Aikido, karate a džudo patria medzi najrozšírenejšie bojové umenia na svete. Každé z týchto umení má svoju jedinečnú históriu, filozofiu a techniky. V tomto článku sa pozrieme na ich pôvod, vývoj a charakteristické črty.
Aikido: Cesta Harmónie
Aikido je relatívne mladé japonské bojové umenie, ktoré vyvinul majster Morihei Uešiba na prelome 20. storočia. Uešiba vychádzal z Aikidžucu, staršieho bojového umenia, ktorého história siaha viac ako 700 rokov do minulosti, kedy existovala škola budo severne od hory Fudži. Táto škola sa špecializovala na výučbu Aikidžucu, ktorá bola udržiavaná v tajnosti a obmedzená len na niekoľko žiakov, väčšinou z rodov starej šľachty.
Princípy Aikida
Aikido je možné popísať ako techniku (džucu) koordinovaného, spojeného, harmonizovaného či koncentrovaného (ai) vedomia, duše či ducha (ki). Ústrednou ideou aiki je využitie koordinovanej sily ki (vnútornej energie) v harmónii (ai) s rozličnými požiadavkami a okolnosťami boja. Výrazy aiki (rovnako ako džu) znamenajú princíp, spôsob použitia tela ako zbrane v boji, spôsob úspešného prevedenia techniky proti súperovi.
Morihei Uešiba zastával názor, že duch musí ovládať hmotu, a preto vo svojom pohybovom systéme prisúdil fyzickej sile len nepatrný význam. V tradičnom aikido neexistujú formálne súťaže, a preto v ňom nenájdeme víťaza a ani porazeného. Morihei až do konca svojho života trval na tom, že aiki znamená trvalú spoluprácu. V každom cvičení aikido sa obaja partneri striedajú v roli útočníka a obrancu, v roli víťaza a porazeného. Technicky je aikido akýmsi presným načasovaním. V dojo (miestnosť kde sa cvičí aikido) sa pokúšame hladko splynúť s útočiacou silou s použitím správneho množstva pohybu, rovnováhy a sily.
Vývoj Aikida
História aikida je tesne spojená so životom jeho zakladateľa. V mladosti študoval Morihei Uešiba niekoľko tradičných škôl bojových umení so zbraňami aj bez nich. Z týchto škôl ho najviac ovplyvnilo Daito-ryu aikidžucu. Preto keď otvoril v roku 1921 v Ayabe svoje prvé dodžo, jeho učenie bolo s Daito-ryu veľmi podobné a nazývalo sa Uešiba-ryu aikidžucu. Slovo "džucu" v názve poukazuje na blízky vzťah k "tvrdým" starým bojovým umeniam.
Prečítajte si tiež: Karate na Slovensku
Bojové umenie Moriheia Uešibu sa však neustále menilo a keď založil v Tokiu nové dodžo (1931), zmenil sa aj názov. Nové meno bolo aikibudó a znamenalo "cesta bojovníka aiki". V roku 1942 došlo v názve umenia k poslednej zmene. Vypustením znaku "bu" sa symbolicky stratil vzťah k násiliu a vzniklo dodnes používané slovo aikidó. Avšak Morihei Uešiba odmietol vychovávať vojakov pre ničivú vojnu a utiahol sa na vidiek. To pre aikidó znamenalo prestávku až do roku 1948, kedy okupačné americké vojská zrušili v Japonsku zákaz vyučovania bojových umení.
Obdobie 50-tych a 60-tych rokov je charakteristické stabilitou vyučovania a rozmachom aikidó nielen na japonských ostrovoch, ale aj inde vo svete. Mimo Japonska bolo "umenie mieru" predstavené prvýkrát na Havaji v r.1953, odkiaľ rýchlo preniklo do USA. Do Európy ho cez Francúzsko priniesli Abe a Močizuki.
Aikido na Slovensku
Na Slovensku pôsobí mnoho klubov aikida. V Žiari nad Hronom funguje klub Aikido už niekoľko rokov a je začlenený do MŠK, čo prináša výhodnejšie možnosti fungovania klubu. Klub plánuje robiť exhibície na mestských akciách, aby ľudia videli, čo je to aikido, pretože samostatné súťaže nemajú, takže je to jediná možnosť, ako priblížiť tento druh bojového umenia aj ostatným.
Aikido je skôr obranne zamerané, nerobia sa v ňom údery a kopy ako v karate. Tu ide o celkový pohyb tela. Cieľom je nie útočiť, ale brániť sa a pri obrane neublížiť. V aikide nie je klasická súťaživosť, každý súťaží sám so sebou. Žiacke stupne sú od šiesteho po prvé. Od šiesteho do druhého sa oblieka len kimono, žiadne pásy. Od druhého stupňa môžete nosiť široké nohavice, ako mali samuraji (hakama). A keď dosiahnete majstrovský stupeň (1. dan), tak sa už nerozlišuje, je čierny pás, čierne nohavice, kimono.
Každý si z tohto umenia vezme svoje. Niekto sa chce naučiť brániť, iný zas zlepšiť svoju koordináciu pohybov. To je dobré hlavne u detí, pretože aikido môže slúžiť ako dobrá príprava na iný šport, napríklad atletiku. Nerozvíja sa pri ňom agresivita, skôr naopak. Cvičí sa aj so zbraňami ako nôž, meč, palica.
