Starí Petržalčania s nostalgiou spomínajú na bohatý spoločenský a športový život medzivojnovej Petržalky. Hoci sa na prvý pohľad mohla zdať ako tichá štvrť, v skutočnosti pulzovala rušným športovým životom, ktorý bol vtedajšej Bratislave konkurenciou. V Petržalke, neďaleko Starého mosta, sa nachádzalo niekoľko športových areálov, ktoré boli dejiskom zaujímavých futbalových zápasov.
Zrod a rivalita na petržalských ihriskách
V roku 1919 sa zrodil I.ČsŠK Bratislava, ktorý neskôr zmenil názov na ŠK Červená hviezda Bratislava. Jeho sebavedomie posilnilo víťazstvo nad konkurenčným PTE, suverénom predvojnovej Bratislavy. Rivalita medzi týmito klubmi nebola len športová, ale aj politická a národnostná. Atmosféra na derby zápasoch bola búrlivá a vstup ženám a deťom sa neodporúčal.
PTE SC (Artmedia)
PTE (Prešporský telocvičný spolok) bol najstarší klub v meste a zároveň najstarší športový zväz na území dnešného Slovenska. Za svojho predchodcu ho považuje FC Petržalka. Klub bol založený v roku 1880 a spočiatku sa zameriaval na gymnastiku. Futbalová sekcia vznikla v roku 1889. V roku 1900 otvorili nový štadión za mostom, ktorý naposledy využíval FC Artmedia Petržalka. Štadión bol v roku 2009 uzavretý a v roku 2012 zbúraný.
I.Čsl. ŠK Bratislava (ČH)
I.Čsl. ŠK Bratislava bol založený v máji 1919 a dnešný ŠK Slovan Bratislava ho považuje za svojho priameho predchodcu. Štadión mal kapacitu až 20-tisíc divákov. Hráči I. Čsl. ŠK spolu s PTE predstavovali najvyššiu futbalovú kvalitu v povojnovej Bratislave. Po 2. svetovej vojne zmenil názov na ŠK Červená hviezda Bratislava. Klub sídlil na Starohájskej ceste.
Makkabea ŠK (Poštári)
Štadión židovskej futbalovej jednoty ŠK Makkabea Bratislava postavili v 20. rokoch 20. storočia. Klub hral v rámci bratislavského futbalu súťaže I. triedy pred vysokou drevenou tribúnou. Počas vojny si športové ihrisko prisvojila nacistická organizácia mládeže Hitlerjugend. Po vojne areál prevádzkovali ŠK Spoje Bratislava - Poštári, ktorí vybudovali dôstojný stánok, ktorý fungoval až do asanácie v 70. rokoch 20. storočia. Aj tento športový areál mal tenisové kurty, tak ako všetky petržalské štadióny a ihriská. Klub sídlil na Starohájskej ceste.
Prečítajte si tiež: Kde sledovať futbalové prenosy U20?
Ligeti SC (ŠK Petržalka)
Ligeti SC vznikol v roku 1911. Klub sídlil na Starohájskej ceste.
Viktor Tegelhoff: Legenda spojená s Červenou hviezdou
Viktor Tegelhoff, rodený Ružomberčan, bol jednou z najvýraznejších postáv československého futbalu v povojnových rokoch. S futbalom začínal v Ružomberku a už v mládežníckom veku ho zaradili do A-tímu dospelých. Po odchode na vysokoškolské štúdia do Bratislavy získal Viktora v roku 1942 ŠK Bratislava. Pod vedením legendárneho trénera Ferdinanda Daučíka získal v ročníku 1942/2943 slovenský titul. K nemu pridal ešte ďalšie štyri československé tituly (1949, 1950, 1951 a 1955), už pod zmením názvom klubu Sokol NV (Slovan). V. Tegelhoff sa zaradil aj do klubu ligových kanonierov, keď v 266 ligových zápasoch nastrieľal za Ružomberok a Sokol NV Bratislava spolu 111 gólov.
Prvý vrchol Viktorovej futbalovej kariéry predstavoval medzištátny priateľský futbalový zápas medzi Francúzskom a Československom v roku 1946. Viktor v ňom hral na svojom tradičnom poste stredného útočníka vedľa legendárneho Josefa Bicana. Viktor v tomto historickom zápase nastúpil ako jediný Slovák!
