Americký futbal má bohatú a komplexnú históriu, v ktorej zohrali významnú úlohu aj afroamerickí hráči. Tento článok sa zameriava na niektoré kľúčové momenty a osobnosti, ktoré prispeli k rozvoju tohto športu a zároveň prekonávali rasové bariéry.
Počiatky a Prekonávanie Bariér
História amerického futbalu nie je len o tímoch ako Montreal Wanders, Quebec Athletics či Hamilton Tigers, ktoré dlhodobo nedokázali prežiť v zámorskej profilige, ale aj o prekonávaní rasových predsudkov a o úspechoch afroamerických športovcov. Podobne ako v NHL, kde len niektoré tímy prežili ťažké začiatky, aj v americkom futbale museli afroamerickí hráči prekonať množstvo prekážok, aby sa presadili.
Willy O’Ree: Priekopník s Čiernou Pleťou
Podobný príbeh ako Willy O’Ree, prvý hokejista s čiernou pleťou v NHL, sa odohrával aj v americkom futbale. O’Ree, ktorý si obliekol dres Boston Bruins v roku 1958, musel čeliť urážkam a diskriminácii, no nikdy sa nevzdal svojho sna. Jeho brat mu povedal: „Willy, žiadne slová ťa nemôžu zraniť, ak im to nedovolíš.“ O’Ree odpovedal na urážky svojimi schopnosťami a výkonnosťou, čím si vyslúžil rešpekt a uznanie.
Jack Johnson: Boj proti Rasovým Predsudkom
Jack Johnson, narodený v Galvestone v Texase v roku 1878, bol synom bývalých otrokov. Jeho príbeh je inšpiráciou pre mnohých, vrátane Muhammada Aliho. Johnson bojoval proti rasovým predsudkom a porážal slávnych belochov, čím si získal obdiv, ale aj nenávisť. Hovorilo sa, že Henry Ford mu dával každý rok nové auto.
Johnson dominoval počas celej bitky proti Burnsovi a víťazstvo nad ním odštartovalo sériu obrán titulu, v ktorej porazil viacerých silných belochov. Stal sa hviezdou Afroameričanov, ale mnohí z nich ho kritizovali. Verejnosť riešila skôr jeho vzťahy s bielymi ženami, s troma z nich sa dokonca aj oženil. V roku 1913 ho zatkli za porušenie tzv. „Mann Act“. Belošská prostitútka Belle Schreiberová proti nemu svedčila, že ju previezol cez hranice štátu, čo zákon zakazoval. Boxer nezložil kauciu, ale rozhodol sa ujsť. Cez Montreal sa dostal do Francúzska, kde žil ďalších sedem rokov.
Prečítajte si tiež: Pohľad na históriu brankárov tmavej pleti
Takmer sto rokov po tom, ako sa dostal z väzenia, mu bývalý americký prezident Donald Trump udelil milosť.
Malcolm X: Radikálny Obhajca Černošského Nacionalizmu
Malcolm X, narodený ako Malcolm Little v roku 1925, bol kontroverznou osobnosťou afroamerickej scény a radikálnym obhajcom černošského nacionalizmu. Na rozdiel od Martina Luthera Kinga juniora nezavrhoval metódy násilia v boji za občianske práva a slobody.
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola v krajine slobody a neobmedzených možností černošská populácia ešte stále obeťou rasovej segregácie. Diskriminácia sa prejavovala najmä pri rozhodovaní o prijatí do zamestnania, prideľovaní bytov, v školstve, vo verejnej doprave, ale aj v iných sférach každodennej reality.
Malcolm sa stal asistentom kazateľa v moslimskom chráme číslo 1 a usadil sa v Detroite, no o dva roky neskôr dostal na starosť moslimský chrám v New Yorku. Z mladého muža sa veľmi rýchlo vyprofiloval pôsobivý a inšpiratívny agitátor. Jeho strhujúce prejavy v harlemskej mešite nevyvolávali iba búrku nadšenia u veriacich, ale zaistili mu aj pozornosť médií a FBI.
Malcolmove názory o odlišnej identite černochov a o potrebe postarať sa o seba (ak je to potrebné) aj pomocou násilia, rozčuľovali majoritu, ale oslovovali Afroameričanov, ktorí nesúhlasili s Martinom Lutherom Kingom juniorom a jeho taktikou nenásilnej integrácie.
