Futbal, celosvetovo najpopulárnejší šport, má bohatú a fascinujúcu históriu. Od svojich skromných začiatkov až po dnešné medzinárodné turnaje, futbal spája ľudí, prekonáva kultúrne bariéry a prináša emócie miliardám fanúšikov po celom svete. Tento článok sa zameriava na vývoj futbalu, jeho významné míľniky a úspechy Slovenska v tomto športe.
Zrod futbalu a prvé kroky na Slovensku
Futbal prišiel na kontinent v 19. storočí z Anglicka cez Holandsko, Viedeň a Budapešť. Aj na územie dnešného Slovenska sa tak dostali prví vynikajúci učitelia, ktorí namiešali prvý slastný nápoj lopty pre našich predkov. Pomáhali nám, ale aj ignorovali, podceňovali, ba aj ukracovali slabšieho suseda. Trvalo dlhé roky, kým sa slovenský futbal zaradil po ich boku ako rovnocenný partner. Musel sa postaviť celkom na vlastné nohy a v zložitých ekonomických podmienkach prežiť.
Je veľmi pravdepodobné, že práve v Bratislave (vtedajšom Prešporku), na petržalskom brehu Dunaja, sa objavila prvá lopta u nás - z Viedne. V meste valčíkov totiž 22. augusta 1894 založili v hostinci Hohe Warte prvý klub - First Vienna Football club - a fascinujúca hra sa rozletela do našich končín. V novinách Pressburger Zeitung zasa v tých časoch napísali, že na Slovensku videli prvý futbal 25. mája 1898 na telocvičných slávnostiach v Prešove, kde hrali ukážkový zápas budapeštianske tímy BTC a Óbudai TE.
Faktom je, že na sklonku roka 1898 vznikol v Prešove futbalový odbor (a teda prvý náš klub) v telocvičnej a šermiarskej jednote Eperjesi Torna és Vívó Egyesület. Spolok založil istý Ferenc Pethe a ten aj pozval spomínané budapeštianske mužstvá, aby odohrali na cvičisku pri Toryse prvý zápas na Slovensku. Pethe zorganizoval prvý futbalový zájazd na Slovensku. Ako hráč (pravé krídlo) priviedol svoje mužstvo ETVE do Prešporka za dva dni s prenocovaním v Žiline. Prešporský tím PTE a ETVE zohrali 22. mája 1899 prvý zápas našich celkov. Mužstvo PTE vyhralo 2:1 a hralo sa v Petržalke.
Vznik prvých klubov a zväzov
O futbale na Slovensku sa v počiatkoch neviedli záznamy, nepísali o ňom historici, hoci existoval a rýchlo sa vzmáhal. Prvú brožovanú knižku o slovenskom futbale poznáme z roku 1933 (285 strán) z pera prvého profesionálneho športového redaktora na Slovensku Štefana Jakubca a jeho spoluautora Ľudovíta Mutňanského. Vydali ju pod titulom Futbalový šport a jeho organizácia na Slovensku. Až ďalšia generácia publicistov - najmä Štefan Mašlonka a Jozef Kšiňan - dala dejinám slovenského futbalu vedecký rámec a úctu k faktografii. S problémami však hľadala spoľahlivé korene najpopulárnejšej hry u nás.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
Monarchia síce zanikla vyhlásením Československa 28.10.1918, ale nástup nových úradníkov bol pomalší. Faktická moc ostávala v rukách Maďarov, čoho dokladom je vznik prvého slovenského futbalového zväzu - s maďarským názvom, ba i maďarskými zástupcami, ktorí v Prahe rokovali za Slovákov s Čechmi - po nemecky. Slovenský futbalový zväz vznikol 12. októbra 1919 a menoval sa Szlovenszkói Labdarúgók Szövetsége.