V roku 1955 získal Viktor so Sokolom (Slovanom) Bratislava svoj posledný titul. Následne sa stal tŕňom v oku konkurenčnému bratislavskému klubu Červená hviezda Bratislava, ktorý vznikol len dva roky predtým (1953). Červená hviezda bol armádny športový klub, ktorý fungoval v tom čase priamo pod záštitou komunistov. Tegelhoffa poslali slovenskí komunisti spolu s jeho spoluhráčmi zo Slovana do uránových jáchymovských baní!!!, kde zotrval až do roku 1960! Ako uznanie za futbalové a ľudské kvality sa Viktorovi dostalo ešte v uránovom lágri jednej pocty. Získal priepustku z jáchymovského uránového lágru, aby v roku 1959 nastúpil ako kapitán reprezentácie v medzinárodnom priateľskom futbalovom zápase s Poľskom.
Po návrate z Jáchymova pomohli Viktorovi najmä priatelia zo Slavoja Piešťany a Vodohospodárskych stavieb Bratislava. Následne dostal ponuku trénovať žlto-čierny mládežnícky dorast Interu. So svojimi zverencami vyhral v roku 1970 veľký žiacky turnaj v Přelouči, ktoré boli neoficiálnymi majstrovstvami ČSFR.
Prečítajte si tiež: Zápasy Slovenska a Česka v dejinách futbalu
Volejbalová Červená hviezda
Telovýchovný klub národnej bezpečnosti vznikol vo februári 1946. V roku 1948 sa TKNB premenoval na Sokol ZNB Bratislava. V ročníku 1949/50 hralo družstvo pod hlavičkou Štátna banka. O tri roky neskôr prišla ďalšia zmena názvu na DŠO ČH Bratislava. ČH bola tiež spoluzakladateľom medzinárodného volejbalového turnaja vo Vyšných Hágoch o Pohár SNP. V roku 1972 postúpila do Extraligy, ale hneď z nej aj vypadla. V roku 1990 na konferencii došlo k zmene názvu na ŠKP Bratislava. V roku 2012 klub odišiel z Bratislavy, spojil sa so Spartakom Myjava a vytvorili tím s názvom Spartak VKP Myjava.
Crvena zvezda Belehrad: Rivalita a úspechy
Crvena zvezda Belehrad je srbský futbalový klub, ktorý bol založený v roku 1945. Klub je známy svojou rivalitou s Partizanom Belehrad, ktorá sa prejavuje aj v ďalších športoch ako basketbal, hádzaná či volejbal.
Zrod a rivalita
Oba kluby vznikli po druhej svetovej vojne a nástupe komunistov k moci v bývalej Juhoslávii. Crvena zvezda ako aj Partizan sa stali protežovanými klubmi režimu, zásobárňami najlepších hráčov krajiny, s nadštandardnými podmienkami. Zrodilo sa Večiti derby. Prvé súťažné derby vyhrala Zvezda 4:3. Rekordná návšteva sa zrodila na belehradskom štadióne Marakana. Atmosféra v derby býva viac ako intenzívna a často ho sprevádzajú ostré zrážky fanúšikov.
Úspechy
Crvena zvezda Belehrad senzačne vyhrala Európsky pohár majstrov v roku 1991. V roku 1968 získal Stredoeurópsky pohár po víťazstve nad Spartakom Trnava. Červeno-bieli sú zároveň absolútnymi rekordérmi v počte ligových aj pohárových triumfov vo svojej vlasti.
Crvena zvezda a Slovensko
Slovenským mužstvám je Crvena zvezda známa aj zo súčasnosti. V ročníku 2010/11 si Slovan po dvojzápase zabezpečil postup do play-off vtedajšieho Pohára UEFA, kým v sezóne 2018/19 sa radovala Crvena zvezda po dvojzápase so Spartakom Trnava, ktorej vystavila stopku v 3. predkole Ligy majstrov.
Prečítajte si tiež: Všetko o 4. Lige Juh: výsledky, tabuľka, novinky
Ladislav Kačáni: Futbalový elegán z Petržalky
V päťdesiatych rokoch chodilo v Bratislave na ligový futbal Červenej hviezdy veľa mladých žien. Medzi hráčmi kraľoval útočník Ladislav Kačáni, ktorý bol jedinečným technikom a futbalovým estétom. Zarytí skalní Slovana ťažko znášali údel, že útočníka takých kvalít, ktorý bol už jednou nohou na Tehelnom poli, im Červená hviezda zobrala spred nosa.
Na jeho prihrávky si vyslúžil ocenenie profesor futbalu rád spomínal aj Pažický, ktorý vďaka ním dal proti Talianom dva góly, a to išlo o Kačániho debut v reprezentácii! Lenže nezabudnuteľné góly strieľal aj sám. Na jeden z nich nezabudol ani slávny maďarský brankár Grosics, či Dán Jensen a mnohí ďalší. V našej lige ich nastrieľal 48, z nich osem v ročníku 1958/59, v ktorom ČH získala majstrovský titul.
