Hádzaná, podobne ako mnohé iné loptové hry, má svojich predchodcov v dávnej histórii ľudstva. Súčasná podoba tohto športu sa však odvodzuje od dánskeho handbaldu. V Československu prešla hádzaná zložitým vývojom, ovplyvneným rôznymi faktormi, od rozdielnych pravidiel až po politické udalosti. Tento článok sa zameriava na históriu hádzanej v Československu, so zameraním na Slovensko, od jej počiatkov až po úspechy na medzinárodnej scéne.
Zrod modernej hádzanej a jej príchod do Československa
V roku 1898 začal učiteľ Holger Nielsen so žiakmi ordruppského gymnázia hrať dánsky handbold. Hra sa hrala so siedmimi hráčmi na oboch stranách a v bránkovisku smel hrať iba brankár. V roku 1904 vznikol prvý hádzanársky zväz na svete na Jutskom polostrove, ktorý organizoval aj pravidelné súťaže.
Pre ďalší vývoj hádzanej boli dôležité tri dátumy:
- V roku 1928 bola v Amsterdame založená IAHF (Medzinárodná amatérska handbalová federácia), ktorej zakladajúcim členom bolo aj Československo.
- V roku 1930 delegáti na kongrese IAHF v Štokholme schválili prvé medzinárodné pravidlá pre hádzanú so siedmimi hráčmi.
- V roku 1946 po druhej svetovej vojne vznikla IHF (Medzinárodná hádzanárska federácia), ktorá funguje dodnes.
Prvé majstrovstvá sveta sa konali v roku 1938 v Berlíne. Ženy mali prvý svetový šampionát v Juhoslávii v roku 1957, ktorý vyhralo česko-slovenské družstvo.
Začiatky hádzanej na Slovensku
V Bratislave sa začali vytvárať odbory hádzanej až po roku 1918. Propagátormi boli najmä českí učitelia. Na jeseň 1920 zavítala Moravská Slavia Brno aj do Bratislavy a o rok neskôr aj SK Židenice. Prvý slovenský klub hádzanej odišiel v tomto roku na zájazd do Hodonína a vyhral nad miestnym klubom 1:0. Hrala sa stále česká hádzaná. Na jej rozvoji v Bratislave majú zásluhu najmä páni R. Sergovič, T. Mayer a I. Izakovič. Prvé vybrané mužstvo Bratislavy, ktoré mohlo konkurovať českým, malo roku 1942 takúto podobu: Letovanec, G. Gross, Brat, Psotka, Pohlodek, Bobocký, Bubák, Jedľovský, Herman, Matušic, Frühwald, Kopál, Mistrík. Roku 1943 združoval zväz sedem klubov a 105 hráčov. V Bratislave jestvovali: DSK, DTV, ŠK Bratislava, Slovan Bratislava, ŠK Vas, PTE, VŠ Bratislava. Hrali aj v prvej súťaži a vyhral ju DSK (Deutscher Sportklub). Vypuklo však národné povstanie a slabý hádzanársky život zanikol. Po oslobodení bol jediným registrovaným klubom bratislavský Slovan. Vlastne z neho vznikali ďalšie: VŠ, TKNB, ŠK Petržalka. Na zelených trávnikoch behali nielen futbalisti, ale aj hádzanári s jedenástimi hráčmi, ale vracala sa aj česká hádzaná. Pod vplyvom celoeurópskeho vývoja hádzanej sa viac zapáčila hádzaná so siedmimi hráčmi. Prvý turnaj v „sedmičke" medzi sústavnými spormi o to, ako a čo hrať, sa konal v Bratislave roku 1948. Bola to modernejšia a dynamickejšia hra, a preto sa presadila. Bratislava a Slovensko dosiahli v nej v nasledujúcich rokoch viac prenikavých úspechov. Bezprostredný popud k realizácii myšlienky hrať so 7 hráčmi bola účasť poslucháčov telesnej výchovy vo Francúzsku. Vyhrali tam nad domácim mužstvom 12:5, hoci len jeden hráč poznal túto hádzanú, ostatní hrali iba českú a basketbal. Na ďalšom rozvoji mal potom zásluhy, aj v Bratislave, najmä prof. J. Radotinský, ktorý sa postaral aj o rozšírenie pravidiel. Od roku 1955 hrali slovenské družstvá v najvyššej súťaži ČSSR: Spartak Petržalka, Dukla Bratislava, Slovan Bratislava, ČH Bratislava. Nezaostávali ani ženy a v priebehu 10. rokov, do roku 1965, boli v najvyššej súťaži: Lok. Bratislava, Štart Bratislava, Vinohrady Bratislava, Slovnaft Bratislava. Z mužov bola Dukla Bratislava raz šiesta, zo žien najlepšie Štart Bratislava druhý a dvakrát tretí.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
Na rozdiel od českých krajín na Slovensku sa konkurenčné formy súčasnej hádzanej - česká "házená" a hádzaná s jedenástimi hráčmi neujali a už 16. februára 1943 sa konalo valné zhromaždenie zväzu (v reštaurácii Smíchovský dvor), kde sa odhlasovalo premenovanie handballového zväzu na "Slovenský zväz hádzanej" (SZH).