Silnejúci vplyv a pomoc Čechov vyústili 1. apríla 1919 do vzniku I. československého športového klubu Bratislava. Mesto s novým názvom Bratislava dostalo v kaviarni Panonia do vienka náš historicky najúspešnejší klub. Veľmi vplyvný policajný kapitán Richard Brunner sa stal jeho prvým predsedom. Istý Josef Beneš potom začal zháňať po celom meste hráčov. Vtedy navrhol aj klubový odznak belasých - znak Slovenska v päťcípej modrej hviezde. Bol to chlapík na pohľadanie (Pražák žijúci od roku 1911 v Bratislave). Bol nielen hráčom I. ČsŠK, ale aj jeho trénerom, či zakladateľom odbočky "Svazu čs. Soudcu footballových" 20. marca 1920.
Na Slovensku rástli kluby ako huby po daždi a húfne sa hlásili do československého zväzu (ČSSF) so sídlom v Prahe. V Žiline sa zišli 6. marca 1921 zástupcovia klubov z Bratislavy, Košíc, Spišskej Novej Vsi, Užhorodu, Mukačeva, Prešova, Liptovského Sv. Mikuláša, Nitry, Banskej Bystrice,Turčianskeho sv. Martina a Dolného Kubína, aby poverili funkcionárov z Bratislavy, Banskej Bystrice a Košíc vypracovať organizačný poriadok troch regiónov (žúp) a usporiadať prvú súťaž o pohár, ktorý venovala redakcia novín České slovo. Vyhral ju Užhorod, ale dodatočne pre "isté nesprávnosti všetky výsledky súťaže anulovali".
Vrcholil proces vzniku ČSAF (Československej asociácie futbalu) - 26. marca 1922 - s autonómnymi právami menšinových zväzov (nemeckého, maďarského, židovského). Rozbehli sa v troch župách (Západoslovenskej, Stredoslovenskej, Východoslovenskej) a prvým majstrom Slovenska sa roku 1922 stal I. Čs.ŠK Bratislava. Mal právo štartovať na tzv. zväzových majstrovstvách za účasti ďalších piatich majstrov žúp z Čiech a Moravy. Bratislavčania narazili na najlepší mimopražský tím SK Hradec Králové. Na jeho pôde prehrali 2:4, hoci sa ujali vedenia. Pikantériou bolo, že dva posledné góly domácich dal Šrůtek, ktorý hral v súťaži aj za Český Kostelec. Protest Bratislavčanov bol však márny. Vo finále o majstra republiky potom Hradec prehral na Letnej so Spartou 0:7.
Profesionalizácia a medzivojnové obdobie
Hoci bol futbal v plienkach, už sa hlásil k profesionalizmu. Až 17 klubov chcelo mať roku 1924 platených hráčov (ani jeden tím nebol zo Slovenska). Až vyriešením tohto problému sa mohla rozbehnúť naozajstná celoštátna súťaž, ktorú ČSAF schválila 5. apríla 1925 ako amatérsku. Zo Slovenska štartoval majster Slovenska a majster MLSz (maďarských zväzových klubov). I. ČsŠK Bratislava naozaj hral, ale Maďari nestihli včas absolvovať kvalifikáciu, nuž súťaž prebehla bez nich. Aj neskôr bol východ republiky, teda Slovensko, značne diskriminovaný v počte účastníkov - dostal miestenku pre jediný tím.
Prečítajte si tiež: Priamy prenos Česko-Slovensko
V slovenských župách si držali vedúce postavenie I. ČsŠK Bratislava, ŠK Žilina a Slávia Košice. Roku 1927 získal konečne slovenský tím po prvý raz titul amatérskeho majstra ČSR. Bol to I. ČsŠK Bratislava po finálovom víťazstve 20. novembra 1927 nad majstrom nemeckého zväzu DSV Budweiss (České Budějovice) 4:2. Zostava úspešného mužstva: Hollý - Čulík, Mutňanský - Kaulich, Karácsonyi, Träger - Šoral, Poláček, Čambal, Uher. K tímu patrili aj útočník Čabelka a brankári Pajer a Havránek. Najvýraznejšou postavou bol najstarší Štefan Príboj (1894 - 1957). Benjamínom tímu bol Štefan Čambal (1908), nevšedný talent, neskôr v drese pražskej Slavie prvý slovenský profesionálny futbalista pôsobiaci v Česku. Prvým slovenským profesionálom vôbec bol Ajo Bulla, kanoniér I.ČsŠK, ktorý sa vrátil do Bratislavy z Viedne roku 1928. To už bolo obdobie, keď sa na slovenskej scéne uchytili rivali belasých z Trnavy, či Žiliny.
