vojnou, sa futbalový svet zišiel v roku 1950 v Brazílii. Československo chýbalo. Vo finálovej skupine sa stretli štyri tímy, z ktorých bol prekvapivo najúspešnejší Uruguaj.
Druhá svetová vojna ochudobnila dejiny majstrovstiev sveta vo futbale o dve kapitoly. V roku 1950 prvý raz dostala možnosť zorganizovať šampionát Brazília, ktorá sa o to pokúšala už v roku 1942. Našťastie zhodou okolností v poslednom zápase turnaja sa priamo medzi Brazíliou a Uruguajom rozhodovalo o novom šampiónovi, pričom domácim by bola stačila na zisk trofeje aj remíza. Vysoko favorizovaná Seleção však rozplakala 200-tisícovú Maracanu i celý národ. Tá si na prvý gól musela počkať do 47. minúty, keď Friaca otvoril skóre. Najprv Juan Alberto Schiaffino vyrovnal a následne Alcides Ghiggia vyrval domácim trofej z rúk. Ľudia na štadióne kolabovali, oslavy sa premenili na národný smútok. Premiéru si na šampionáte odkrútili Angličania a postarali sa o senzáciu turnaja - zo svojho pohľadu negatívnu. S mužstvom USA, zloženom z amatérov a poloprofesionálov, prehrali 0:1.
Prečítajte si tiež: Výzvy ľadového hokeja
Päťdesiate roky: Švajčiarsko 1954 a Švédsko 1958
O štyri roky neskôr sa MS konali na „neutrálnej pôde“ vo Švajčiarsku, kde sa prvý raz z titulu tešili Nemci. Urazená Argentína odmietla miestenku, z Ázie ani Afriky nebol žiaden zástupca. Zo šestnástich krajín, ktoré sa kvalifikovali, napokon tri nepricestovali, a tak sa turnaj hral prvý a posledný raz formou miniligy - to znamená bez k.o. Ako jediná z tábora socializmu sa na šampionáte zúčastnila Socialistická federatívna republika Juhoslávia. Československo sa po úspešnej kvalifikácii (s Bulharskom a Rumunskom) vo Švajčiarsku predstavilo v zlom svetle. Po prehre s favorizovaným Uruguajom (0:2) dostalo debakel od Rakúska (0:5 je najhorším výsledkom čs. tímu na záverečných turnajoch MS i ME). Súčasťou tímu bolo aj osem Slovákov - Teodor Reimann, Imrich Stacho, Anton Krásnohorský, Michal Benedikovič, Kazimír Gajdoš, Anton Malatinský, Ladislav Kačáni a Emil Pažický.
Začnime od konca. Kým Nemci hovoria o finále ako o zázraku z Bernu (Wunder von Bern), pre Maďarov vyústilo do nočnej mory a považujú ho za národnú tragédiu. Maďari boli veľkými favoritmi turnaja - olympijskí víťazi (1952), neprehrali vyše štyri roky, Angličanom v ich futbalovom chráme vo Wembley uštedrili prehru 3:6 a v Maďarsku dokonca 1:7. Aj na šampionáte Aranycsapat (zlaté mužstvo) Gusztáva Sebesa potvrdzoval svoje kvality, aj keď sa zapotil vo štvrťfinále s Brazíliou a v semifinále s Uruguajom rozhodol až v predlžení. Vo finále viedli nad Nemeckom už v 8. minúte 2:0 po góloch Ferenca Puskása, ktorý nastúpil nedoliečený, a Zoltána Czibora. Lenže nepoddajní Nemci odpovedali až trikrát. Titul majstrov sveta (deväť rokov po prehratej 2. svetovej vojne) bol výsledkom šikovných ťahov trénerského lišiaka Seppa Herbergera, ktorý nepodcenil žiaden detail. F. Fritz a Ottmar Walterovci boli prvou bratskou dvojicou, ktorá si zahrala finále MS a stala sa svetovými šampiónmi.
V roku 1958 sa na majstrovstvách sveta po prvýkrát objavil futbalový fenomén Pelé. Veľmi milo prekvapili aj domáci Švédi. Podarilo sa im prebojovať až do finále, tam však narazili na nepremožiteľnú Brazíliu, v ktorej mužstve mladučký Pelé čaroval. Bol to prvý titul pre brazílske mužstvo, ktoré sa neskôr stalo futbalovou veľmocou. Najväčšou hviezdou šampionátu bol jednoznačne Pelé, aj keď za zmienku stojí aj trinásť gólov francúzskeho útočníka Justa Fontaina, ktorý sa stal kráľom strelcov a ktorého rekordný počet gólov na jednom turnaji doposiaľ nikto neprekonal.