Mal len 22 rokov a tréner Karol Borhy ho nominoval na MS 1954 do Švajčiarska. Smola v podobe maródky ho pripravila o možnosť hrať na MS 1958 vo Švédsku. Jubilejným 20. medzištátnym zápasom uzavrel reprezentačnú kapitolu.
Najradostnejšiu chvíľu na domácom vrchole zažil v ročníku 1958/59, keď Červená hviezda vystúpila v našej lige na majstrovský stupienok. S 56 gólmi mala najproduktívnejší útok a s 27 inkasovanými najlepšiu obranu.
Od roku 1953 bol plných 10 ligových ročníkov oporou ČH a od sezóny 1962/63 ďalšie tri Slovnaftu Bratislava, kde z Petržalky prešiel celý oddiel na Pasienky, ktorý sa postupne premenoval na dnešný Inter. Keď v rokoch 1971 a 1972 viedol reprezentáciu jej bývalý dlhoročný kapitán Ladislav Novák, vybral si za najbližšieho spolupracovníka Ladislava Kačániho.
Željko "Arkan" Ražnatovič: Od tribúny na bojisko a späť k futbalu
Príbeh Željka "Arkana" Ražnatoviča je dôkazom, že na Balkáne sa v 90. rokoch futbal často prelínal s vojnou. Vodca ultras, ktorý z tribún verboval mužov do svojej polovojenskej jednotky, ovládol ligu rovnakou železnou rukou, akou predtým velil na frontoch. Manipuloval verejnou mienkou a budoval si mýtus neohrozeného ochrancu srbského národa.
Už ako 14-ročný sa dostal do konfliktu so zákonom. V 70. rokoch sa Željko Ražnatovič presunul do západnej Európy, kde sa spojil s ďalšími juhoslovanskými zločincami. Bol na zozname desiatich najhľadanejších osôb Interpolu za krádeže, lúpeže a pokusy o vraždu. V máji 1983 sa Arkan vrátil do Belehradu, otvoril si zmrzlináreň oproti štadiónu Crvenej zvezdy, Marakana, a pokračoval v ilegálnych aktivitách.
Na to, aby sa stal vodcom „Delije“, fanúšikovskej skupiny Crvenej zvezdy Belehrad, prišla žiadosť priamo z ministerstva vnútra. Arkan tak zrazu ovládal aj futbalových chuligánov, na štadióne mal vlastné kancelárie, kontroloval predaj lístkov, organizoval výjazdy po celej západnej Európe. V máji 1990 Crvena zvezda vycestovala na stretnutie do Záhrebu a s ňou aj 1500 „Delije“. V Srbmi kontrolovanej východnej Slovónii založil výcvikový tábor, kde dal svojich mužov do laty.
Po vojne v Bosne sa zameral na podnikanie a zhromaždil majetok prostredníctvom nočných klubov, stavebných firiem, kasín, dopravy a pekární. Jeho prvým pokusom bolo kúpiť milovanú Crvenu zvezdu, ale prezident klubu Dragan Dzajič to odmietol. Následne získal Prištinu a prvé, čo spravil, bolo, že z tímu „vyprevadil“ všetkých albánskych hráčov. Získal menej známy belehradský tím FK Obilič . Ražnatovičov príchod však všetko zmenil. Podľa svedectva trénera FK Obilič Dragoslava Šekularaca síce boli obvinenia z násilia prehnané, no atmosféra strachu v kabíne reálna.
Arkanova vláda teroru sa však rozšírila na súperov aj rozhodcov. Ražnatovičovým najväčším snom však bolo vidieť svoj tím v Lige majstrov a to sa mu takmer splnilo. Bola tu však jedna prekážka: predpisy UEFA zakazovali komukoľvek s trestnou minulosťou zastávať funkcionársku pozíciu . Arkanovo „siláctvo“ mu bolo vo veľkej Európe napokon málo platné, keďže Bayern Mníchov vyradil Obilič v 2. prekole LM po súhrnom výsledku 4:1.
Arkan bol naozajstným majstrom manipulácie s verejnou mienkou. Arkanova manželka - Svetlana „Ceca“ Ražnatovićová - populárna folková speváčka, mu pomáhala budovať imidž. Počas bombardovania NATO v roku 1999 všetky obvinenia popieral: „Hovoríte o mne ako o vojnovom zločincovi? Sám obvinil NATO z bombardovania civilistov a tvrdil, že bojuje len proti invázii.
ICTY naňho vydal tajný zatykač už v roku 1997 - obsahoval obvinenia z genocídy, zločinov proti ľudskosti a porušenia Ženevských konvencií. Až do 15. januára 2000, kedy ho pri popíjaní kávy s kamarátmi v lobby hotela InterContinental v Belehrade zastrelil maskovaný útočník Dobrosav Gavrič.