Prvý májový deň 1929 dal Európe prvý vážny signál zo Slovenska. I. ČsŠK Bratislava porazil budapeštiatnsky Újpest 5:2, keď všetky gólové akcie založil práve Štefan Príboj. Ešte väčšia sláva bola 26 mája 1929, keď prišiel do Petržalky v plnej zostave slávny anglický profesionálny tím Newcastle United, štvornásobný majster krajiny, ktorá dala svetu futbal. Výsledok 8:1 pre slovenské mužstvo omráčil futbalovú Európu.
Pred 2. svetovou vojnou sa v čekoslovenských súťažiach najviac presadil I. ČsŠK Bratislava. Majstrom Slovenska ČSAF sa stal do roku 1938 päťkrát (1926, 1927, 1930, 1932, 1935). Dvakrát (1928, 1929) triumfovala Žilina a ŠK Rus Užhorod (1933, 1936), po jednom víťazstve mali maďarský SC Ligeti (1931), FTC Fiľakovo (1937) a KAC Košice (1938). Majstrovstvá ČSR amatérov vyhral I. ČsŠK dvakrát (1927, 1930). Za Slovensko ešte hrali v tejto súťaži bez zisku titulu Ligeti SC, ŠK Žilina, ŠK Rus Užhorod.
Od sezóny 1935/36 fungovala celoštátna liga. Zo Slovenska v nej hrali I. ČsŠK Bratislava a ŠK Rus Užhorod. Odohrali tri ročníky a necelých štrnásť kôl štvrtého ročníka do 15. marca 1939. Užhorod štartoval iba v sezóne 1936/37 a obsadil predposledné 11. miesto. Bratislavčania skončili postupne na 7., 4., 5. a 9. priečke.
Medzi vojnami sa futbal na Slovensku, ako všade v Európe, rozvíjal veľmi búrlivo a už vtedy sa stal najpopulárnejšou zábavou v mestách i na dedinách pod Tatrami. Vstupom I.ČsŠK do celoštátnej ligy sa celé Slovensko stalo jeho fanúšikom. Z bratislavských kaviarní sa ozýval nový futbalový šláger M. Dalloša Tempo, Bratislava, do toho! - a tieto slová podnietili širokú obec fanúšikov na tradičný povzbudzujúci pokrik žijúci dodnes na futbalových štadiónoch: Do toho! Do toho!
Prečítajte si tiež: Česko-Švajčiarsko: Zranenia
Slovenskí hráči v československej reprezentácii
V medzivojnovom období zasiahli futbalisti slovenských klubov už i do sveta veľkého futbalu. Prvým Slovákom v reprezentácii ČSR bol 28.októbra 1929 v Prahe pravý krídelník Pavol Šoral proti Juhoslávii (4:3). Celkove boli v tých časoch šiesti reprezentanti zo slovenských klubov: Pavol Šoral, Fedinand Kardoš, Ferdinand Daučík, Leopold Šťastný, Ervín Kováč, Jozef Luknár. Absolútnou hviezdou však bol profesionál v drese českej Slavie Praha, Bratislavčan Štefan Čambal. V rokoch 1932-35 zohral 21 medzištátnych stretnutí, medzi nimi všetky štyri na MS 1934, kde získalo Československo strieborné medaily!
Futbal počas Slovenského štátu (1939-1945)
V podmienkach vojnového konfliktu futbal nemohol kvitnúť nikde v Európe, I. ČsŠK doma kraľoval. Novovzniknutý Slovenský futbalový zväz sa stal členom FIFA od apríla 1939. Slovenská liga (12 tímov, dvojkolovo) odštartovala 20. augusta 1939. Prebiehala do vypuknutia SNP v auguste 1944. Odohrali v nej päť ročníkov a dve kolá zo šiesteho.