Šesťdesiate roky: Čile 1962 a Anglicko 1966
Konečne prišiel rok 1962, ktorý priniesol československému futbalu ďalší veľký úspech. Majstrovstvá sveta sa konali v juhoamerickom Čile a Československo rozhodne nepatrilo medzi favoritov. Napokon sa to podarilo až Brazílii vo finále. Tentoraz sa Brazília musela počas väčšiny turnaja zaobísť bez zraneného Pelého, no našťastie pre Brazíliu a nanešťastie pre náš tím ho dokázali plnohodnotne zastúpiť Amarildo, Vavá a Garrincha. Medzi najväčšie hviezdy šampionátu patril český záložník Josef Masopust a výborne sa zapísali aj slovenskí futbalisti Jozef Adamec, Ján Popluhár, Titus Buberník, Adolf Scherer či brankár Viliam Schrojf.
Ôsme majstrovstvá sveta sa konali v roku 1966 v Anglicku. Kolíska futbalu sa dušovala, že v domácom prostredí konečne získa vytúžený triumf. Finalisti predošlého šampionátu úplne vyhoreli, keď Brazília vypadla už v základnej skupine a Československo ani len nepostúpilo z kvalifikácie. Anglická reprezentácia, ktorej dominovali Bobby Charlton z Manchestru United a Bobby Moore z londýnskeho West Ham United, sa však dokázala prebojovať až do finále, kde už na ňu čakalo Nemecko. Dramatický zápas nakoniec v 100. minúte predĺženia rozhodol anglický útočník West Hamu Geoff Hurst, a to gólom, ktorý sa do histórie futbalu zapísal ako „gól storočia“. Angličania pridali ešte jeden a stali sa po prvýkrát majstrami sveta.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť hokejových MS
Sedemdesiate roky: Mexiko 1970 a Nemecko 1974
V roku 1970 sa futbalový svet stretol v Mexiku. Majstrovstvá opäť ovládol Pelé, ktorý doviedol brazílsku reprezentáciu až k víťazstvu. Vo finále si Brazílčania poradili s Talianmi, a keďže ako prvý tím v histórii získali trofej tretí raz, podľa pravidiel im natrvalo pripadla soška Zlatá Niké. Československo na turnaj rozhodne nešlo ako outsider, no naša reprezentácia nedokázala ani len postúpiť zo základnej skupiny.
Jubilejné, desiate majstrovstvá sveta sa konali v roku 1974 v západnom Nemecku. Keďže Zlatú Niké získali natrvalo Brazílčania, hralo sa o nový pohár, tzv. FIFA World Cup, o ktorý sa súťaží dodnes. Najväčšími favoritmi bolo domáce Nemecko na čele s cisárom Franzom (ako sa hovorilo Beckenbauerovi) a malé, no silné futbalové Holandsko na čele so slávnym Johanom Cruyffom. Do Nemecka necestovalo ani Československo, ktoré nepostúpilo z kvalifikácie a z rovnakého dôvodu chýbala naša reprezentácia aj v roku 1978 v Argentíne. Favorizované Holandsko napokon podcenilo finálový zápas s Nemeckom a z majstrovského titulu sa tak druhý raz mohli radovať Nemci.
Osemdesiate roky: Argentína 1978, Španielsko 1982 a Mexiko 1986
Šancu na reparát mali Holanďania v Argentíne, kde sa v roku 1978 konali jedenáste majstrovstvá sveta. Argentína sa prvýkrát v histórii mohla tešiť z majstrovského titulu, za ktorý vďačí predovšetkým dvojici hráčov - Mariovi Kempesovi z Valencie a Danielovi Passarellovi z River Plate. Vo verejnosti prvý raz zarezonovalo aj ďalšie slávne meno - Armando Diego Maradona.
V roku 1982, na šampionáte v Španielsku, sa o slovo opäť prihlásili Taliani na čele s kanonierom Paolom Rossim. Keď Talianov nedokázali v semifinále zastaviť ani rozbehnutí Poliaci, vo finále už squadra azzura nenechala nič na náhodu a porazila Nemcov 3:1. Z tretieho majstrovského titulu sa radovali Taliani.
Rok 1986, Mexiko. Na svet prichádza nová hviezda menom Maradona, ktorý je spolu s Pelém považovaný za najlepšieho hráča futbalovej histórie. Argentína sa vďaka nemu prebojovala až do finále, kde po tuhom boji zdolala Nemecko 3:2. Za zmienku stojí predovšetkým zápas Argentíny s Anglickom. Tieto dva tímy na seba narazili v štvrťfinále. Argentína zvíťazila 2:1 a oba góly strelil Maradona. Oba neobyčajným spôsobom. Zatiaľ čo druhý gól patrí k tým najkrajším vo futbalových dejinách (Maradona prekľučkoval s loptou od polovice ihriska až do brány), prvý gól strelil rukou. Dodnes sa hovorí o „božej ruke“, ktorá poslala Angličanov domov.