Prečítajte si tiež: MS v karate Madrid 2018
Štefan Kurilla: Slovenský Majster Aikida
Štefan Kurilla je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov aikida na Slovensku. Získal 7. dan v tradičnom bojovom umení aikido a ocenenie si prevzal v japonskej Iwame, mekke aikida. Siedmy dan sa všeobecne vníma ako mimoriadne vysoké technické ohodnotenie. Mimo Japonska je v súčasnosti po Američanke Stephanie Yapovej len druhý držiteľ siedmeho danu organizácie Iwama Shin Shin Aikishurenkai. Vyšší technický stupeň než oni dvaja má na svete s výnimkou japonských senseiov (učiteľov aikida) už len Tristão da Cunha z Portugalska, ktorý je držiteľom 8. danu.
Kurilla sa začal venovať bojovým umeniam v roku 1978, kedy rozšíril rady TJ Sokol Vinohrady Bratislava, kde vďaka súťaživej atmosfére nabral prvé skúsenosti v džude. V roku 1989 sa jeho prvým učiteľom stal Rudolf Várszegi z Maďarska, ktorý mu dal dobré základy. Bol totiž žiakom japonského majstra Tamuru Nobujošiho, ktorý bol zasa žiakom samotného zakladateľa aikida, Ó-senseia (veľkého učiteľa) Moriheia Uešibu. U senseia Tamuru si Štefan Kurilla urobil skúšky na prvý až tretí dan. V roku 1999 stretol svojho ďalšieho učiteľa Morihira Saita, ktorý ho nadchol životným poslaním uchovať techniky zakladateľa aikida.
Kurilla založil klub Kurilla Budokan, ktorý oslávil tridsiate výročie. Podarilo sa im vychovať veľa kvalitných trénerov, ktorí vychovávajú nové generácie cvičencov. Aikido je preňho životná cesta. Okrem samotného cvičenia sa zaujíma aj o korene, z ktorých sa aikido vyvinulo, a preto sa začal venovať aj daito-ryu aiki džudžucu.
Karate: Cesta Prázdnej Ruky
Karate je bojové umenie, ktoré vzniklo na ostrove Okinawa. Jeho korene siahajú do čínskych bojových umení, ktoré sa na Okinawu dostali prostredníctvom obchodných a kultúrnych výmen. Pôvodne bolo karate tajným umením, ktoré sa odovzdávalo z generácie na generáciu.
Charakteristika Karate
Karate je charakteristické svojimi priamymi údermi, kopmi a blokmi. Dôraz sa kladie na silu a rýchlosť. Karate sa často cvičí ako športová disciplína, ale aj ako prostriedok sebaobrany. Existuje mnoho štýlov karate, z ktorých každý má svoje vlastné charakteristické techniky a filozofiu.
Prečítajte si tiež: Cesta k majstrovstvu v karate
Goju-ryu Karate
Goju-ryu je jedným z hlavných štýlov karate, ktorý sa vyznačuje kombináciou tvrdých a mäkkých techník. Tréningový manuál Goju-ryu kata, foriem zatvorených rúk HEISHU (Sanchin, Tensho) a foriem otvorených rúk KAISHU, je určený trénerom a praktikantom karate, športovcom, zápasníkom, záujemcom a odborníkom bojových umení. Autor analyzuje možnosti pôvodného systému karate, nezaťaženého športovou formou a poskytuje návod na vnímanie organizmu ako komplexu zásad, od pôvodných čínskych až po najmodernejšie vedecké.
Džudo: Cesta Poddajnosti
Džudo je bojové umenie, ktoré vyvinul profesor Džigoro Kano v Japonsku koncom 19. storočia. Kano vychádzal z džiu-džicu, staršieho bojového umenia, ktoré bolo zamerané na boj zblízka.
Princípy Džuda
Džudo je založené na princípe "maximálnej efektívnosti s minimálnym úsilím". Cieľom je využiť silu súpera proti nemu samému. Džudo sa cvičí ako športová disciplína, ale aj ako prostriedok sebaobrany. Je to umenie, ktoré rozvíja fyzickú silu, koordináciu a sebadisciplínu.
Brazílske Džúdžucu
Brazílske džúdžucu je odnož džuda, ktorá sa vyvinula v Brazílii. Je zamerané na boj na zemi a využíva techniky ako škrtenie, páky a držania. Brazílske džúdžucu sa stalo populárnym vďaka svojej účinnosti v zmiešaných bojových umeniach (MMA). Kniha osemnásobného majstra sveta v džúdžucu zoznamuje čitateľa s pokročilými technikami tohto obľúbeného štýlu sebaobrany, ktorá sa nespolieha na fyzickú silu. Kniha je plne ilustrovaná, čo umožňuje záujemcom brazílske džúdžucu pochopiť a naučiť sa ho.
Bojové Umenia a Sebaobrana
Bojové umenia ako aikido, karate a džudo môžu byť účinným prostriedkom sebaobrany. Učia nás, ako sa brániť proti útokom, ako zlepšiť svoju fyzickú kondíciu a ako rozvíjať sebadisciplínu. Je dôležité si uvedomiť, že sebaobrana nie je len o fyzických technikách, ale aj o psychickej pripravenosti a schopnosti rozpoznať a vyhnúť sa nebezpečným situáciám.