Hoci všetky tituly putovali do Bratislavy, nebola prevaha hlavného mesta taká veľká. V sezóne 1939/40 vyhral už premenovaný I.ČsŠK - ŠK Bratislava (37 b.) pred AC Považská Bystrica (33 b), v sezóne 1940/41 opäť ŠK (32) pred FC Vrútky (31), v sezóne 1941/42 ŠK (31) pred FC Vrútky (29), v sezóne 1942/43 OAP Bratislava (37) pred ŠK Bratislava (30) a v sezóne 1943/44 ŠK Bratislava (38) pred OAP Bratislava (31). Ligu hrali už všetky tradičné futbalové mestá, pravidelne dobre najmä Trnava, Prešov, Žilina, Trenčín.
Mužstvo OAP Bratislava, majster ligy, nespadlo naraz z neba. V jeseni 1941 vyšla úradná správa, že hráči vo vojenskej prezenčnej službe nesmú hrať za civilné oddiely. Armádna jedenástka bola hneď veľmi silná a postup do ligy z divízie bol otázkou jedinej sezóny. V lige bolo prvé derby ŠK - OAP pred rekordnou návštevou vojnovej slovenskej ligy - 12 000 divákov - a ŠK prehral 0:1. Zrodil sa nový šampión…
V období Slovenského štátu nám nepatrila Petržalka, bašta futbalových ihrísk, nuž musel vyrásť aj nový futbalový chrám. Projekt štadióna na Tehelnom poli, ktorý slúži belasým, vypracoval architekt K. Gross. Od 10. decembra 1939 do 27. októbra 1940 vybudovali štadión pre 15 000 divákov a takmer toľko ľudí ho v ten deň zaplnilo v medzinárodnom zápase s Herthou Berlín (2:0).
Slovenská reprezentácia
Prvým naozajstným zostavovateľom slovenskej reprezentácie bol roku 1941 známy Štefan Príboj. Boril sa so zlou kondíciou hráčov, ich zlým zdravotným stavom, skrátka všetkými neduhmi priekopníka. Pred ním viedol mužstvo R. Hanák, po ňom Š. Čambal a najdlhšie F. Daučík.
V období Slovenského štátu zohrala reprezentácia Slovenska 16 zápasov - 3 vyhrala, 2 remizovala, 11 prehrala, skóre 23:44. Góly: Bolček 5, Arpáš a Luknár po 4, Vysocký 2, Földeš, Bešina, Kuchár, Fábian, Podhradský, Bíró, Danko a Baláži po 1.
Výsledky:
- Slovensko - Nemecko 2:0 (1:0), Bratislava, 27.8.1939
- Nemecko - Slovensko 3:1 (0:0), Chemnitz, 3.12.1939
- Bulharsko - Slovensko 1:4 (1:1), Sofia, 6.6.1940
- Slovensko - Nemecko 0:1 (0:0), Bratislava, 15.9.1940
- Slovensko - Chorvátsko 1:1 (0:1), Bratislava, 7.9.1941
- Chorvátsko - Slovensko 5:2 (3:0), Záhreb, 28.9.1941
- Rumunsko - Slovensko 3:2 (2:1), Bukurešť 14.10.1941
- Nemecko - Slovensko 4:0 (3:0), Breslau, 7.12.1941
- Slovensko - Chorvátsko 1:2 (1:2), Bratislava, 7.6.1942
- Slovensko - Rumunsko 1:0 (1:0), Bratislava, 23.8.1942
- Chorvátsko - Slovensko 6:1 (1:0), Záhreb, 6.9.1942
- Slovensko - Nemecko 2:5 (0:2), Bratislava, 22.11.1942
- Chorvátsko - Slovensko 1:0 (1:0), Záhreb, 10.4.1943
- Slovensko - Chorvátsko 1:3 (0:1), Bratislava, 7.6.1943
- Rumunsko - Slovensko 2:2 (1:0), Bukurešť, 13.6. 1943
- Chorvátsko - Slovensko 7:3 (5:1), Záhreb, 9.4.1944
V tomto období získal slovenský futbal hitoricky najväčšie úspechy. Neraz bol nositeľom progresu nielen v rámci republiky, ale aj v kontexte európskeho a svetového futbalu.