Prečítajte si tiež: História žltých kariet na MS
Deväťdesiate roky: Taliansko 1990 a USA 1994
V roku 1990 sa na šampionát v Taliansku prebojovalo opäť aj Československo.
V roku 1994 sa majstrovstvá sveta konali v USA. Najväčšiu divácku návštevnosť v histórii MS zaznamenal šampionát v USA v roku 1994 najmä vďaka kapacite štadiónov. Priemerná návštevnosť na zápas bola 68.991 divákov, celkovo si na tribúnach pozrelo turnaj 3,587.538 divákov.
Nová éra: Francúzsko 1998, Kórea/Japonsko 2002 a Nemecko 2006
Francúzi na domácej pôde získali titul majstra sveta, keď Zinedine Zidane dvakrát hlavičkoval loptu Tricolore do siete Brazílie.
Majstrovstvami sveta v Japonsku a Južnej Kórei futbal vstúpil do svojej modernej éry. Dôkazom toho je aj oficiálna lopta Fevernova, ktorá upustila od tradičného dizajnu trojcípich tvarov spájajúcich každý hexagón.
Zinedine Zidane hlavičkoval aj vo finále svetového šampionátu v Nemecku, tentokrát však nie do oficiálnej lopty +Teamgeist, ale do hrude Taliana Marca Materazziho. Najlepším strelcom turnaja sa stal domáci Miroslav Klose.
Slovensko na MS: Južná Afrika 2010
Pre Slovensko budú najpamätnejšie MS 2010 v Juhoafrickej republike. Bol to prvý a nateraz jediný šampionát, na ktorý krajina spod Tatier hrala. Zároveň išlo o prvý turnaj na africkom kontinente. Slovensko si od vzniku samostatnosti zahralo na MS vo futbale iba raz. V roku 2010 sa pri svojej premiére dostalo až do osemfinále, keď sa počas celej kvalifikácie i na záverečnom turnaji prezentovalo sympatickými výkonmi. Slováci si postup na MS vybojovali v kvalifikácii, keď predstihli Slovinsko, Česko, Severné Írsko, Poľsko a San Maríno.
Slovensko svoj premiérový zápas na záverečnom turnaji majstrovstiev sveta hralo v Rustenburgu proti Novému Zélandu. Po góle Róberta Vitteka v 50. minúte síce vyhrávalo, no v 93. minúte vyrovnal na konečných 1:1 Winston Reid. Vo svojom druhom stretnutí v základnej F-skupine Slováci podľahli v Bloemfonteine futbalistom z Paraguaja 0:2 a ich šance na postup do osemfinále boli minimálne. Lenže Slovensko sa postaralo o obrovskú senzáciu. Úradujúceho majstra sveta z Talianska zdolalo po veľkej dráme 3:2 a z druhého miesta v skupine si vybojovalo postup medzi najlepšiu šestnástku. V osemfinále pôsobenie Slovákov v Juhoafrickej republike ukončilo Holandsko, ktoré vyhralo 2:1. Najlepším strelcom Slovenska na turnaji bol útočník Róbert Vittek so štyrmi gólmi, okrem neho sa presadil aj Kamil Kopúnek.
Najnovšie dejiny: Brazília 2014, Rusko 2018 a Katar 2022
Na predchádzajúcich futbalových MS v Brazílii (2014) zaznamenali štatisti v 64 zápasoch celkovo 171 gólov, čo predstavuje priemer 2,67 gólov na zápas.
Naposledy sa však hrali v Rusku, ktoré v súboji o kandidatúru zdolalo aj futbalovejšie krajiny. A po štyroch rokoch prichádza ešte väčšia exotika. Prvýkrát v histórii zamieria MS vo futbale do arabského sveta. Hostiť ich bude Katar.
Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 v Katare boli v poradí už 22. v histórii a zvíťazili na nich hráči Argentíny.
Krajiny, ktoré už neexistujú
V historickom zrkadle všetkých účastníkov záverečných turnajov futbalových majstrovstiev sveta figurujú aj viaceré krajiny, ktoré už neexistujú.
Lopty majstrovstiev sveta vo futbale
História používania jednej konkrétnej lopty na svetových šampionátoch sa začala písať v roku 1970 v Mexiku. Medzi slovenskými futbalovými fanúšikmi 80-tych a 90-tych rokov si získala veľkú popularitu Adidas Tango, oficiálna lopta Svetového šampionátu 1978. Ikonickými sú aj lopty Tango Espaňa (1982), Etrusco Unico (1990), Questra (1994) alebo z tých novších Jabulani (2010) či Brazuca (2014), ktorú prvýkrát v histórii pomenovali fanúšikovia.
tags: #futbalove #majstrovstva #sveta #história