Začiatky hádzanej komplikovali problémy s málo početnou hráčskou základňou a až po vojne sa úspešnou prácou s mládežou postupne darilo zlepšovať i výkonnosť v kategórii dospelých. V prvom ročníku celoštátnej ligy v roku 1950 ešte Slovensko v súťaži mužov nemalo zastúpenie a v súťaži žien boli iba tri bratislavské celky.
Rozvoj hádzanej v Košiciach počas prvej republiky
Práve košickému klubu ČsŠK patrí zásluha, že bol prvým priekopníkom hádzanej na Slovensku. Hádzaná, podobne ako hokej, vďačí za svoj skorý rozvoj po vojne českým športovcom, ktorí prišli na Slovensko za prácou. V Čechách boli tieto športové odvetvia rozvinuté už pred vojnou a keďže medzi úradníkmi či vojakmi, ktorí pôsobili na Slovensku, bolo veľa aktívnych športovcov, začali sa vďaka nim priúčať aj u nás miestni nadšenci športovým novotám.
V roku 1919 sú prvé stopy v Zlatých Moravciach prostredníctvom českých profesorov na strednej škole Bennek, Fr. Hradil, K. Janíček . V roku 1920 nájdeme prvé stopy českej hádzanej na Podkarpatskej Rusi najmä v Užhorode a Mukačeve, kde pôsobili český profesori. Ďalšie ženské kluby vznikali v Košiciach ( ČSŠK Košice, Hakoach Košice a KAC Košice). Týmto sa stali Košice významným miestom ženskej hádzanej na Slovensku. Potom hádzaná preniká na celé územie Slovenska a to hlavne zásluhou Moravských klubov, ktoré chodili na Slovensko hrávať exhibičné zápasy. Okrem oddielov v Košiciach, na východnom Slovensku vznikajú oddiely hádzanej v Prešove ( PTVE Prešov a Makkabi Prešov) a Slávia Sabinov. V tomto období sa stretnutia hrávali sporadicky. Zásluhu na rozvoji mužskej hádzanej majú hlavne vojenské posádky na Slovensku, v ktorých bolo veľa aktívnych hráčov z Čiech a Moravy. Majstrovská súťaž sa však začala na Slovensku až v roku 1934.
„Rok 1919 zostane pamätným medzníkom v rozvoji ženských športov. Od jari tohto roku sa datuje rozvoj hádzanej žien. Temer každý klub v zázemí ma už ženský odbor áno i tvoria sa samostatné krúžky hádzanej. Hádzaná, ktorá pre svoj vzťah a podobne footballu, nachádza preto širokého pochopenia a hlavne u našich žien, lebo im prináša rôznosť pohybov celého tela, čo sme dosiaľ u nášho druhého pohlavia vynímajúc telocvik postrádali. Hádzaná je hra lobtou, hraje sa na bránky, v poliach trojmo rozdelených, a to rukou. Je podobná kopanej, lenže s tou veľkou výnimkou, že každý hráč má predpisané pole pôsobnosti, čo robí hru akosi ucelenejšou. Nie je vtedy možné obrancovi jednej branky, aby vybehol až k druhej branke druhej strany, čo footbal prípúšta na každej strane po 7 hráčoch a síce 1 v branke, 1 obrana, 2 záložníci a 3 útočnici. Pri smiešanej hre 9 hráčov, 5 pánov, 4 dámy. Táto hra je pôvodu rýdze českého a síce sostavená bola zomrelým už profesorom Kryštofom, ktorý bohužiaľ nedočkal sa už rozmachu tejto populárnej hry. Slovenský východ, 2.