Povojnové obdobie a úspechy Slovana Bratislava
Celoštátnu ligu obnovili po 2. svetovej vojne v sezóne 1946/47 a dlhoročné dominantné postavenie Sparty a Slavie pokračovalo. ŠK Žilina (4. miesto), ŠK Bratislava (6.), Jednota Košice (8.) však signalizovali jasne, že východ republiky dá o sebe vedieť čo nevidieť.
Prevrat nastal koncom štyridsiatych rokov. NV Bratislava (predtým ŠK) získal titul majstra Československa v rokoch 1949, 1950, 1951 a ako Slovan 1955. Strojcami novej éry boli Ferdinand Daučík a Leopold Šťastný, ale aj tréner Tom Sneddon z britských ostrovov. Daučík vynikajúco rozvinul moderný herný WM - systém po návrate z Prahy. V tých časoch moderné rozostavenie na ihrisku hralo oveľa väčšiu rolu ako v modernom futbale, kde sa zlievajú obranné a útočné povinnosti, kde je väčšia variabilita. V tých časoch moderna znamenala odskok od konkurencie rýchlo a jednoznačne. V ŠK Bratislava urobili skvelý výber kandidátov nového systému. Postupne sa ustálila jedenástka, ktorá bola najväčšou ozdobou: Reimann - Venglár, Vičan, Hinduliak - Baláži, Karel - Gürtler, Kubala, Forejt, Šubert, Šimanský. Boli to hráči zo Slovenska, Čiech, ale aj zo zahraničia (Kubala, Slovák hrajúci a pôsobiaci v Maďarsku).
ŠK sa stal lídrom Slovenska, ale Košice, Žilina a Trnava mu svorne pomáhali a tvorili konkurenciu, neraz víťaznú. Cesty po Európe už neboli zriedkavosťou, záujem o slovenské tímy rástol i v neďalekých baštách Viedeň a Budapesť. Výnimočné však bolo prvé zaoceánske turné Slovana roku 1948 do Mexika i USA. Na ďalekej ceste boli aj hráči, ktorí neskôr posunuli slovenskú trénerskú školu na najvyššiu európsku úroveň - Michal Vičan, Anton Malatinský, Jozef Karel. A nechýbal ani legendárny strelec a miláčik publika Emil Pažický. ŠK na zájazde zaznamenal 6 víťazstiev, dva remízy a jedinú prehru so skóre 27:10. Mexická cesta však mal dohru - zlé výkony v lige. Bratislavčanom napršalo do nosa, funkcionári sa stali arogantní. Prehra 0:3 na Tehelnom poli s Jednotou Košice, neskôr i tresty pre nedisciplinovaných hráčov paralyzovali dobré mužstvo. Žilina, Trnava i Košice preskočili v lige Bratislavu.
MS 1954 a neúspech reprezentácie
Tieňom päťdesiatych rokov bolo zlyhanie reprezentácie na MS 1954 vo Švajčiarsku. Po 16 rokoch sme si vybojovali účasť. Dovtedy iba Štefan Čambal (1934) a Ferdinand Daučík (1938) obliekli zo Slovákov reprezentačný dres na MS - aj to preto, že hrali v Česku. Roku 1954 sa stal zodpovedný za prípravu reporezentácie aj Trenčan Karol Borhy a skúšal veľa slovenských hráčov. Do tímu sa napokon dostali: Teodor Reimann, Imrich Stacho, Anton Krásnohorský, Michal Benedikovič, Emil Pažický, Anton Malatinský, Ladislav Kačáni, Kazimír Gajdoš, Jaroslav Košnar. Prehry s majstrom sveta Uruguajom 0:2, Rakúskom 0:5 nás pripravili o postup a ilúzie. Vo Švajčiarsku sme zistili, že je všetko inak, že už ani zázračný WM- systém nie je účinný. Bolo treba hľadať ďalej. Tomuto triumfu predchádzali menšie úspechy - bronz na majstrovstvách Európy (Pohár národov) 1960 a striebro na olympijskom turnaji v Tokiu 1960 (kapitánom tímu bol slovanista Anton Urban). V ceste za bronzom v Pohári národov sa s reprezentáciou rozlúčil lege…
Pamätné priateľské zápasy Československa a Slovenska
BRATISLAVA (SFZ/PETER ZEMAN) - Prehľad pamätných priateľských zápasov Československa a Slovenska.