Prečítajte si tiež: Premier League a Flag Futbal na Slovensku
V marci 1964 založil svoje vlastné hnutie s názvom Združenie moslimských mešít a po návrate zo svojej päťtýždňovej pútnickej cesty do Mekky a na africký kontinent k tomu pridal i vznik Organizácie afroamerickej jednoty. Reakcia Malcolmových niekdajších prívržencov na zakladanie nových frakcií na seba nenechala dlho čakať. Malcolm X na čele svojich dvoch organizácií totiž vyvodil nečakanú sebareflexiu a odrazu odmietal mienku o tom, že belosi predstavujú zlo, keď tvrdil: „Nie sme proti ľuďom, pretože sú bieli. Sme proti tým, ktorí praktizujú rasizmus.“
V harlemskej Audubonovej tanečnej sále (Audubon Ballroom) sa v nedeľu popoludní 21. februára 1965 zišlo približne 400 Afroameričanov, aby si vypočuli reč tridsaťdeväťročného Malcolma X. Počas rozruchu v sále, v neprehľadnej situácii z ničoho nič vstal nenápadný muž v štvrtom rade a spod kabáta vytiahol pušku s krátkou spílenou hlavňou. Dvakrát vystrelil. Malcolm sa chytil za hruď a zatackal sa. K strelcovi sa vzápätí pridali ďalší dvaja muži s pištoľami a vypálili do Malcolmovho bezvládneho tela niekoľko striel. Dohromady zaznelo desať výstrelov.
Chris Dickerson: Prvý Afroameričan s Titulom Mr. Olympia
Chris Dickerson, narodený 25. augusta 1939, bol prvým Afroameričanom a gayom, ktorého ocenili titulom Mr. Olympia. Zaradil sa tak medzi legendy tohto športu, akými sú Frank Zane, Sergio Oliva, Ronnie Coleman, Arnold Schwarzenegger a ďalší.
Dickersonove začiatky s činkami sa spájajú s rokom 1963, keď začal cvičiť u kulturistu Billa Pearla, ktorý si otvoril posilňovňu. Keď prvýkrát prišiel do jeho fitnescentra, bol podľa vlastných slov veľmi nervózny. Cvičenie sa však po prekonaní prvotného stresu stalo pre Chrisa Dickersona závislosťou. Bill Pearl, ktorý ho prijal za svojho cvičenca, ho považoval za najlepšieho zo žiakov, a to aj vďaka tomu, že nikdy predtým neposilňoval, a preto sa nemusel odúčať od žiadnych zlých návykov.
Eusébio: Čierna Perla Portugalského Futbalu
Hoci nejde priamo o americký futbal, príbeh Eusébia, ktorý bol v 60. rokoch hviezdou Benficy aj Portugalska, je relevantný pre diskusiu o afroamerických športovcoch. Eusébio prišiel do Lisabonu v roku 1961 a hral rovnako ako moderní útočníci. Bol rýchly, fyzicky zdatný a dokázal pracovať aj pre spoluhráčov. Prezývali ho „Čierny panter“ či „Čierna perla“.
Prečítajte si tiež: Dúbravka a jeho kariéra
Súperov ničil najmä svojou rýchlosťou, ktorú obranca Realu Pachín opísal ako „nadprirodzenú“. V 745 profesionálnych zápasoch strelil 733 gólov, ľudia si ho však pamätali aj vďaka dobrej povahe. Eusébio vyrastal v slumoch Maputa, ktoré sa vtedy ešte volalo Lourenço Marques.
Eusébio sa napriek sláve stretával s rasizmom, hoci o tom verejne nehovoril. Dostával menší plat ako iné európske hviezdy a režim ho odmietal pustiť do zahraničia.
Symbolické Odsúdenie Lynčovania
Od skončenia občianskej vojny v roku 1865 v USA zlynčovali asi 4 500 černochov. Dobili ich, zastrelili, obesili alebo umučili na smrť. Bez súdu a zväčša aj bez dôvodu, často len na základe falošných obvinení. Americký Kongres sa teraz rozhodol tieto kruté praktiky symbolicky odsúdiť. Snemovňa reprezentantov prijala zákon, ktorý lynčovanie pokladá za federálny zločin z nenávisti.
Ako pritom vyhlásil hlavný predkladateľ zákona, demokratický kongresman Bobby L. Rush, nedokáže pochopiť, že v krajine dosiaľ chýbala taká právna norma. Podľa ľudskoprávnych organizácií však nejde len o právny výklad zákona. Americká história je totiž plná lynčovania.