Prečítajte si tiež: Priamy prenos Česko-Slovensko
V citácii sa objavujú viaceré pravidlá odlišné od hádzanej, ktorú poznáme dnes. Bolo to spôsobené tým, že sa aj u nás spočiatku ujala česká hádzaná. V roku 1907 založil spomínaný profesor Kryštof športový krúžok Házená Praha, dva roky na to vydal prvé pravidlá a hra sa rozšírila aj na Moravu. O čosi neskôr sa aj muži z klubu ČsŠK začali venovať tréningu hádzanej, písal sa júl 1920. V tom čase bola však hádzaná v prvom rade ženským športom. Členiek hádzanárskeho odboru ČsŠK bolo 15, trénerom bol bývalý náčelník Svazu házené a ženských športov Jaroslav Fischer.
Odbory hádzanej boli následne založené a aktívne aj v židovskom klube Hakoah a maďarskom klube KAC (Kassai Atletikai Club). ČsŠK sa zlúčil s PSC koncom roka 1922 a bol znovu ustanovený odbor hádzanej. Pravidelnú činnosť začal odbor na jeseň 1923, keď do klubu vstúpili členky a dorastenky z miestneho Sokola. Vďaka predbežnej príprave v Sokole ukázali hráčky už v prvých tréningových zápasoch so starším a skúsenejším družstvom Hakoah veľmi sľubné výkony. Práve tieto zápasy, kde sa húževnatosť a sila Hakoah stretávala s elegantnou a premyslenou hrou mladého družstva ČsŠK, vzbudili záujem obecenstva i športových kruhov tak, že skoro vznikli odbory hádzanej i v ďalších kluboch. Zároveň bolo zostavené i mužské družstvo hádzanej ČsŠK, ktoré zohralo na jeseň 1923 svoj prvý zápas s družstvom „Skautská VII“ víťazne 11:4.
Rok 1924 priniesol najväčší rozkvet hádzanej v Košiciach a na Slovensku. 11. mája 1924 bola založená Slovensko-podkarpatoruská župa Svazu házené a ženských športu so sídlom v Košiciach. Predsedom bol zvolený inž. Goldberger z klubu Hakoah. Vznikol celý rad nových družstiev hádzanej klubov, z košických spomeňme ŠK Slávia, Törekvés a Húsos. Z vidieckych družstiev sa nadviazali styky s SK Pokrok Krompachy. Župný výbor sa neľakal veľkých obetí, aby ženský šport čím viac propagoval a predviedol obecenstvu v Košiciach vrcholné výkony. Pamätnými zostanú zájazdy moravských družstiev do Košíc, a to AC Slováckej Slávie z Uherského Hradišťa, vtedajšieho majstra republiky (apríl 1924) a moravskej Slávie Brno (4. - 5. október 1924). Zápas AC Slováckej Slávie s Hakoah Košice prilákal viac ako 2000 divákov. Zápasov hádzanej mužských družstiev sa zúčastnili najmä vojenské tímy ČsŠK Košice, ŠK Slávia, skauti a Studentská VII.
Od vrcholu, ktorého hádzaná dosiahla v roku 1924, nastal od roku 1925 takmer v celej republike čiastočný úpadok. Záujem obecenstva sa vrátil opäť k futbalu pre stúpajúcu úroveň a medzinárodné úspechy. Hádzaná bola brzdená i neutešenou finančnou situáciou v športových kluboch, nedostatkom dobrých trénerov a pracovníkov a malým porozumením slovenských kruhov pre športové cvičenie žien vôbec. Pokles záujmu o ženskú hádzanú bol mierne vyvážený pestovaním iných športov pre ženy, ktoré neboli také namáhavé. Obľube žien sa tešili volejbal, plavectvo, zimné športy, tenis, cyklistika, šerm a turistika. Od roku 1926 sa obmedzuje činnosť ženského odboru ČsŠK iba na tréningy a tréningové zápasy s družstvom klubu Törekvés. V roku 1927 zohrali tieto dva tímy tri zápasy a v roku 1928 bol odohraný len jeden zápas. V 30.