V súvislosti s avizovaným štartom Ligy národov UEFA 2018/19 sa blíži k svojmu koncu éra priateľských zápasov. Kým v 30. -60. rokoch boli na medzinárodnom fóre prestížnou záležitosťou, postupom nárastu kvality viacerých tímov v Európe ustúpili do úzadia a nechali vyniknúť kvalifikačné súboje o postup na záverečné turnaje svetových a európskych šampionátov. História zaznamenala niekoľko unikátnych priateľských stretnutí, ktoré sa nezmazateľne zapísali do dejín československého a slovenského futbalu. Prinášame prehľad top duelov, v ktorých neišlo o body, a napriek tomu sa stali nezabudnuteľnými. Prehľad štartuje víťazstvo Československa na Maracáne pred stotridsaťtisícovou kulisou, s jediným Slovákom v základnej zostave trénerov Rýgra a Kolského - Antonom Moravčíkom. Práve on prekonal gólmana Gilmara a zaknihoval azda nasjlávnejší gól kariéry. V prehľade si našiel čestné miesto aj zápas proti Angličanom. Hralo sa v máji 1963 na Tehelnom poli a hoci Schrojf, Popluhár, či Kvašňák ťahali za kratší koniec (2:4), na súboj s neskoršími majstrami sveta sa nezabúda. Azda najpamätnejším priateľským zápasom zostane bratislavský duel proti Brazílii v júni 1966 a to vďaka hetriku Jozefa Adamca. Za zmienku stojí tiež víťazstvo 3:0 v novembri 1978 nad Talianskom na čele s neskoršími majstrami sveta Zoffom, Rossim, Tardellim a spol.
Československo - Brazília 1:0 (1956)
- Gól: 53. A. Moravčík
- Brazília: Gilmar - Edson, N. Santos, D. Santos, Zózimo - Formiga, Zizinho (46. Luizinho) - Canário, Leonidas, Didi (46. Vavá), Pepe.
- ČSR: B. Dolejší - Hertl, Hledík, L. Novák - Pluskal, Masopust - Pazdera, A. Moravčík, Feureisl, Borovička, Kraus.
Československo - Anglicko 2:4 (1963)
- Góly: 52. Scherer, 72. Kadraba - 18., 81. Greaves, 45. R. Smith, 71. R. Hunt.
- ČSSR: Schrojf - Lála, Pluskal, Popluhár, L. Novák - Kvašňák, Masopust (43. Buberník) - Štibrányi, Scherer, Kadraba, Mašek.
- Anglicko: Banks - Shellito, Wilson, Milne - Norman, Moore - Paine, Greaves, R. Smith, Eastham, R. Hunt.
Československo - Brazília 3:3 (1966)
- Góly: 16., 45. Pelé - 16. Popluhár (z 11m), 30., 67. Adamec.
- Brazília: Manga - Fidélis, Brito, Fontana (46. Fontana), Henrique - Zito, Lima - Jairzinho, Alcindo (60. Silva), Pelé, Amarildo (60. Edu).
- ČSSR: Vencel - Lála, I. Novák, Popluhár, Smolík - A. Horváth, Kuna - F. Veselý, Szikora, V. Masný, Ondrášek (46. Jokl). Tréner: Marko.
Československo - Anglicko 1:0 (1970)
- Anglicko: Banks - Cohen, Wilson, J. Charlton, Stiles - Moore, R. Charlton - Ball (46. Peters), Hurst, Lee, Bell.