Majstrovský titul Červenej hviezdy Bratislava v roku 1959
V sezóne 1958/59 vyhralo celoštátnu československú ligu opäť mužstvo z mesta na Dunaji. Nie však Slovan, ktorý už mal v tom čase vo vitríne tri majstrovské tituly, ale konkurenčná Červená hviezda.
Červenka, ako znela prezývka klubu, hrávala domáce zápasy na ihrisku v Petržalke. „Štadión bol neraz vypredaný, Starým mostom tiahli húfy takmer ako na Tehelné pole. Červená hviezda, hoci v Bratislave „menšinový“ klub po Slovane, si veľmi rýchlo získala srdcia priaznivcov a rešpekt celej bývalej republiky. A sedem rokov po vzniku aj titul,“ písal v spomienke na historický titul pred rokmi športový publicista Peter Fukatsch.
Červená hviezda bola mužstvo elegánov a inteligentov, viacerí z nich si obliekli reprezentačný dres, hrali na majstrovstvách sveta či Európy. K pilierom majstrovského tímu patril aj český rodák František Hlavatý, jeden z členov skvelej brankárskej generácie 50. a 60. rokov. V obrane hral ďalší Čech, strieborný z MS 1962 v Chile a bronzový z ME 1960 vo Francúzsku Jiří Tichý, ale aj v tom čase ešte len tínedžer Vladimír Weiss najstarší. Okrem Titusa Buberníka cestoval na dva svetové i dva európske šampionáty aj Pavol Molnár. Štefan Matlák získal zasa striebro na olympijských hrách v Tokiu 1964. V útoku žiaril Adolf Scherer, autor 15 gólov z majstrovskej sezóny a Milan Dolinský, ktorý dal 10 gólov.
Ligu so 14 účastníkmi ovládla ČH Bratislava s prehľadom. Z 26 zápasov prehrala iba dva a v tabuľke mala náskok deviatich bodov pred druhou Duklou Praha. Triumf v domácej súťaži znamenal zároveň miestenku v prestížnom Európskom pohári majstrov.
Červená hviezda v Európskom pohári majstrov
V sezóne 1958/59 sa do súťaže o najcennejšiu klubovú trofej zapojilo 26 tímov. Červená hviezda nastúpila v predkole proti majstrovi Portugalska FC Porto. Na domáci zápas si požičala Tehelné pole, ktoré malo dvojnásobnú kapacitu ako štadión v Petržalke - 60-tisíc miest. V Bratislave sa zrodila výhra 2:1 pred 35-tisíc divákmi. V odvete na Estádio das Antas vyhrali hostia 2:0 a oslavovali postup.
V 1. kole narazila ČH Bratislava na škótsky Glasgow Rangers. Na najdôležitejší zápas v doterajšej klubovej histórii sa hráči Červenej hviezdy pripravovali na zámku v Smoleniciach.
Po štyroch dňoch v Malých Karpatoch nasledoval presun na Britské ostrovy, kde vítal bratislavskú výpravu optimizmus škótskych priaznivcov. O niekoľko týždňov skôr, v predkole, nadelili Rangers doma Anderlechtu Brusel 5:2 a podobný scenár očakávali fanúšikovia škótskeho majstra znovu.
Skôr než sa hostia v Ibrox Parku rozhľadeli, prehrávali po góle McMillara 0:1 a 80-tisíc divákov oslavovalo. Lenže potom sa na ihrisku začali diať veci. Hráči ČH sa upokojili, začali kombinovať a Scherer s Dolinským otočili skóre. Domácich to zaskočilo, aj brankár Niven znervóznel.
Krátko pred koncom prvého polčasu sa odohral jeden z kľúčových momentov, ktorý takto zachytil reportér Bujna: Brankár ČH Hlavatý si vybehol po jeden z mnohých centrov, no domáci Baird ho podrazil, Hlavatý spravil vo vzduchu premet, spadol na chrbát a zostal ležať. Švajčiarsky rozhodca Mellet však neprerušil hru. Brankár ČH ležal bezvládne na ihrisku už asi pol minúty, lopta sa poodrážala k Bairdovi, ktorý ju oblúčikom poslal do bránky. Trvalo 15 minút, kým sa Hlavatý postavil na nohy.
Po prestávke Bratislavčania znovu šokovali Škótov. Hoci sa zamerali predovšetkým na defenzívu, v 68. minúte trojica Gajdoš, Scherer, Dolinský vyšachovala domácu obranu a neskorší hrdina z MS 1962 v Chile Adolf Scherer strelil svoj druhý gól v zápase.