Hádzaná počas Slovenského štátu a po druhej svetovej vojne
Začiatky medzinárodnej hádzanej s jedenástimi hráčmi spadajú do obdobia tzv. Slovenského štátu. Na Slovensko sa dostáva z Nemecka a Maďarska. Rozširuje sa medzi obyvateľmi nemeckej a maďarskej národnosti v Bratislave. V roku 1940 už existovali dva nemecké kluby v Bratislave. Boli to DKS Bratislava a FS Bratislava. V roku 1941 sa začínajú vytvárať prvé slovenské družstvá ako ŠK Slovan Bratislava. Na ustanovujúcom zhromaždení pri Slovenskej ústrednej športovej rade (SÚŠR) bol v Bratislave 6.2.1942 založený Slovenský handballový zväz zo sídlom v Bratislave. Zakladatelia zväzu, učiteľ Sergovič, Emil Otřísal, Dr. Tibor Mayer, Imrich Izakovič a ďalší, boli mimoriadne aktívni. V utorok 16. februára 1943 sa v Bratislave v reštaurácii Smíchovský dvor konalo valné zhromaždenie Slovenského handballového zväzu, kde sa odhlasovalo premenovanie handballového zväzu na „Slovenský zväz hádzanej“(SZH). Následkom frontových udalostí nastáva ochabnutie športového života na Slovensku vôbec. Slovenské národné povstanie a posledné obdobie II.
Prečítajte si tiež: Česko-Švajčiarsko: Zranenia
Po druhej svetovej vojne začína opäť prevládať česká hádzaná. Po roku 1945 bol registrovaný jediný klub a to Slovan Bratislava. Postupne vznikali ďalšie - VŠ Bratislava, TKNB Bratislava, kde vyrástli ďalší obetaví pracovníci ako Farkaš, Gros, Juhás, Ronč a iní. Koncom roku 1946 bolo v Slovenskom zväze hádzanej registrovaných 256 hráčov a hráčok v 27 družstvách (v niektorých jednotách boli aj dve družstvá). Významnou akciou z hľadiska ďalšieho rozšírenia hádzanej na Slovensku sa stali stredoškolské „ Hajdócyho hry“ v Trnave organizované v roku 1946 profesormi štátneho gymnázia F. Gažom a Hajnassym.
Po II. Svetovej vojne v roku 1946 uskutočnil na počesť Janka Beláka, ktorý zahynul v SNP memoriál, ktorý bol zároveň aj prvým ročníkom turnaja SNP. V Čechách sa začína hrať hádzaná s 11 hráčmi až v roku 1948, preto až v roku 1950 sa už hrajú majstrovstvá ČSR.
Prechod na medzinárodnú hádzanú so 7 hráčmi
Medzinárodná hádzaná so 7 hráčmi sa do bývalého Československa dostala prostredníctvom poslucháčov telesnej výchovy z Prahy, ktorí sa v roku 1947 zúčastnili na Akademických hrách vo Francúzsku, kde túto hádzanú skúsili hrať. Po návrate domov bol jej najväčším propagátorom J. Radotinský, ktorý priniesol prvé pravidlá a zorganizoval predvedenie tejto hry v Prahe za pomoci niekoľkých hráčov českej hádzanej zo Sparty a poslucháčov telesnej výchovy. Na Slovensku sa už v roku 1948 uskutočnil prvý turnaj v hádzanej žien so 7 hráčmi. Bol to turnaj o pohár plk. Hájka v Bratislave. Turnaja sa zúčastnilo 6 družstiev. Finálový zápas Kovo Petržalka - Uherské Hradište sa skončil výsledkom 0:3 (0:0). Oporou družstva hostí bola známa Dana Zátopková. V rámci osláv dňa československej armády v Petržalke sa uskutočnil aj prvý turnaj VOSR v dňoch 7, až 8. 10. Táto nová hra mala od začiatku svojich zástancov, ale i protivníkov. I naďalej zostáva iba pri ukážkových zápasoch. Na Slovensku sa v tomto období hrávala iba hádzaná s 11 hráčmi a v Čechách aj česká hádzaná, ktorej funkcionári sa bránili nástupu medzinárodnej hádzanej so 7 hráčmi. Na stranu handballu sa prikláňal iba Štátny výbor pre telesnú výchovu a šport a armáda. Nesúlad medzi dvoma tábormi pokračoval aj v zjednotenej telovýchove. Aby ho odstránili, boli v novembri 1948 vytvorené dve samostatné