- ČSSR: Viktor - Lála, A. Horváth, Popluhár, Táborský - Geleta, Kvašňák - F. Veselý, Szikora, Schmidt (42. Kuna), Adamec.
Československo - Brazília 2:1 (1968)
- Góly: 5., 58., 70. Adamec - 4. Natal, 52. Tostao
- ČSSR: Viktor - Pivarník, A. Horváth, Plass, Hagara - Geleta (46. Szikora), Pollák - F. Veselý, Jokl, Adamec, Kabát. Tréner: Marko.
- Brazília: Felix - Carlos Alberto, Brito, Joel, Rildo - Tostao, Gérson, Rivelino - Natal, Jairzinho, Edu.
Československo - ZSSR 2:2 (1978)
- Góly: 80. Ondruš, 88. Nehoda - 26. Blochin, 32. Veremejev.
- ČSSR: Kozinka - Dobiaš, Ondruš, Jurkemik, K. Gögh - Pollák, Šajánek, Knapp (46. Móder) - M. Masný, Galis, Nehoda. Tréner: Ježek.
- ZSSR: Rudakov - Lovčev, Zvjagincev, Reško, Matvijenko - Koňkov, Troškin, Kolotov, Veremjejev - Fjodorov (46. Nazarenko), Blochin.
Československo - Taliansko 3:0 (1978)
- Góly: 1. Jarůšek, 53. Panenka, 88. M. Masný
- ČSSR: Michalík - Barmoš, Ondruš, Vojáček, K. Gögh (73. J. Fiala) - J. Kozák, Jarůšek (46. Panenka), Štambachr - M. Masný, Nehoda, Gajdůšek.
- Taliansko: Zoff - Gentile, Scirea, Bellugi, Cabrini - Benetti, Tardelli (72. C. Sala), Antognoni, Bettega (72. Graziani) - Causio, Rossi.
Československo - Španielsko 1:1 (1981)
- Gól: 87. M. Masný
- ČSSR: Netolička (46. Keketi) - Barmoš, Ondruš, Vojáček (46. Jurkemik), K. Gögh - Rott (46. Panenka), Štambachr, J. Kozák - M. Masný, Nehoda, Gajdůšek (62. Vízek). Tréner: Vengloš.
- Španielsko: Arconada (46. Urruti) - Marcelino, Migueli (50. Felipe), Alesanco, San Jose - Villar, del Bosque (46. Ufarte), Asensi, Cundi - Dani (46. Moran), Santiliana (46. Alonso).
Československo - Holandsko 1:0 (1988)
- Gól: 41. Knoflíček
- ČSSR: Mikloško - Levý, Straka, J. Chovanec, J. Fiala - K. Kula, Hašek, Čabala (46. Ondra) - Griga (46. Skuhravý), Kubík (88. Rada), Knoflíček.
- Holandsko: Van Breukelen - Blid (46. Silloy), R. Koeman, Rijkaard, Van Tiggelen - Van't Schip, Gullit, Wouters, E. Koeman - Van Basten, Kieft (46. Suvrijn).
Samostatné Slovensko a cenné víťazstvá
Podstatne kratšej ére samostatného Slovenska kraľujú dve cenné víťazstvá proti Nemecku. Cenný skalp sme získali v septembri 2005 doma na Tehelnom poli (2:0) a v tom čase úradujúceho majstra sveta sme zdolali aj pred odchodom na Euro 2016 - v máji minulého roka 3:1 v Augsburgu. Doslova senzáciu spôsobil tím trénera Galisa v marci 2006, keď pred ním v Paríži museli skloniť hlavy hráči ako Zidane, Henry, Anelka, či Trezeguet. Náš tím zdolal na Stade de France Francúzov 2:1!
Katar - Slovensko 2:3 (1993)
- Gól: 47. Matar), Galum (85. Jaher) - Al Tanianai, Atiq (46. Azoz).
- Slovensko: Vencel - Stúpala, Moravec, Hipp, Kinder - O. Daňko, Tomaschek, Hýravý, Weiss st. - J. Timko, Faktor (75. Zvara).