ústredia. Ústredie pre českú hádzanú a Ústredie pre medzinárodnú hádzanú so 7 a 11 hráčmi. Od tohto obdobia sa začína hádzaná so 7 hráčmi rýchlo rozširovať a v roku 1950 sa začala hrať celoštátna dlhodobá súťaž za účasti 12 družstiev mužov a 7 družstiev žien. Prvý majstrovský titul získalo družstvo mužov ATK Praha a u žien Bratství Sparta Praha. V tomto období sa teda v Československu hrali 3 druhy hádzanej (na Slovensku iba sedmičky a jedenástky), čím v riadení súťaží, evidencii hráčov a klubov vznikal chaos. V januári 1951 ČOS vytvorila jednotné ústredie hádzanej, ktoré vydalo nariadenie, že sedmičky sa môžu hrať iba v halách, (tá bola iba jedna v Prahe vo vinohradskej sokolovni), čo v praxi znamenalo zákaz hádzanej so 7 hráčmi. Toto nariadenie ešte viac prehĺbilo rozpory medzi zástancami českej hádzanej a medzinárodnej hádzanej. A tak koncom roka 1952 boli utvorené opäť dve ústredné sekcie, a v roku 1953 sa opäť začala hrať dlhodobá súťaž mužov, ktorá mala dve skupiny. V skupine A bolo 10 českých družstiev a v skupine B 10 slovenských družstiev ktoré skončili v tomto poradí: Spartak Trnava Kovo, Slávia Bratislava VŠ, Sp. Bratislava Kovo, Sp. Bratislava Meopta, PDA Banská Bystrica, Tatran Prešov, Dynamo Nové Zámky, Spartak Považská Bystrica, Lokomotíva Košice a Lokomotíva Palárikovo. Finále skupín ÚDA Praha - Spartak Trnava Kovo s výsledkom 19:6 a 17:7. V kategórii žien bolo 10 družstiev, z toho zo Slovenska iba dve, ktoré sa umiestnili : Slovan Bratislava SVTVŠ na 6. mieste a Dynamo Nové Zámky na 7.
Medzinárodné úspechy československej hádzanej
Prvé majstrovstvá sveta mužov v hádzanej so 7 hráčmi sa uskutočnili už v roku 1938 v Nemecku a žien až v roku 1957 v Juhoslávii kde zvíťazilo družstvo Československa. Na MS mužov1967 vo Švédsku skončilo družstvo Československa na 1. mieste. Do programu olympijských hier bola hádzaná mužov zaradená v roku 1972 v Mníchove, kde sa Československo umiestnilo na 2. mieste a hádzaná žien v roku 1976 v Montreali.
Hádzaná na Slovensku po vzniku samostatnej republiky
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa na vrcholných fórach predstavili obidve reprezentácie. Ženská reprezentácia ešte v spoločnom výbere s Češkami v roku 1993 obsadila na MS deviatu priečku. O rok neskôr na ME 1994 skončili Slovenky dvanáste a rovnakú priečku obsadili i na MS 1995. Takmer o 20 rokov neskôr sa ženskej reprezentácií podarilo kvalifikovať na EHF EURO 2014 v Chorvátsku a Maďarsku, kde Slovensko postúpilo zo základnej skupiny a obsadilo 12. Mužská reprezentácia sa od vzinku samostatnej republiky predstavila na štyroch vrcholných podujatiach - ME 2008 v Nórsku, MS 2009 v Chorvátsku, kde obsadila historické 10. miesto, MS 2011 vo Švédsku a ME 2012 v Srbsku. Historicky prvej účasti svojho zástupcu v hlavnej súťaži Ligy majstrov sa Slovensko dočkalo až v sezóne 2003/04 po postupe mužov MŠK SIRS Považskej Bystrice.
Významné osobnosti československej a slovenskej hádzanej
História československej hádzanej je bohatá na významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o jej rozvoj a úspechy. Medzi najvýznamnejšie patria hráči, tréneri a funkcionári, ktorí svojou prácou a talentom prispeli k popularizácii tohto športu.
Medzi najúspešnejších hráčov patril Anton Frolo, ktorý pôsobil ako oceľový muž. Vynikal mimoriadnou kondíciou, ubránil najlepších hráčov planéty. Štyrikrát bol na svetovom šampionáte, nikdy sa nevrátil bez medaily.